Vršatské predhorie
Vršatské predhorie je geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severovýchodnej časti pohoria, juhozápadne od Púchova.[2]
| Vršatské predhorie | |
| geomorfologická časť Bielych Karpát | |
 Okolie Mikušoviec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Púchov, Ilava |
| Nadradená jednotka |
Vršatské bradlá |
| Susedné jednotky |
Hladké vrchy, Podvršatská brázda, Vysoké Vršatce, Bielokarpatské podhorie, Ilavská kotlina, Púchovská vrchovina, Javornícka brázda |
| Mestá | Púchov, Lednické Rovne, Pruské |
| Súradnice | 49°04′52″S 18°15′22″V / 49,081°S 18,256°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 260 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Trenčianskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá východnú a juhovýchodnú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar severovýchodno-juhozápadnej orientácie a leží tu okrajovo mesto Púchov a obce Streženice, Lednické Rovne (časť Medné), Dolná Breznica, Tuchyňa a Pruské. Vršatské predhorie susedí na severozápade s geomorfologickými časťami Bielych Karpát, konkrétne na severe sú to Hladké vrchy (podcelok Kobylináč), na západe nasleduje Podvršatská brázda a Vysoké Vršatce, patriace do Vršatských bradiel. Južným a juhovýchodným smerom sa nachádza Považské podolie s podcelkom Bielokarpatské podhorie a Ilavská kotlina. Na okraji Púchova vedie údolím Bielej vody hranica s Javorníkmi a ich časťami Púchovská vrchovina a Javornícka brázda.[1]
Prevažná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky z tejto oblasti. Najvýznamnejšie sú od juhu Podhradský potok, Tovarský potok a Lednica. Sídla na území Vršatského predhoria sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (Púchov – Nemšová), severovýchodným okrajom vedie cesta I/49 z Púchova na Moravu. Údolím z Púchova vedie i dôležitá železničná trať.[2]
Chránené územia upraviť
Táto časť pohoria leží mimo chránených území, malá časť na juhozápadnom okraji však je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z osobitne chránených území na juhozápadnom okraji leží prírodná pamiatka Babiná a Skalice.[2]
Turizmus upraviť
Východná časť Vršatských bradiel je turisticky menej navštevovanou oblasťou, výnimku tvorí okrajová juhozápadná bradlová časť. Touto časťou Bielych Karpát vedie 
zeleno značený chodník z Pruského do sedla Chotuč a z Lednických Rovní do obce Lednica. Z mesta Púchov vedie 
modro značený chodník cez Lednicu a Červený Kameň do Vršatského Podhradia.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-10]. Dostupné online.