Vrchná krieda alebo mladšia krieda je epocha kriedy, ktorá predstavuje záverečné obdobie druhohôr. Podľa súčasného členenia sa za jej začiatok považuje cenoman (pred asi 100,5 miliónmi rokov) a za jej koniec mástricht (pred 66 miliónmi rokov).[1][2]

Vrchná krieda
Zaradenie
Epocha kriedy
← spodná krieda paleocén →
Časové rozpätie vrchnej kriedy
(v miliónoch rokov)
Začiatok 99,6 (± 0,9)
Koniec 65,5 (± 0,3)
Trvanie 34,1

V staršom členení sa za vrchnú kriedu (tzv. senón) považovali obdobia od koňaku po mástricht, teda termín senón má užší význam. V súčasnosti sa takéto ponímanie vrchnej kriedy neodporúča používať. Takéto členenie je však pre územie slovenských Západných Karpát pomerne praktické.

Vrchná krieda bolo posledné obdobie pred vyhynutím veľkých dinosaurov. Žili vtedy: Tyrannosaury, Hadrosaury, rohaté dinosaury, atď. Rozšírovali sa kvitnúce rastliny. Podnebie bolo chladnejšie ako v spodnej kriede, ale stále ešte teplejšie ako dnes.

V Západných Karpatoch (na Slovensku) je vrchná krieda chápaná ako obdobie po presune subtatranských príkrovov, teda hlavnej fázy príkrovov južne od bradlového pásma. Sedimentácia prebiehala v tomto období hlavne vo flyšovom a bradlovom pásme, hlavne v podobe synorogénnych sedimentov. Južne od bradlového pásma sú sedimenty vrchnej kriedy zriedkavé, predstavuje ich hlavne brezovská skupina (ekvivalent gosauskej skupiny Álp). Menšie výskyty sú známe z viacerých častí Považského Inovca (hornobelická skupina, hubinské súvrstvie) a vrtu SBM-1 Soblahov v západnej časti Strážovských vrchov. Lokálne sa vyskytujú vo forme reliktov na horninách silicika (lokality Dobšinská ľadová jaskyňa, Šumiac, Miglinc (pri Drieňovci), Gombasek (pri Slavci)).

Typické sú rôzne zlepence a pieskovce, vápence s plytkovodnou faunou, prípadne pestré slieňovcie fácie tzv. Couches rouges, napríklad púchovské sliene.

Referencie

upraviť
  1. Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998, Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
  2. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. & Fan, J.-X. (2013; updated) The ICS International Chronostratigraphic Chart. Archivované 2016-08-15 na Wayback Machine Episodes, 36, 3, s. 199-204