Vyšehrad (vrch v Žiari)

vrch v Žiari na Slovensku

Vyšehrad (829,1 m n. m.[1][2]) je výrazný vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Jasenovo, približne 11 km západne od mesta Turčianske Teplice.[3] Vrch je súčasťou NPR Vyšehrad.

Vyšehrad
vrch
Vysehrad (Ziar).jpg
Vyšehrad od východu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Turčianske Teplice, Prievidza
Obce Jasenovo, Nitrianske Pravno
Pohorie Žiar
Podcelok Vyšehrad
Povodia Turiec, Nitra
Nadmorská výška 829,1 m n. m.
Súradnice 48°52′35″S 18°41′57″V / 48,8763°S 18,6991°V / 48.8763; 18.6991
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Z Vyšehradského sedla po červená turistická značka na vrchol.
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Vyšehrad (Žiar)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad.[4] Vrchol leží na pomedzí Trenčianskeho a Žilinského kraja, na hranici okresov Prievidza a Turčianske Teplice a zasahuje na katastrálne územia obcí Nitrianske Pravno a Jasenovo.[5] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a na jeho vrchole sú pozostatky dávneho hradiska.[3]

OpisUpraviť

Vyšehrad leží v hlavnom hrebeni, ktorý zo severnej časti pohoria vedie Vyšehradským sedlom a pokračuje cez Malý Vyšehrad juhovýchodným smerom k Horeňovu. Mohutný vrch leží medzi Hornonitrianskou a Turčianskou kotlinou a jeho skalnatý vrchol sa stal miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na ťažko dostupnej vrcholovej plošine sa tak zachovali pozostatky keltského i slovanského opevnenia, najvýraznejšie z obdobia Veľkej Moravy, kedy bolo hradisko Vyšehrad dôležitým regionálnym centrom ríše.

Severným susedom je Vyšehradským sedlom oddelený vrch Čierny les (721 m n. m.), severovýchodne leží Pálený vrch (724 m n. m.), východne vrch Šiarec (580 m n. m.) a južne Malý Vyšehrad (766 m n. m.).[2] Západnú časť masívu odvodňujú prítoky Vyšehradného potoka do rieky Nitry, z východnej časti hrebeňa vodu odvádza Jasenovský potok do Jasenice, patriacej do povodia rieky Turiec. Najbližším sídlom je na východnom úpätí ležiace Jasenovo, severozápadne sa nachádza Vyšehradné a západne Nitrianske Pravno. Tieto obce spája blízkym sedlom vedúca cesta II/519, spájajúca Hornú Nitru a Turiec.[3]

VýhľadyUpraviť

Nesúvislý porast a sčasti skalnatý vrchol v spojitosti s nadmorskou výškou a vhodnou polohou ponúkajú jedinečný kruhový výhľad. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria Žiar, blízka Turčianska i Hornonitrianska kotlina. Pri dobrých podmienkach je pozorovateľná Malá i Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Vtáčnik i Strážovské vrchy.[6]

PrístupUpraviť

Obľúbený turistický cieľ je dobre dostupný z blízkeho Vyšehradského sedla, no tiež z obcí na jeho úpätí.

ReferencieUpraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 56.
  2. a b Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť