Vreckaté huby

Vreckaté huby[1] (iné názvy: huby vreckaté[2], askomycéty[3], vreckatovýtrusné (huby)[4], huby vreckatovýtrusné[5][6], staršie vreckovýtrusné (huby), staršie huby vreckovýtrusné[6][7]; lat. Ascomycota, staršie Ascomycotina, staršie Ascomycetes) sú druhovo najpočetnejší veľký taxón (v závislosti od autora konkrétne: oddelenie, kmeň, trieda a pod.) húb (Fungi).

vreckaté huby
Scarlet elf cap cadnant dingle.jpg
Sarcoscypha austriaca
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ascomycota
Helvella crispa 031130w.jpg
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obsahuje asi 32 000 známych druhov, čo je 50-60 % známych taxónov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (ascus), v ktorých sa vytvárajú spóry askospóry, obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi bunkami mycélia, umožňujúce migráciu cytoplazmy a cytoplazmatických štruktúr, vrátane jadier.

Niektoré vreckaté huby majú formu kvasiniek, u väčšiny druhov je však stielka tvorená hýfami. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí plodnice. Plodnice sa nazývajú askokarpy alebo askomatá. Rozmnožovanie môže byť pohlavné a nepohlavné, pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť saprofytické, môžu žiť v symbióze s drevinami, alebo parazitovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre pekárenský a potravinársky priemysel. Rod Penicilium sa využíva vo farmaceutickom priemysle, pretože vytvára antibiotiká.

Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 chromozómovú sadu) a ich vzniku predchádza meióza a následne mitóza. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné mycélium. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne fragmentáciou. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (antherídium) a samičie (ascogon) gametangiá. Ascogon má výbežok zvaný trichogýn, ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne karyogamia a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.

Väčšina známych lichenizovaných húb patrí práve do tohto oddelenia.

ZdrojeUpraviť

  1. huby. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 268.
  2. rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 509.
  3. rastlina. In: Encyklopédia medicíny
  4. Slovenské knihy. [s.l.] : [s.n.], 1954. 252 s. S. 42.
  5. unipo.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.
  6. a b NOVACKÝ, A. Jozef Vido: Huby našich hôr a lúk, Štátne telovýchovné nakladateľstvo, Bratislava 1955, str. 110, Kčs 39,50. In: Slovenské odborné názvoslovie 1956, č. 3 [1] S. 94-95
  7. VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 7.

Iné projektyUpraviť