Vranov nad Topľou

mesto ma Slovensku
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).

Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Vranov nad Topľou
mesto
Vranov nad Topľou.jpg
Vlajka Vranov.gif
Vlajka
Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Topľa
Nadmorská výška 132 m n. m.
Súradnice 48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V / 48.880833; 21.673333
Najvyšší bod Šimonka 1092 m
Najnižší bod Kataster obce Nižný Hrušov 105 m
Rozloha 34,36 km² (3 436 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 079 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 642,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Primátor Ján Ragan[3] (nezávislý)
PSČ 093 01
ŠÚJ 544051
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Dr. C. Daxnera 87
093 16 Vranov nad Topľou
E-mailová adresa mesto@vranov.sk
Telefón 057 / 442 25 51
Fax 057 / 442 29 29
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Webová stránka: vranov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Šimonka najvyšší vrch okolitých Slanských vrchov, zároveň najvyšší bod okresu Vranov nad Topľou

PolohopisUpraviť

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

Časti mestaUpraviť

  • Mestské časti:
    • Vranov
    • Čemerné
    • Lomnica
  • Sídliská:
    • 1.mája
    • Dubník
    • Juh
    • Lúčna
    • Okulka
    • Sídlisko I
    • Sídlisko II
    • Rodinná oblasť
  • Osady:
    • Ferovo
    • Lopaty
    • Ortáše
    • Polovice
    • Rómska osada
    • Taňa


ČemernéUpraviť

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282. V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

LomnicaUpraviť

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou.

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.

V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné tokyUpraviť

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly obceUpraviť

ErbUpraviť

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

DejinyUpraviť

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.[4]

NáboženstvoUpraviť

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[5]

Cirkev Počet [%]
Rímskokatolícka cirkev 53,49 %
Gréckokatolícka cirkev 18,34 %
Evanjelická cirkev a.v. 6,56 %
Bez vyznania 5,69 %

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

ŠkolstvoUpraviť

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.

Materské školyUpraviť

  • Materská škola Ulica 1. mája 1227
  • Materská škola Juh 1051
  • Materská škola Sídlisko 1. mája
  • Materská škola Okulka
  • Materská škola Dlhá ulica
  • Materská škola Domašská ulica 604
  • Materská škola Kukučínova
  • Materská škola Vajanského
  • Cirkevná materská škola sv. Kláry

Základné školyUpraviť

  • ZŠ Sídlisko II.
  • ZŠ Bernolákova
  • ZŠ Juh
  • ZŠ Lúčna
  • ZŠ Kukučínova
  • ZŠ Lomnická ulica
  • ZŠ pre telesne postihnutých
  • Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia

Osemročné gymnáziáUpraviť

  • Osemročné štátne gymnázium
  • Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
  • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi

Stredné školyUpraviť

  • Gymnázium C. Daxnera
  • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
  • Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
  • Stredná odborná škola drevárska
  • Obchodná akadémia
  • Zváračská škola

Umelecké školyUpraviť

  • ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
  • SZUŠ výtvarná
  • SZUŠ hudobná
  • SZUŠ tanečná

ŠportUpraviť

MŠK Vranov nad TopľouUpraviť

Združuje tieto športy:

OsobnostiUpraviť

RodáciUpraviť

Čestné občianstvoUpraviť

  • Ján Figeľ (* 1960), slovenský politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Významné osobnostiUpraviť

  • Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
  • Cyril Daxner (* 1904 – † 1945), právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.
  • Čorba Andrej (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
  • Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
  • Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
  • Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
  • Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora paulínov.
  • Lesnaiová Anna (* 1885 – † 1966), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
  • František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
  • Juraj Šaffa (* 1907 – † 1990), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História
  5. ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť