Von Hippelova-Lindauova choroba
Von Hippelova-Lindauova choroba (skratka VHL; iné názvy: Von Hippelov-Lindauov syndróm) je vzácne, geneticky podmienené ochorenie, ktorého príčinou je mutácia tzv. von Hippelovho–Lindauovho tumor supresorového génu, ktorý sa nachádza na krátkom ramene chromozóme 3.[1] Je autozomálne dominantne dedičné a prejavuje sa rastom viacerých typov nezhubných i zhubných nádorov centrálneho nervového systému (CNS), obličiek, nadobličiek a pankreasu. K najčastejším patria hemangioblastómy a zhubné nádory obličiek.
| Von Hippelova-Lindauova choroba | |
 Typické rozloženie hemangioblastómov pri VHL chorobe. | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | Q85.8 (odkaz) |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
VHL sa považuje za dokázanú v nasledujúcich prípadoch:[2]
- výskyt viac ako jedného hemangioblastómu v CNS
- výskyt jedného hemangioblastómu v CNS a niektorý z typických prejavov v oblasti ostatných orgánov
- známy rodinný výskyt a niektorý z vyššie uvedených prejavov ochorenia
Prognóza upraviť
Priemerné prežitie pacientov s VHL je tesne pod 50 rokov, pričom hlavnou príčinou smrti je zhubný nádor obličky.
Referencie upraviť
- ↑ RICHARD, Stéphane, Gardie, B; Couvé, S; Gad, S. Von Hippel–Lindau: How a rare disease illuminates cancer biology. Seminars in Cancer Biology, február 2013, roč. 23, čís. 1, s. 26-37. Dostupné online [cit. 2015-12-20]. ISSN 1044-579X.
- ↑ LONSER, Russell R et al.. von Hippel-Lindau disease. The Lancet, jún 2003, čís. 9374, s. 2059–2067. Dostupné online [cit. 2016-01-10]. Archivované 2016-03-04 z originálu.