Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj

6. prezident Ukrainy

Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj (ukr. Володимир Олександрович Зеленський; rus. Владимир Александрович ЗеленскийVladimir Alexandrovič Zelenskij; * 25. január 1978, Kryvyj Rih) je ukrajinský prezident (2019 - súčasnosť),[1] pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia Kvartal 95.

Volodymyr Zelenskyj
Flag of the President of Ukraine.svg prezident Ukrajiny
Volodymyr Zelenskyj v roku 2019
Volodymyr Zelenskyj v roku 2019
Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj, podpis (z wikidata)
6. Prezident Ukrajiny
Momentálne v úrade
od 20. máj 2019
Predchodca Petro Olexijovyč Porošenko
Biografické údaje
Narodenie25. január 1978 (44 rokov)
Kryvyj Rih, Dnepropetrovská oblasť, Ukrajinská SSR, ZSSR (dnešná Ukrajina)
Alma materKyjevská národná ekonomická univerzita
Profesiaherec, moderátor, dramaturg
Štátna príslušnosťUkrajina
Národnosťukrajinská
Rodina
Manželka
DetiOleksandra (* 2004)
Kyrylo (* 2013)
Odkazy
Volodymyr Zelenskyj na gov.ua
Spolupracuj na CommonsVolodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj
(multimediálne súbory)

ŽivotopisUpraviť

Raná kariéraUpraviť

Narodil sa v meste Kryvyj Rih v židovskej rodine.[2] Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. S rodičmi prežil 4 roky v Mongolsku, kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste Erdenet. Vo veku 16 rokov zložil jazykovú skúšku TOEFL vo vtedajšom Dnipropetrovsku a dostal štipendium na vzdelanie v Izraeli, ale nešiel, pretože mu to otec nedovolil.

V roku 2000 Zelenskyj na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite vo svojom rodnom meste získal titul v odbore právo, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.[3]

V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže KVN (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1997 v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch 19982003 pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku 2003 začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu Inter.[4]

Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii Tanec s hviezdami (Танці з зірками, 2006). Potom hral v ruských filmoch Láska vo veľkom meste (Любовь в большом городе, 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, Služobný román – Náš čas (Служебный роман – Наше время, 2011), rusko-ukrajinskom filme Rževskij proti Napoleonovi (Ржевский против Наполеона, 2012) a 8 prvých schôdzok (8 первых свиданий, 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.[5]

Zelenskyj podporil hnutie euromajdan a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.[6]

V roku 2015 hral v populárnom komediálnom seriáli Služobník ľudu (Слуга народу) fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri virálne video, v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.[7] Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandidoval v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.[6]

Rodným jazykom Zelenského je ruština. Až od roku 2017 sa učí ukrajinčinu.[8]

Kandidatúra a politické názoryUpraviť

Na Silvestra 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom Petrom Porošenko postúpil do druhého kola prezidentských volieb.

Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej korupcii.[9] Podporuje členstvo Ukrajiny v i v NATO, ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou referenda.[10] Ako prezident sa plánoval pokúsiť ukončiť prebiehajúci konflikt v Donbase rokovaním s Ruskom. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.[11] Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú Ukrajinci. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale Luhansko a Donecko sú tiež súčasťou našej krajiny“.[12] Uviedol, že realisticky povedané, Krym teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.[12] Bol považovaný za kandidáta, ktorý bude presadzovať mierové riešenie konfliktu s Ruskom.[13]

PrezidentomUpraviť

Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný 20. mája 2019.[14] Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb.

Zelenskyj sa pokúšal pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu o nadviazanie rozhovorov s Putinom, ktorý však nereagoval.[15] Ako neskôr priznal pre americké noviny Washington Post, informácie o očakávanej ruskej invázii mal už dlhšie z vlastných zdrojov ako aj od západných krajín. S poradcami však vyhodnotili situáciu tak, že invázia nie je istá a upokojovanie vlastných občanov zabráni prvotnej panike, ktorá by mohla spôsobiť kritické ekonomické aj vojenské oslabenie krajiny.[16]

Ruské vojská napokon Ukrajinu napadli v skorých ranných hodinách 24. februára 2022. Zelenskyj napriek ohrozeniu zostal v Kyjeve aj v kritických prvých dňoch po invázií.[17] Odmietol aj ponuky západných krajín na evakuáciu.[18] Pre západné krajiny naopak vydal vyhlásenie, že potrebuje muníciu, nie odvoz.[19]

Osobný životUpraviť

 
Volodymyr Zelenskyj s manželkou Olenou počas parlamentných volieb 21. júla 2019

Pochádza z mesta Kryvyj Rih na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, Petra Porošenka a Julie Tymošenkovej, s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.[20]

Je ženatý, s manželkou Olenou majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.[21]

OceneniaUpraviť

  •   Česko – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)[22]
  •   Slovensko – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)[23]
  •   USA – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)[24]

ReferencieUpraviť

  1. TASR. V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-04-22. Dostupné online [cit. 2019-04-22].
  2. Мои два часа с Владимиром Зеленским [online]. nv.ua, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
  3. Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) [online]. unian.ua, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
  4. Зеленский Владимир [online]. file.liga.net, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
  5. Vladimir Zelenskij [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  6. a b Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik [online]. Praha: Česká televize, 2019-02-05, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  7. Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze [online]. euro.cz, 2019-03-16, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  8. Gazeta.ua. "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви [online]. gazeta.ua, 2018-05-14, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
  9. Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem [online]. info.cz, 2019-03-29, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  10. SOKOL, Petr. Volby 2019 [online]. Praha: Czech News Center, 2019-04-20, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  11. pravda.com.ua, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  12. a b UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea [online]. uawire.org, [cit. 2019-04-21]. Dostupné online.
  13. TASR. V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-04-22. Dostupné online [cit. 2022-08-28].
  14. TASR. V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-05-20. Dostupné online [cit. 2019-05-23].
  15. TASR. Zelenskyj odmietol tvrdenia, že Ukrajina pre Rusko predstavuje hrozbu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-24. Dostupné online [cit. 2022-08-28].
  16. Ukrajina pred hrozbou invázie nevarovala ľudí zámerne, tvrdí Zelenskyj [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2022-08-28]. Dostupné online.
  17. Som v Kyjeve, neschovávam sa, nebojím sa vás, odkázal Zelenskyj Rusom. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2022-08-28. Dostupné online [cit. 2022-08-28].
  18. KAČMÁR, Rastislav. Zelenskyj neodchádza, no musí rátať aj s tým najhorším. Vládnuť by mohol aj z exilu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2022-03-08. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1339-844X.
  19. RTVS, vh, TASR, ČTK, SITA, sh, er. Pokračujúci konflikt na Ukrajine sledujeme online aj počas soboty [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-02-26, [cit. 2022-10-08]. Dostupné online.
  20. UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’ [online]. . Dostupné online.
  21. EISMANNOVÁ, Agáta. Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana. FashionMagazin.cz, 2022-03-13. Dostupné online [cit. 2022-03-13]. (po česky)
  22. TASR. Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-03-08. Dostupné online [cit. 2022-03-28].
  23. TASR. Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-03-27. Dostupné online [cit. 2022-03-28]. ISSN 1335-4418.
  24. PR Newswire. Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award [online]. Simi Valley: apnews.com, 2022-03-07, [cit. 2022-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Volodymyr Zelenskyj na českej Wikipédii a Wolodymyr Selenskyj na nemeckej Wikipédii.