Volebné kvórum

Volebné kvórum niekedy aj volebná klauzula (formálna alebo prirodzená) je podmienka, ktorú musí kandidujúci politický subjekt splniť, aby mohol získať pomernú časť zástupcov (mandátov) v zastupiteľskom zbore (napríklad v parlamente).[1]

Najčastejšie je tou podmienkou získanie určitého počtu hlasov. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebné kvórum predstavuje získanie minimálne 5% zo všetkých platných hlasov odovzdaných vo voľbách.[1]

Na Slovensku musí politická strana získať najmenej 5 %, koalícia zložená z 2 alebo 3 strán 7 % a koalície zložené najmenej zo 4 strán 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.[2]

Benátska komisia Rady Európy v Porovnávacej správe o volebných klauzulách a ostatných črtách volebných systémov, ktoré obmedzujú vstup politických strán do parlamentu, rozlišuje v členských štátoch Rady Európy dva typy volebnej klauzuly: formálnu volebnú klauzulu a prirodzenú volebnú klauzulu.[2]

Formálna volebná klauzulaUpraviť

Formálna volebná klauzula (prahová klauzula alebo tiež uzatváracia) je významným faktorom v súvislosti s proporcionálnym volebným systémom. Stanovuje minimálny počet odovzdaných platných hlasov v percentách, ktoré musí politická strana získať, aby mala nárok aspoň na jeden mandát v parlamente. Prahová klauzula má svoj pôvod v snahe zabrániť získaniu mandátov pre extrémne skupiny, ktoré v každej diferencovanej spoločnosti existujú, a tiež pre veľmi malé strany. Rozpätie prahových hodnôt siaha od 0,67% v Holandsku až po 10% v Turecku.[3]

Formálna volebná klauzula sa môže aplikovať v troch formách: na úrovni obvodov, celonárodnej úrovni, alebo v kombinovanej forme.[2]

Prirodzená volebná klauzulaUpraviť

Prirodzená volebná klauzula spočíva v percente hlasov potrebných na zisk jedného mandátu vo volebnom obvode, pričom je závislá od priemernej veľkosti volebného obvodu. Prirodzenú volebnú klauzulu vo volebnom obvode však nie je možné automaticky premietnuť do celoštátnej prirodzenej volebnej klauzuly. Na výpočet celonárodnej prirodzenej volebnej klauzuly existuje špecifický matematický vzorec, ale takto dosiahnutý výsledok je iba odhadovanou výškou celoštátnej prirodzenej volebnej klauzuly. Porovnávať celoštátnu prirodzenú volebnú klauzulu a celoštátnu formálnu volebnú klauzulu možno tak, že zatiaľ čo prirodzená volebná klauzula rozširuje disproporcionalitu volebného systému a favorizuje veľké politické strany, formálna volebná klauzula podporuje pomernejšiu distribúciu kresiel v parlamente medzi politické strany, ktoré ju prekročili.[2]

Výhody a nevýhodyUpraviť

Prirodzenosť zastúpeniaUpraviť

Žiadny volebný systém nie je absolútne proporcionálny. Je to spôsobené vzájomným pomerom počtu poslancov a oprávnených voličov, ktorí sú v početnej prevahe. Z tohto dôvodu existuje určitý minimálny počet hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu v parlamente. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že väčšinový volebný systém výraznejšie obmedzuje vstup menších alebo nových politických strán do parlamentu. To však neplatí, ak sa podpora malej strany koncentruje v jednom špecifickom regióne, ktorý pokrýva jeden či viacero volebných obvodov. Na druhej strane pomerný volebný systém a zmiešaný volebný systém sú pre malé a nové politické strany priaznivejšie, a to napriek tomu, že sú obmedzené prahovou klauzulou.[2]

Obmedzenie extrémnych skupínUpraviť

Určenie prahovej klauzuly (t.j. minimálneho množstva hlasov potrebných na zastúpenie v parlamente) bráni, aby získali mandáty veľmi malé strany vrátane extrémnych strán s okrajovým vplyvom na spoločnosť.[2]

Prepad hlasovUpraviť

Pri väčšom počte menších strán však môže mať prahová klauzula za následok neprimerané množstvo prepadnutých hlasov. Za prepadnuté hlasy možno považovať hlasy voličov pre tie strany, ktoré nesplnili volebné kvórum a daní voliči nebudú mať v parlamente svojich zástupcov. Ich hlasy teda možno považovať za prepadnuté, nakoľko nijako nezmenia politickú situáciu.[1]

Podpora straníckeho systémuUpraviť

Prahová klauzula obmedzuje možnosť trieštenia (atomizácie) straníckeho systému, pretože nedovolí množstvu malých strán dostať sa do legislatívy/exekutívy.

Deformácia volebných výsledkovUpraviť

Prahová klauzula zároveň ovplyvňuje rozhodovanie voličov strán s preferenciami na úrovni volebného kvóra. Voliči často kalkulujú pri voľbe preferovanej strany. Ak strana nemá šancu prekročiť povinné kvórum voliči pôjdu cestou druhého najlepšieho, aby eliminovali riziko prepadu hlasov.

ReferencieUpraviť

  1. a b c KEREKEŠ, Daniel. Zlyhanie slovenskej demokracie alebo voľby do Národnej rady Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e f NYKODÍM, Dušan. Volebné systémy [online]. [Cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  3. KANCELÁRIA NRSR. Volebné systémy vo vybraných štátoch [online]. 2006, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť