Vsetín

	Vsetín
	mesto
	Vsetínsky zámok
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1)	Vsetín (CZ0723)
Obec s rozš. pôs.	Vsetín
Poverená obec	Vsetín
Historická krajina	Morava
Rieka	Vsetínská Bečva
Nadmorská výška	348 m n. m.
Súradnice	49°20′19″S 17°59′35″V / 49,338611°S 17,993056°V
Rozloha	57,61 km² (5 761 ha)
Obyvateľstvo	26 668 (1. 1. 2014)
Hustota	462,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1308
Starosta	Jiří Růžička (KDU-ČSL)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	75501
Miestne časti	4
Zákl. síd. jednotky	26
Katastrálne územie	3
LAU 2 (obec)	CZ0723 541630
Adresa mestského; úradu	Městský úřad Vsetín; Svárov 1080; 755 01 Vsetín
E-mailová adresa	posta@mestovsetin.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Vsetín
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.mestovsetin.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°20′19″S 17°59′35″V / 49,338611°S 17,993056°V

Vsetín (nem. Wsetin) je okresné mesto v Zlínskom kraji na severovýchodnej Morave na rieke Vsetínská Bečva, 27 km severovýchodne od Zlína a 60 km juhovýchodne od Olomouca. Žije tu približne 26 100 obyvateľov (2018).

Dejiny

Pečať mesta Vsetín

Najstaršie dejiny

Prvé zmienky o Vsetíne pochádzajú z rokov 1297 – 1308 a popisujú mestečko Setteinz v údolí Vsetínskej Bečvy, s mlynom a kostolom. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1307 a už v nasledujúcom roku bol rádom templárskych rytierov prenajatý Vokovi z Kravař. Názov Wsetin sa v dokumentoch vyskytuje od roku 1396, prvý vklad vsetínskeho panstva do Moravských zemských dosiek (pozemkovej knihy) bol uskutočnený v roku 1505. Rozhodujúci vplyv na vývoj mesta mala kolonizácia v 13. a 14. storočí. V 16. storočí sa na území Vsetínska rozšíril chov kôz, z neďalekého Slovenska, neskôr sa však viac presadil chov oviec. Túto činnosť vykonávala najmä čeľaď, nazývaná valasi. Tento názov sa postupne vžil ako obecné označenie obyvateľov celého regiónu. V polovici 15. storočia bola na pravom brehu rieky Vsetínskej Bečvy, v lokalite dnešného Horného námestia vybudovaná pevnosť, ktorá bola v 17. storočí prestavaná na zámok.

Rekatolizácia a tridsaťročná vojna

Roku 1609 vyženil vsetínske panstvo Albrecht z Valdštejna, neskorší cisársky vojvodca. Na Vsetínsko povolal jezuitov, za účelom rekatolizácie miestneho obyvateľstva. Náboženský a s ním spojený hospodársky útlak viedli až k rebéliám miestneho obyvateľstva za tridsaťročnej vojny. Vzbury vyvrcholili v roku 1644 popravou asi dvoch stoviek vzbúrencov, čo bola jedna z najmasovejších popráv v národnej histórii. Rebélie evanjelikov pokračovali i neskôr, definitívne upokojenie priniesol až tolerančný patent z roku 1781. V priebehu tridsaťročnej vojny sa Vsetín rozšíril z Horného mesta i na ľavý breh rieky Bečvy.

V roku 1663 vyplienil Vsetín turecko-tatársky vpád, ktorý zaznamenal vsetínsky kronikár: „Roku 1663, dne 6. oktobra vpadl Turek na Vsetín a pozajímal lidu mladého sebú mnoho a zmordoval selského lidu 676 osob nad Hovězím na Provazném a nocoval s táborem svým v panském dvoře.“^[2]

V roku 1708 počas povstania v Uhorsku Vsetín prepadli a vypálili uhorskí kuruci.^[3]

Mestský pivovar v roku 1885

Priemyselné obdobie

V prvej polovici 19. storočia bolo mesto ovplyvnené technickou revolúciou. K prvým továrňam patrili cukrovar, parné píly, továreň na zápalky a v roku 1868 založená skláreň. Najvýznamnejším podnikom koncom 19. storočia bola továreň na výrobu nábytku bratov Thonetov a Jakuba a Josefa Kohna. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia bolo mesto napojené na železnicu, začala výstavba mestskej elektrárne, nemocnice, škôl a ďalších verejných zariadení. V roku 1909 sa mesto stalo sídlom okresu.

V roku 1919 otvoril Josef Sousedík v budove bývalej píly staviteľa Londina vo Vsetíne-Trávníkách novú prevádzku na výrobu elektrických strojov „Závod na výrobu elektrických strojů pro stejnosměrný proud, Josef Sousedík - Vsetín“. V roku 1921 zmenil názov svojej firmy na „Elektrotechnická továrna - Josef Sousedík, Vsetín - Morava“. Po druhej svetovej vojne bola firma znárodnená a premenovaná na MEZ Vsetín s.p., od roku 2011 TES Vsetín s.r.o.

Mesto postihla hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia, ktorej dopad zmiernilo až založenie závodu Zbrojovka Vsetín v roku 1937.^[4] Vďaka tejto továrni došlo k zdvojnásobeniu počtu obyvateľov Vsetína počas prvej polovice 40. rokov 20. storočia, pretože kvôli zbrojnému priemyslu sa do mesta prisťahovali početné skupiny robotníkov z Brna. Po vojne sa naplno prejavili problémy, spôsobené rýchlym nárastom počtu obyvateľov: nedostatok bytov a zariadení občianskej vybavenosti. Mesto sa v tej dobe orientovalo na ťažký priemysel. Do roku 2003 bolo mesto sídlom okresného úradu.

Obyvateľstvo

Horné námestie so starou radnicou

Nová radnica

Počet obyvateľov je uvedený za Vsetín vrátane miestnych častí, ktoré k nemu v konkrétnej dobe patrili. V 90. rokoch sa od mesta odtrhli Janová, Ústí a Lhota u Vsetína.

Rok	1971	1981	1991	2001	2011
Počet obyvateľov^[5]	22 141	29 966	31 625	29 203	27 225

Štruktúra obyvateľstva

Veková štruktúra obyvateľov obce Vsetín v roku 2011
Rodinný stav obyvateľov obce Vsetín v roku 2011
Vzdelanie obyvateľov obce Vsetín v roku 2011

Členenie mesta

Vsetín sa člení na tri časti, ležiace na troch katastrálnych územiach:

k. ú. Vsetín – časť Vsetín (vrátane Semetína)
k. ú. Jasenka – časť Horní Jasenka
k. ú. Rokytnice u Vsetína – časť Rokytnice

V minulosti boli súčasťou Vsetína aj dnes samostatné obce Janová, Lhota u Vsetína a Ústí.^[6]

Samospráva

V komunálnych voľbách v roku 2018 získala najviac mandátov (5) KDU-ČSL. Na ustanovujúcom zasadaní zastupiteľstva 5. novembra 2018 bol starostom zvolený líder ľudovcov Jiří Růžička.

Doprava

Cez Vsetín vedie od Valašského Meziříčí železničná trať 280, jeden z hlavných ťahov v smere na Slovensko. V meste odbočuje trať 282 do Veľkých Karlovic, ktorá má na území Vsetína aj jednu stanicu. V rovnakých troch smeroch vedú mestom i cesty: hlavný ťah I/57 od Valašského Meziříčí cez Vsetín na Horní Lideč, II/487 smerom na Velké Karlovice a I/69 do Vizovic.

Vo Vsetíne premáva mestská autobusová doprava, ktorú vrátane prímestských spojov zabezpečuje ČSAD Vsetín a.s., člen skupiny ČSAD Invest, ktorá má vo Vsetíne hlavnú základňu.

Šport

V meste sídli šesťnásobný majster českej hokejovej extraligy, klub VHK ROBE Vsetín.

Pamiatky

Vsetínsky zámok

Zámok
Rímsko-katolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Maštaliska – tzv. bývalý Panský dom z roku 1710
Stará radnica (1720–1721)
Nová radnica
Baroková kamenná socha Nepoškvrneného počatia P. Marie na Hornom námestí
Evanjelický kostol Dolního sboru z roku 1782
Evanjelický kostol Horního sboru z roku 1827
Kamenný kríž z roku 1775 na Dolnom námestí
Nemocničná kaplnka svätej Ruženy z Limy
Obnovený pomník prezidenta Masaryka
Pomník na mieste vypálenej synagógy
Židovský cintorín

Osobnosti

Eliška Balzerová (* 1949), herečka
Mojmír Bártek (* 1942), skladateľ a pedagóg
František Hlavica (1885–1952), akademický maliar
Emil Hlavica (1887–1952), sochár a grafik
Rudolf Hlavica (1897–1971), sochár a rezbár
Richard Pavlík (1889–1966), historik a pedagóg
Mirka Pokorná (1930–2017), klaviristka
František Sova (1853–1940), zakladateľ vsetínskeho múzea
Mirek Topolánek (* 1956), český premiér
Roman Vojtek (* 1972), herec
František Vavřínek (1914–1978), pilot RAF
Josef Zamazal (1899–1971), maliar

Zaujímavosti

Roku 1865 dorazili do Texasu vsetínski imigranti a založili tam osadu Vsetin, existujúcu dodnes, asi 115 km juhovýchodne od Austinu. Austin je tiež názov významnej firmy, pôsobiacej vo Vsetíne.

Tomáš Garrigue Masaryk navštevoval mesto často ešte ako profesor a poslanec viedenskej ríšskej rady za Valašsko.^[7] Ako prezident Československa navštívil mesto 24. júna 1928.^[8]

Partnerské mestá

Referencie

↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
↑ "Vsetín od tridsaťročnej vojny do roku 1848 Archivované 2020-03-29 na Wayback Machine". Mesto Vsetín.
↑ História lúpežných nájazdov na Moravu cez Kopanický průsmyk (16.-18. stor.). Masarykova univerzita.
↑ Programing: NOWONET [www.nowonet.com] - Tomáš Novosad. – Historie [online]. zvi.cz, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.
↑ Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad
↑ Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, II. díl. Praha: Český statistický úřad, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 200, 274 a 549.
↑ T.G. Masaryk na Valašsku, díl I., Klub TGM Kopřivnice Masarykovho demokratického hnutia, 2011
↑ Jaromír Doležal: Život Prezidenta Osvoboditele Tomáše Garrigua Masaryka, Praha 1931

Literatúra

Kobliha, K.: Historický nástin okresu vsetínského In: Okres vsetínský. Vsetín 1938, s. 69–302.
Krajem portášů, Vsetín 1937
Burian, I., Burian, B.: Dějiny protestantismu na Vsetínsku, Vsetín 1993
kolektiv autorů: Okres Vsetín, Brno - Vsetín, 2002, ISBN 80-86298-09-4
Baletka, L. a kol: Vsetín : město a čas, Vsetín, 2008, ISBN 978-80-904139-1-7
Ottův slovník naučný, heslo Vsetín. Sv. 26, str. 1062.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vsetín

Externé odkazy

Oficiálna stránka mesta

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vsetín na českej Wikipédii.

Mestá a obce okresu Vsetín

Branky • Bystřička • Dolní Bečva • Francova Lhota • Halenkov • Horní Bečva • Horní Lideč • Hošťálková • Hovězí • Huslenky • Hutisko-Solanec • Choryně • Jablůnka • Janová • Jarcová • Karolinka • Kateřinice • Kelč • Kladeruby • Krhová • Kunovice • Lačnov • Leskovec • Lešná • Lhota u Vsetína • Lidečko • Liptál • Loučka • Lužná • Malá Bystřice • Mikulůvka • Nový Hrozenkov • Oznice • Podolí • Police • Poličná • Pozděchov • Prlov • Prostřední Bečva • Pržno • Ratiboř • Rožnov pod Radhoštěm • Růžďka • Seninka • Střelná • Střítež nad Bečvou • Študlov • Ústí • Valašská Bystřice • Valašská Polanka • Valašská Senice • Valašské Meziříčí • Valašské Příkazy • Velká Lhota • Velké Karlovice • Vidče • Vigantice • Vsetín • Zašová • Zděchov • Zubří

[obyvatelstvo-cz-1] Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

[2] "Vsetín od tridsaťročnej vojny do roku 1848 Archivované 2020-03-29 na Wayback Machine". Mesto Vsetín.

[3] História lúpežných nájazdov na Moravu cez Kopanický průsmyk (16.-18. stor.). Masarykova univerzita.

[4] Programing: NOWONET [www.nowonet.com] - Tomáš Novosad. – Historie [online]. zvi.cz, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.

[5] Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad

[6] Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, II. díl. Praha: Český statistický úřad, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 200, 274 a 549.

[7] T.G. Masaryk na Valašsku, díl I., Klub TGM Kopřivnice Masarykovho demokratického hnutia, 2011

[8] Jaromír Doležal: Život Prezidenta Osvoboditele Tomáše Garrigua Masaryka, Praha 1931

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]