Vyšné Temnosmrečinské pleso
Vyšné Temnosmrečinské pleso (poľ. Wyżni Ciemnosmreczyński Staw, nem. Oberer Smrečiner See, maď. Felső-Szmrecsini-tó alebo Felső-Fenyves-tó) je pleso na druhej terase Temnosmrečinskej doliny v komplexe Kôprovej doliny, povyše druhého, podstatne väčšieho plesa rovnakého mena vo Vysokých Tatrách.[1]
Vyšné Temnosmrečinské pleso | |
pleso | |
Vyšné i Nižné Temnosmrečinské pleso
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Tatry |
Okres | Poprad |
Súradnice | 49°11′20″S 20°02′16″V / 49,18901°S 20,03779°V |
Hĺbka | 20 m |
Rozloha | 0,05548 km² (6 ha) |
Odtok vody | Temnosmrečinský potok |
Nadmorská výška hladiny | 1 716 m n. m. |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Vyšné Temnosmrečinské pleso | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rozloha
upraviťMá rozlohu 5,548 ha, hĺbku 20 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 716 m n. m..[2]
Názov
upraviťNázov vyplýva z polohy v Temnosmrečinskej doline. V spodnej časti je starý smrekový les, ktorý svojou hustotou a výškou pôsobí tmavým, temným dojmom. V klasickej poľskej literatúre (Stanisław Staszic,1815) sa pleso volalo Czarny Staw ( Čierne pleso) alebo Czarny Staw pod Liptowskimi Murami, podľa zdanlivého zafarbenia vody a podľa polohy pod Liptovskými múrmi, na území historickej Liptovskej stolice. [1]
Turistika
upraviťMožno ho navštíviť v období od 16. júna do 31. októbra z Podbanského alebo z rázcestia Tri studničky pod Kriváňom cez Kôprovú dolinu.
Referencie
upraviť- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšné Temnosmrečinské pleso