Otvoriť hlavné menu

Vysoká škola

vzdelávacia a vedecká inštitúcia na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov

Vysoká škola je vzdelávacia a vedecká inštitúcia na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov. Slovenský zákon o vysokých školách ju definuje ako „vrcholnú vzdelávaciu, vedeckú a umeleckú ustanovizeň“. Môže sa deliť na fakulty.

„Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl“.[1]

Obsah

Dejiny vysokých škôl na SlovenskuUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vysokých škôl na Slovensku

Vysoké školy v dejinách Slovenska:

UhorskoUpraviť

Česko-Slovensko a prvá Slovenská republikaUpraviť

Slovensko – štátne a verejné vysoké školyUpraviť

Slovensko – súkromné vysoké školyUpraviť

Zahraničné vysoké školyUpraviť

Zahraničné vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenska podľa právnych predpisov štátu ich sídla na základe udelenia oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Práva a povinnosti študentov zahraničných vysokých škôl nie sú upravené zákonom o vysokých školách, ale právnymi predpismi štátu ich sídla. O rovnocennosti získaného dokladu o vzdelaní s dokladmi o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republiky (vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu) sa rozhoduje rovnako, ako v prípade dokladov o vzdelaní získaných štúdiom v zahraničí.

Do vzniku Trnavskej univerzity Slováci študovali v Prahe, Krakove, Viedni a Bologni. V 16. – 19. storočí Slováci študovali aj na protestantských nemeckých univerzitách.

Súčasná slovenská právna úprava vysokých škôlUpraviť

Majú výhradné právo udeľovať akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly. Patria medzi právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.

Študijné programy a titulyUpraviť

Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných tzv. študijných programov, ktoré sa uskutočňujú v troch stupňoch:

Každá vysoká škola musí poskytovať aspoň 1. stupeň.

DeleniaUpraviť

Delenie 1Upraviť

Od roku 2002, kedy nadobudol platnosť nový zákon o vysokých školách, sa rozlišujú:

  • univerzitné vysoké školy: vysoké školy poskytujúce študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa. Len tieto vysoké školy smú používať vo svojom názve slovo univerzita alebo odvodené slová.
  • neuniverzitné vysoké školy = odborné vysoké školy: ostatné vysoké školy (prevažne 1. stupeň)

Delenie 2Upraviť

  • Verejná vysoká škola: je verejnoprávna a samosprávna vysoká škola – inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Sem patrí zďaleka najviac vysokých škôl. Financované sú dotáciami zo štátneho rozpočtu a prípadnou podnikateľskou činnosťou.
  • Štátna vysoká škola: je každá vojenská, policajná alebo zdravotnícka vysoká škola. Prvé dve sú pritom štátne rozpočtové organizácie, posledná je štátna príspevková organizácia.
  • Súkromná vysoká škola: je vysoká škola – právnická osoba, zriadená so súhlasom vlády, v súkromnom vlastníctve, nefinancovaná z verejných zdrojov (s výnimkou prípadných výnimočných dotácií).

OrgányUpraviť

Orgány akademickej samosprávy (verejnej) vysokej školy:

Akademickú obec vysokej školy tvoria učitelia a výskumní pracovníci, študenti, a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy, aj ďalší zamestnanci vysokej školy.

Kvestor je najvyšším zamestnancom vysokej školy zabezpečujúcim hospodársky a administratívny chod školy.

Orgány akademickej samosprávy fakúlt sú rovnaké ako hore, ibaže namiesto rektora je dekan, vymenúvaný rektorom, namiesto prorektora je prodekan a namiesto kvestora je tajomník fakulty.

Orgánom (verejných) vysokých škôl vymenúvaným ministerstvom je trinásťčlenná Správna rada. Jej úlohou je „posilňovať väzbu verejnej vysokej školy v spoločnosti“. Reprezentuje na škole ministerstvo.

Poradným a kontrolným orgánom vlády pre vysoké školy a ich povoľovanie je dvadsaťjedenčlenná Akreditačná komisia.

Vysokoškolskí učiteliaUpraviť

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách:

  • profesor (hosťujúci profesor) : vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
  • docent (hosťujúci docent): hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
  • odborný asistent: vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov
  • asistent: vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov
  • lektor: výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov

O udelenie titulu (najprv) „docent“ a (potom) „profesor“ sa môže uchádzať odborník, ktorý na vysokej škole patrične pôsobí a spĺňa určité kritériá.

Titul „profesor emeritus“ môže môže udeliť rektor za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor, a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí.

ReferencieUpraviť

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť