Vranov nad Topľou

O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).

Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Vranov nad Topľou
mesto
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Vodný tok	Topľa
Nadmorská výška	132 m n. m.
Súradnice	48°52′51″S 21°40′24″V
Najvyšší bod	Šimonka 1092 m
Najnižší bod	Kataster obce Nižný Hrušov 105 m
Rozloha	34,36 km² (3 436 ha)
Obyvateľstvo	20 955 (31. 12. 2021)
Hustota	609,87 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1270
Primátor	Ján Ragan (nezávislý)
PSČ	093 01
ŠÚJ	544051
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Dr. C. Daxnera 87 093 16 Vranov nad Topľou
E-mailová adresa	mesto@vranov.sk
Telefón	057 / 442 25 51
Fax	057 / 442 29 29
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Webová stránka: vranov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Šimonka najvyšší vrch okolitých Slanských vrchov, zároveň najvyšší bod okresu Vranov nad Topľou

Polohopis

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

Časti mesta

• Mestské časti:
  • Vranov
  • Čemerné
  • Lomnica
• Sídliská:
  • 1.mája
  • Dubník
  • Juh
  • Lúčna
  • Okulka
  • Sídlisko I
  • Sídlisko II
• Osady:
  • Ferovo
  • Lopaty
  • Ortáše
  • Rodinná Oblasť
  • Polovice
  • Rómska osada
  • Taňa

Čemerné

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282. V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

Lomnica

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou.

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.

V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné toky

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly obce

Erb

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

Dejiny

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.

Obyvateľstvo

Náboženstvo

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:

Cirkev	Počet [%]
Rímskokatolícka cirkev	53,49 %
Gréckokatolícka cirkev	18,34 %
Evanjelická cirkev a.v.	6,56 %
Bez vyznania	5,69 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka Jána Silašiho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 

  Bazilika Narodenia Panny Márie

• 
• 
• 

  Interiér baziliky

• 

  Detail hlavného oltára

• Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• 

  Pavlínsky kláštor

• 
• 

  Detail portálu

• 
• 

• Reforovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom, z roku 1931. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.
• Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.

• 

  Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého

• 
• 
• 

  Reformovaný kostol

• Náhrobok Almássy Ferenczné (1783-1848), neogotický náhrobok z roku 1848. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.
• Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová secesná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1911. Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien.
• Židovský cintorín založený v 18. storočí.

• 

  Náhrobok Almássy Ferenczné

• 

  Budova okresného súdu

• 

Hospodárstvo a infraštruktúra

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

Školstvo

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.

Materské školy

• Materská škola Ulica 1. mája 1227
• Materská škola Juh 1051
• Materská škola Sídlisko 1. mája
• Materská škola Okulka
• Materská škola Dlhá ulica
• Materská škola Domašská ulica 604
• Materská škola Kukučínova
• Materská škola Vajanského
• Cirkevná materská škola sv. Kláry

Základné školy

• ZŠ Sídlisko II.
• ZŠ Bernolákova
• ZŠ Juh
• ZŠ Lúčna
• ZŠ Kukučínova
• ZŠ Lomnická ulica
• ZŠ pre telesne postihnutých
• Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia

Osemročné gymnáziá

• Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
• Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi

Stredné školy

• Gymnázium C. Daxnera
• Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
• Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
• Stredná odborná škola drevárska
• Obchodná akadémia
• Zváračská škola

Umelecké školy

• ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
• SZUŠ výtvarná
• SZUŠ hudobná
• SZUŠ tanečná

Šport

MŠK Vranov nad Topľou

Združuje tieto športy:

• stolný tenis
• atletika
• box
• hádzaná
• hokejbal
• judo
• karate
• šach
• volejbal

Osobnosti mesta

Vladimír Kobielsky

Rodáci

• Gyula Dahlström (* 1834 – † 1907), entomológ
• Magdaléna Tóthová (* 1944– † 1999), slovenská fyzička
• Vojtech Christov (* 1945), bývalý futbalový rozhodca
• Jaroslav Boroš (* 1947), bývalý futbalista
• František Hoholko (* 1947 – † 2005), bývalý futbalista
• Marián Tkáč (* 1949), predseda Matice slovenskej (2010 – 2017), ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v roku 1993
• Viera Petríková (* 1957), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
• Pavol Hudák (* 1959 – † 2011), básnik
• Ivan Mikloš (* 1960), ekonóm a politik, bývalý podpredseda vlády a minister financií
• Miroslav Kudzia (* 1962), slovenský maliar
• Maria Kobielska (* 1964), sólistka opery Národného divadla v Prahe
• Vladimír Kobielsky (* 1975), herec
• Marián Gešper (* 1980), predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017

Čestné občianstvo

• Ján Figeľ (* 1960), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Pôsobili tu

• Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
• Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
• František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
• Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov.
• Andrej Čorba (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
• Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
• Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
• Anna Lesnaiová (* 1885 – † 1966), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
• Cyril Daxner (* 1904 – † 1945), právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor SNP na východnom Slovensku.
• Juraj Šaffa (* 1907 – † 1990), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

Galéria

• 

  Gréckokatolícka cerkev vo Vranove nad Topľou

• 

  Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi.

• 

  Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh.

• 

  Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája

• 

  Pamätník bojovníkov proti fašizmu

• 

  Gréckokatolícky chrám

• 

  Mestský úrad

• 

  Dom kultúry

• 

  Gymnázium

• 

  Pamätník večnej slávy osloboditeľom

• 

  Kostol sv. Anny v Čemernom

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vranov nad Topľou

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Vranovské novinky
• Vranovské noviny
• Región VT, nezávislé spravodajstvo
• Vodná nádrž Domaša
• Mestský dom kultúry
• Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou