Vranov nad Topľou

mesto na Slovensku
O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).

Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Vranov nad Topľou
mesto
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Topľa
Nadmorská výška 132 m n. m.
Súradnice 48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V / 48.880833; 21.673333
Najvyšší bod Šimonka 1092 m
Najnižší bod Kataster obce Nižný Hrušov 105 m
Rozloha 34,36 km² (3 436 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 488 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 596,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Primátor Ján Ragan[3] (nezávislý)
PSČ 093 01
ŠÚJ 544051
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Dr. C. Daxnera 87
093 16 Vranov nad Topľou
E-mailová adresa mesto@vranov.sk
Telefón 057 / 442 25 51
Fax 057 / 442 29 29
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Webová stránka: vranov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Šimonka najvyšší vrch okolitých Slanských vrchov, zároveň najvyšší bod okresu Vranov nad Topľou

Polohopis upraviť

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

Časti mesta upraviť

  • Mestské časti:
    • Vranov
    • Čemerné
    • Lomnica
  • Sídliská:
    • 1.mája
    • Dubník
    • Juh
    • Lúčna
    • Okulka
    • Sídlisko I
    • Sídlisko II
  • Osady:
    • Ferovo
    • Lopaty
    • Ortáše
    • Rodinná Oblasť
    • Polovice
    • Rómska osada
    • Taňa


Čemerné upraviť

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282.[4]:102-104 V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

Lomnica upraviť

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku 1356.[4]:283-284

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.

V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné toky upraviť

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly mesta upraviť

Erb upraviť

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

Dejiny upraviť

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.[5]

 
Pamätná tabuľa na vojakov Pluku slovenskej slobody, ktorí pripojili mesto k Česko-slovensku

Dňa 19. januára 1919 vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do Česko-slovenskej republiky.

Počas Slovenského štátu pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj partizánsku skupinu so základňou pri obci Zamutov. Najznámejším z nich bol Cyril Daxner. Dňa 19. apríla 1944 sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek poľnej tzv. Východoslovenskej armády Okrem iných bol zatknutý aj Cyril Daxner a jeho manželka.[6][7]

Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov,

Obyvateľstvo upraviť

Náboženstvo upraviť

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[8]

Cirkev Počet [%]
Rímskokatolícka cirkev 53,49 %
Gréckokatolícka cirkev 18,34 %
Evanjelická cirkev a.v. 6,56 %
Bez vyznania 5,69 %

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka Jána Silašiho.[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. [10]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom, z roku 1931. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.[11]
  • Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.[12]
  • Náhrobok Almássy Ferenczné (1783-1848), neogotický náhrobok z roku 1848. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.[13]
  • Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová secesná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1911.[14] Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien.
  • Židovský cintorín založený v 18. storočí.
  • Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuťa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike.

Zaujímavosti upraviť

Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

Školstvo upraviť

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.

Materské školy upraviť

  • Materská škola Ulica 1. mája 1227
  • Materská škola Juh 1051
  • Materská škola Sídlisko 1. mája
  • Materská škola Okulka
  • Materská škola Dlhá ulica
  • Materská škola Domašská ulica 604
  • Materská škola Kukučínova
  • Materská škola Vajanského
  • Cirkevná materská škola sv. Kláry

Základné školy upraviť

  • ZŠ Sídlisko II.
  • ZŠ Bernolákova
  • ZŠ Juh
  • ZŠ Lúčna
  • ZŠ Kukučínova
  • ZŠ Lomnická ulica
  • ZŠ pre telesne postihnutých
  • Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia

Osemročné gymnáziá upraviť

  • Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
  • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi

Stredné školy upraviť

  • Gymnázium C. Daxnera
  • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
  • Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
  • Stredná odborná škola drevárska
  • Obchodná akadémia
  • Zváračská škola

Umelecké školy upraviť

  • ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
  • SZUŠ výtvarná
  • SZUŠ hudobná
  • SZUŠ tanečná

Šport upraviť

MŠK Vranov nad Topľou upraviť

Združuje tieto športy:

Osobnosti mesta upraviť

 
Vladimír Kobielsky

Rodáci upraviť

Čestné občianstvo upraviť

  • Ján Figeľ (* 1960), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Pôsobili tu upraviť

  • Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
  • Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
  • František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
  • Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov.
  • Andrej Čorba (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
  • Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
  • Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
  • Anna Lesnaiová (* 1885 – † 1966), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
  • Cyril Daxner (* 1904 – † 1945), právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor SNP na východnom Slovensku.
  • Juraj Šaffa (* 1907 – † 1990), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6.
  5. e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História
  6. MICHNOVIČ, Imrich. Vranov nad Topľou v 20. storočí. 1. vyd. Vranov nad Topľou : mesto Vranov nad Topľou, 2002. ISBN 80-968841-8-2. S. 272.
  7. PAŽUROVA, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. ISBN 9788089514267. S. 192.
  8. ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. Dostupné online. Archivované 2012-08-13 na Wayback Machine
  9. Bazilika Narodenia Panny Márie [online]. Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou. Dostupné online. Archivované 2021-11-13 z originálu.
  10. Bývalý kláštor pavlínov [online]. Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou. Dostupné online. Archivované 2021-11-13 z originálu.
  11. Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Srtomy slobody 1918 - 2018 [online]. stromyslobody.cz, [cit. 2023-05-27]. Dostupné online.
  16. Hit za 300: Dalibor Janda napísal vo Vranove nad Topľou pesničku Kde jsi? [online]. radiomelody.sk, 2024-05-07, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť