Wikipédia

Vysoká nad Kysucou

obec na Slovensku v okrese Čadca

Vysoká nad Kysucou (do r. 1927 iba Vysoká, maď. Hegyeshely) je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Vysoká nad Kysucou
obec
Strom pokoja vo Vysokej nad Kysucou, v pozadí Farský kostol sv. Matúša
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Nadmorská výška 543 m n. m.
Súradnice 49°22′49″S 18°32′54″V / 49,3803°S 18,5482°V / 49.3803; 18.5482
Rozloha 43,87 km² (4 387 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 487 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 56,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1619
Starosta Anton Varecha[3] (nezávislý)
PSČ 023 55
ŠÚJ 509515
EČV (do r. 2022) CA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu 		Ústredie 215
E-mailová adresa obecvysoka@stonline.sk
Telefón 436 11 02
Fax 436 11 02
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vysoká nad Kysucou
Webová stránka: vysokanadkysucou.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Vysoká nad Kysucou sa nachádza na krajnom severozápade Slovenska pri hranici s Českom v regióne Horné Kysuce. Leží v doline rieky Kysuca medzi pohoriami Turzovská vrchovina na severe a Javorníky na juhu. Stred obce má nadmorskú výšku 543 m.n.m, najvyšším bodom je Vrchtretina (925,5 m.n.m).[4] Od okresného mesta Čadca je vzdialená 23 kilometrov.

Ide o typický príklad kopaničiarskej obce s veľkým množstvom roztrúsených osád, ktoré sú zhrnuté do ôsmich obecných častí - Semeteš, Vysoká nad Kysucou, Nižný Kelčov, Vrchrieka, Jedľovník, Vyšný Kelčov, Zátoka a Zlámaná.[5]

Obec susedí na západe s Makovom, na severozápade s Českom, resp. obcou Bílá, na severe s Korňou, na východe s Turzovkou a na juhu s Veľkým Rovným.[4]

Dejiny upraviť

Pozostatky ohnísk, ako i úštepy kameňov z obce Vysoká nad Kysucou dokumentujú prítomnosť opočloveka na Slovensku.[6] Samotná obec bola založená v dvadsiatych rokoch 17. storočia Valachmi, ktorí osídľovali oblasť Horných Kysúc. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1619, kedy sa obec pod názvom Vyszoka spomína v urbári panstva Bytča. Jej chotár bol vyčlenený z turzovského chotára a prvým richtárom sa stal Ján Rudinec. Obyvateľstvo sa živilo najmä chovom hospodárskych zvierat a lesníctvom, vďaka čomu vznikali jednotlivé kopaničiarske osady, a neskôr sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku 1720 mala obec, vtedy nazývaná Vyszoka - Makov, 44 poddanských rodín. Rast obce sa výrazne zrýchlil v priebehu 18. storočia - r. 1784 mala už 3147 obyvateľov. V roku 1772 bola založená farnosť a následne aj postavený farský kostol. Prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, člen Slovenského učeného tovarišstva, privítal v roku 1780 na fare významnú návštevu ,keď sa u neho zastavil a obedoval cisár Jozef II.[7][8]

Vzhľadom na veľkú chudobu, spôsobenú hlavne neúrodnou pôdou, sa v 19. storočí urýchlilo vysťahovalectvo. Obyvatelia, ktorí sa živili najmä ako drotári či iní remeselníci, odchádzali za prácou najprv na Dolnú zem, neskôr aj do Ameriky, kde sa viacerým z nich podarilo uspieť na drotárskom trhu. Najznámejším potomkom amerických vysťahovalcov z Vysokej bol astronaut Eugene Andrew Cernan.[8]

Po prvej svetovej vojne obec, dovtedy patriaca do Uhorska, pripadla Československu. Počas druhej svetovej vojny a SNP na jej území operovali partizánske jednotky. Smutným dňom v histórii obce je 20. apríl 1945, kedy jednotky Ruskej oslobodeneckej armády (vlasovcov) zavraždili v osade Semeteš 21 mužov vo veku od 16 do 61 rokov. Jediným preživším tejto tragédie bol Štefan Cipár, otec maliara Miroslava Cipára.[9] Osada Semeteš bola v apríli 1945 vypálená, vlasovcami a nemeckými vojakmi. Zhorelo 13 domov.[10]

V druhej polovici 20. storočia sa v súvislosti so zavedením socializmu zmenil životný štýl obyvateľov obce. V roku 1947 sa začala v obci výroba školského nábytku a vysocký závod sa stal neskôr prakticky jeho monopolným výrobcom. Časť obyvateľstva dochádzala za prácou do okolia Ostravy či pracovala na roľníckom družstve, ktoré bolo založené v roku 1949.[8]V rokoch 1974 a 1994 navštívil Vysokú, ako rodisko svojich predkov, americký astronaut Eugene A. Cernan a pri príležitosti jeho druhej návštevy bola na obecnom úrade otvorená pamätná izba[11]

Obyvateľstvo upraviť

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 mala Vysoká nad Kysucou 2578 obyvateľov[12] a 1258 domov.[13] 95% obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti, okrem nej mali zastúpenie menšie ako 1% aj národnosti česká, maďarská, rómska, poľská a ruská.[14] Z hľadiska vierovyznania sa takmer 87% ľudí hlásilo k Rímskokatolíckej cirkvi, 6 percent bolo bez vyznania a ostatné cirkvi či náboženské spoločnosti mali zastúpenie menšie ako 1%.[15]

Stavby upraviť

  • rímskokatolícky Farský kostol sv. Matúša z druhej polovice 18. storočia v ústredí obce[16]
  • rímskokatolícky Kostol Božského srdca Ježišovho z roku 1931 v Hornom Kelčove[17]
  • turistická ubytovňa U Cipára v osade Semeteš z 30. rokov 20. storočia, rodný dom maliara Miroslava Cipára[18]
  • obecný úrad s pamätnou izbou astronauta E. A. Cernana[19]
  • rodný dom "drotárskeho kráľa" Štefana Hunčíka v osade Vrchrieka[20]
  • kaplnka Panny Márie Lurdskej na Lazoch, na mapách spomínaná už v r. 1824[21]

Občianska vybavenosť a hospodárstvo upraviť

V obci sídli ZŠ s MŠ E. A. Cernana, ďalej sa v nej nachádza pošta, futbalové ihrisko, lekáreň potraviny a iné obchodné prevádzky, niekoľko pohostinstiev či domov dôchodcov.[22] V osade Semeteš sídli Centrum pre deti a rodiny.[23] V priemyselnom areáli naďalej prebieha výroba školského nábytku, ale aj výroba ďalších kovových produktov pre stavebníctvo.[24]

Doprava upraviť

Cez Vysokú nad Kysucou prechádza cesta II/487 z Čadce do Makova, cez osadu Semeteš aj cesta II/541 z Kotešovej do Turzovky a osady Nižný Kelčov a Vyšný Kelčov spája cesta III/2022.[25] Ostatné osady sú prístupné iba po miestnych komunikáciach. Obec leží na železničnej trati Čadca - Makov a obsluhujú ju dve zastávky - Vysoká nad Kysucou a Nižný Kelčov. Okrem železnice má obec aj autobusové spojenie s Makovom, Turzovkou a Čadcou, osada Semeteš aj s Bytčou a Žilinou.

Rodáci upraviť

  • Štefan Hunčík (1873 - 1963) - slovenský drotár, svojho času majiteľ najväčšej drotárskej dielne na svete, prezývaný "drotársky kráľ"
  • Miroslav Cipár (1935 - 2021) - slovenský maliar, grafik a ilustrátor
  • Anna Belousovová (1959 - ) - slovenská politička, bývalá poslankyňa NR SR za SNS

Referencie upraviť

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b Obec Vysoká nad Kysucou - Poloha obce [online]. www.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  5. ↑ Štatút obce Vysoká nad Kysucou [online]. [Cit. 2022-09-09]. Dostupné online.
  6. ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 1. Dejiny pračloveka na území našej vlasti, s. 13.
  7. ↑ Farnosť Vysoká nad Kysucou [online]. kniznica-cadca.sk, [cit. 2019-02-27]. Dostupné online. Archivované 2023-10-12 z originálu.
  8. ↑ a b c Obec Vysoká nad Kysucou - Dejiny obce Vysoká nad Kysucou "v skratke" [online]. www.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  9. ↑ REDAKCIA. Semeteš - osada s najtragickejšou udalosťou 2. sv. vojny na Kysuciach [online]. www.mojekysuce.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  10. ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 160.
  11. ↑ Eugene Andrew Cernan - V roku 1994 navštívil Slovensko po druhýkrát [online]. cernan.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  12. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  13. ↑ SODB2021 - Domy - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  14. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  15. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  16. ↑ Obec Vysoká nad Kysucou - Založenie farnosti Vysoká nad Kysucou [online]. www.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  17. ↑ A.S, Petit Press. Kostol Božského srdca Ježišovho vo Vyšnom Kelčove postavili pred 90 rokmi [online]. mykysuce.sme.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  18. ↑ HTTP://KARAC.SK, Design and development: Juraj Karáč, juraj@karac sk. Miroslav Cipár (1935) [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  19. ↑ Eugene Andrew Cernan - Úvod [online]. cernan.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  20. ↑ Obec Vysoká nad Kysucou - Miestna časť Vrchrieka [online]. www.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  21. ↑ Obec Vysoká nad Kysucou - Miestna časť Vrchrieka [online]. www.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  22. ↑ Centrum sociálnych služieb PARK, Vysoká nad Kysucou [online]. [Cit. 2022-09-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  23. ↑ DDsemetes.sk - Centrum pre deti a rodiny Semeteš, Semeteš [online]. www.ddsemetes.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  24. ↑ Výrobca školského nábytku a kovovýroba - K-Ten [online]. www.k-tenkovovyroba.sk, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  25. ↑ CESTNÁ SIEŤ SLOVENSKEJ REPUBLIKY - Žilinský kraj [online]. [Cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysoká_nad_Kysucou&oldid=7772822“