Vyšný Kubín
Vyšný Kubín je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Vyšný Kubín | |
obec | |
Kubínyiovský kaštieľ
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Dolný Kubín |
Región | Orava |
Vodný tok | Leštinský potok |
Nadmorská výška | 525 m n. m. |
Súradnice | 49°11′03″S 19°18′57″V / 49,1841667°S 19,3158333°V |
Rozloha | 12,74 km² (1 274 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 817 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 64,13 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1325 |
Starosta | Michal Balko[3] (nezávislý) |
PSČ | 026 01 (pošta Dolný Kubín 1) |
ŠÚJ | 510181 |
EČV (do r. 2022) | DK |
Tel. predvoľba | +421-43 |
Adresa obecného úradu |
Hviezdoslavova 117/5 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Vyšný Kubín | |
Webová stránka: vysnykubin.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec sa nachádza asi 5 km od okresného mesta. Leží v údolí, medzi vrchmi Veľký Choč (1 611 m n. m.) a Ostrá skala a Tupá skala.
Dejiny
upraviťRoľnícky ľud, ktorý sa označuje ako ľud popolnicových polí alebo lužický ľud sa zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka a poznal zopár remesiel. Staval si veľké opevnenia (Ostrá skala a Tupá skala), z čoho je možné usudzovať, že sa lužické rody spájali vo väčšie celky – kmene, ktoré pri stavbách mohutných opevnení využívali nútenú otrockú prácu (patriarchálne otroctvo).[4]
Obec sa spomína v roku 1325 ako Superior Kolbin, 1325 až 1391 Felseukolbyn, alebo Kubbyn, v roku 1920 ako Horný Kubín. Roku 1325 magister Donč daroval osadu potomkom grófa Hudku (comes Hudka – Hudkont) z Liptova. Zemianske rodiny Meškovci a Kubínyiovci sa hlásili ako jeho potomkovia. V roku 1355 kráľ Ľudovít I. pridelil vyšnokubínskym zemanom túto obec a zároveň ju oddelil od Oravského panstva. Od tej doby sa Vyšný Kubín spomína ako zemianska dedina. Za zemianske rodiny sa pokladali Kubínyiovci, Meškovci, rodina Orszáhg-Gazda a Ivanovičovci. V roku 1778 mala obec 455 obyvateľov, v roku 1828 535 obyvateľov a 78 domov.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová gotická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 15. storočia.[5] Upravovaný bol v roku 1697 a po roku 1833. V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár s gotickou sochou Najsvätejšej Trojice z polovice 15. storočia. Súčasťou interiéru je aj epitaf miestnych zemanov Jozefa Kubínyiho a jeho manželky Amálie Kubínyi z roku 1792. Vo veži sa nachádza pôvodný gotický zvon, práca zvonolejára J. Weigla z konca 15. storočia. Na priľahlom cintoríne sa nachádza náhrobok rodičov P. O. Hviezdoslava.
- Kubínyiovský (Dolný) kaštieľ, obdĺžniková jednopodlažná štvortraktová pôvodne renesančná stavba z obdobia po roku 1653. Koncom 18. storočia bol neskorobarokovo upravený. Stavba je charakteristická nárožnými vežami ukončenými šindľovými cibuľami. Objekt má klasicistickú fasádu so stredovým rizalitom s trojuholníkovým štítom s tympanónom a manzardovú strechu. V interiéri sa nachádzajú štukové klenby a kozuby zo 17. storočia.[6]
- Kubínyiovský (Horný) kaštieľ, obdĺžniková dvojpodlažná trojtraktová pôvodne klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. Kaštieľ prešiel neobarokovou úpravou v druhej polovici 19. storočia. Fasáde dominuje predsavaný trojosový arkádový rizalit s volútovým štítom. Nárožia a šambrány prízemia sú riešené ako rustika. V interiéri sa nachádza schodisko s dekoratívnym liatinový zábradlím. Kaštieľ je súčasťou rozsiahleho parku. V súčasnosti tu sídli obecný úrad.[7]
- Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou. Typický štít je riešený ako podlomenica, lomenica a zakončený kuklou. Najčastejšie pochádzajú z 19. a začiatku 20. storočia. Pamiatkovo sú chránené domy číslo 86 a 93.[8]
-
Kostol Najsvätejšej Trojice
-
Kubínyiovský kaštieľ
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Pavol Országh Hviezdoslav (* 1849 - † 1921), prekladateľ najväčší slovenský básnik, dramatik, advokát, poslanec parlamentu prvej ČSR
- Margita Figuli (* 1909 - † 1995), slovenská spisovateľka a prekladateľka
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 3. Obdobie patriarchálneho rodového zriadenia, s. 18.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Vyšný Kubín - Dolný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Vyšný Kubín - Horný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšný Kubín