Waldorfská pedagogika
Waldorfská pedagogika je celosvetové hnutie v oblasti pedagogiky, ktoré je založené na vzdelávacej filozofii prvýkrát sformulovanej Rakúšanom Rudolfom Steinerom, a ktoré pochádza z jeho duchovnej vedy nazývanej antropozofia. Je to jedna z tzv. alternatívnych pedagogík.
Charakteristika upraviť
Hlavným cieľom pedagogiky waldorfských škôl je celostná výchova dieťaťa, výchova „hlavy, srdca a rúk“. Učebný plán je tvorený v rovnováhe „akademických“ predmetov, umeleckých a praktických aktivít a predstavuje základný rámec pre tvorivú prácu učiteľa s triedou.
Waldorfská pedagogika, vo svojej základnej podobe načrtnutá Rudolfom Steinerom (1861 – 1925), predstavuje jedinečný a príznačný prístup k výchovno-vzdelávaciemu procesu, ktorý je uskutočňovaný na 1915 waldorfských škôlkach v 59 krajinách a na 1251 waldorfských školách v 70 krajinách (údaje z mája 2021).[1] Nejestvuje žiadna centrálna organizačná štruktúra, ktorá by sa týkala všetkých škôl. Každá z nich je administratívne nezávislá, školy sú však navzájom prepojené množstvom asociácií (na Slovensku Asociácia waldorfských škôl a škôlok)[2] a priateľských organizácií, ktoré poskytujú nevyhnutné materiálne zázemie, pomôcky, publikačný materiál, organizujú konferencie a výmeny skúseností a podporujú waldorfské hnutia v jednotlivých krajinách.
Názov „waldorfská“ upraviť
Základy koncepcie waldorfskej pedagogiky boli položené v roku 1919 v škole pre deti robotníkov továrne na výrobu cigariet Waldorf Astória v Stuttgarte. Základnou myšlienkou bolo umožniť deťom bez ohľadu na majetok a sociálne postavenie rovnaké vzdelanie, ktoré by – čo sa týka obsahu bolo nezávislé od ideologických záujmov štátu a hospodárskej sféry.
Kľúčové pojmy waldorfskej pedagogiky upraviť
- práca s napätím a uvoľnením ako dýchaním v aktivitách vyučovania
- rytmus a pravidelnosť vyučovacej hodiny; „hlavná epocha“ je základná jednotka vo vyučovacom celku dňa
- budovanie kompetencií na konatívno-motorickej (pohybovej), emocionálnej ako aj kognitívnej úrovni; rozvíjanie daností rúk, srdca a hlavy
- pedagogický obsah učiva je prácou učiteľa prispôsobený veku dieťaťa a sprostredkovaný „obrazne-umeleckým spôsobom“
- základným pedagogickým prostriedkom v materskej škole je využívanie napodobňovania dospelého zo strany dieťaťa. Nepoužívajú sa direktívne metódy ako priame poučovanie či príkazy
- zážitkové aktivity v ranom veku dieťaťa (v materskej škole) nemajú za cieľ rozvíjať poznatkovú bázu, ale intenzívne kultivujú elementárne zručnosti dieťaťa (napr. jemná a hrubá motorika, schopnosť počúvať, sústredenie na činnosť, koordinácia v priestore a čase), ktoré sú práve podkladom k neskoršiemu zdravému pojmovému uchopeniu učebnej látky. Táto tendencia pokračuje ešte v prvom ročníku, a napr. samostatné literárne schopnosti (najmä samostatné čítanie) si väčšina žiakov osvojí až ku koncu druhého ročníka
- plynulý prechod od „na učiteľa centrovanej“ štruktúry hodiny (v nižších ročníkoch) k systému vlastnej práce žiaka prostredníctvom žiackych projektov (vo vyšších ročníkoch), kde učiteľ je konzultantom a poradcom na vlastných „učebných cestách“ žiaka
- rozvoj a podpora tvorivých síl dieťaťa pomocou jasnej štruktúry a jednotného prístupu učiteľov danej školy
- vyučovací proces vo waldorfskej škole zväčša postráda kategorizujúce hodnotiace prostriedky (napr. známkový systém) a pedagogické formy podporujúce individuálnu súťaživosť. Učiteľ vypracuje detailné slovné hodnotenie na konci každého školského roka
- vedenie triednych kolektívov prostredníctvom autority tzv. triedneho učiteľa, ktorý má vysoké kompetencie vo výbere vyučovacích prostriedkov, učebného materiálu, učebníc; ako aj v riadení školy ako organizácie
- učitelia sa stretávajú každý týždeň na „pedagogických konferenciách“, na ktorých sa riešia všetky pedagogické otázky školy (krátkodobé i celoročné výskumné témy), vedú sa rozhovory o dieťati za prítomnosti ďalších pomáhajúcich profesionálov z oblasti liečebnej pedagogiky, arteterapie a psychológie. Vzniká tak učiteľská pedagogická samospráva ako významná platforma v rámci nehierarchickej štruktúry školy
- vysoký stupeň komunikácie učiteľ – rodič; okrem pravidelných rodičovských stretnutí sú to individuálne konzultácie, raz do mesiaca organizované školské alebo triedne slávnosti. Rodičia sú intenzívnymi spolupracovníkmi pri formovaní ducha samotnej školy, zapájajú sa do činnosti rôznych rád a pracovných skupín.
- učiteľ sám seba vníma ako faktor prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, preto mu záleží na tom, aby dbal o svoje osobnostné kvality, aby rozvíjal a kultivoval svoju individualitu, čím spätne pôsobí pozitívne na deti
- trvalou súčasťou práce učiteľa je sebavzdelávanie a osvojovanie si nových schopností a vedomostí, waldorfskí učitelia sa každoročne zúčastňujú intenzívnych pedagogických seminárov na Slovensku i v zahraničí
Odlišnosti voči tradičnej pedagogike upraviť
Nižšie uvedené rozdiely nie sú normatívne (nie sú nevyhnutnou podmienkou, ale sú určitým sprievodným znakom, že v inštitúcii sú realizované prvky waldorfskej pedagogiky alebo celý model):
metodologické a didaktické:
- dieťa a jeho vek je určujúci faktor výberu a tvorby učebnej látky
- v ranom veku didaktické nástroje pedagóga vychádzajú zo schopnosti dieťaťa napodobňovať dospelého
- v období školskej dochádzky je výchovným princípom autorita dospelého (učiteľa, rodiča…)
- v období školskej dochádzky (cca do 12. roku dieťaťa) sa prostredníctvom učebnej látky oslovuje predovšetkým obrazotvornosť dieťaťa. S rastúcim vekom stúpa kognitívna náročnosť a požiadavky na uchopenie, reprodukovanie a praktické využitie pojmov. Prevládajúci spôsob je zážitkové učenie sa
- cieľavedomá práca so zabúdaním a rozpomínaním v rámci 4 týždňového „epochového vyučovania“
- vo vyšších ročníkoch stúpajú nároky na samostatnú prácu žiaka
- dôležitým princípom práce je rytmus a opakovanie
- rozprávanie príbehov je dôležitou súčasťou pedagogickej práce učiteľa
- absencia známkovania
- absencia tradičných školských učebníc, resp. ich výber je rozhodnutím učiteľa
filozoficko-pedagogický rámec waldorfskej školy:
- waldorfská pedagogika vznikla a vychádza z antropozofickej antropológie - poznania podstaty človeka a jeho vývoja počas jednotlivých životných etáp.[3][4]
- pedagogická práca učiteľa je zároveň nevyhnutnou výskumnou úlohou v zmysle ďalšieho poznávania jemu zverených žiakov. Tým učiteľ nadobúda pedagogický takt, potrebný pre každodennú prácu s deťmi a mládežou
- učiteľ je slobodný tvorca kurikula v zmysle takto vedeného poznávacieho procesu
časopriestorové odlišnosti:
- „epocha“ v trvaní asi 120 min. je základnou časovou jednotkou vyučovania
- hlavné predmety daného ročníka sa učia v 4 týždňových epochách
- psychohygienická zásada vyučovania: v raných časoch sa vyučujú kognitívne predmety (M, Sj, Pr, F, Ch) potom rytmické (cudzie jazyky, hudba, eurytmia) a napokon okolo obeda a poobede zručnostné aktivity (Vv, ručné práce, Tv, formové kreslenie…)
vizuálne odlišnosti:
- premyslené a odôvodnené používanie farieb a tvarov v interiéri, tzv. mäkký charakter architektoniky waldorfskej školy
- dôraz na estetično pri vedení a úprave zošitov, triednych tabúľ, triednej a školskej dekorácie
- od prvého ročníka používanie písacích potrieb: voskových kvádrikov, voskoviek, hrubých trojhranných pasteliek. Pero dostáva dieťa až v 2. ročníku
Referencie upraviť
- ↑ Waldorf World List – waldorf-international.org
- ↑ Asociácia waldorfských škôl a škôlok – asociacia.iwaldorf.sk
- ↑ STEINER, Rudolf. Všeobecná nauka o člověku jako základ pedagogiky. 2. vyd. Semily : Opherus, 2003. ISBN 978-80-9026-478-6. S. 91-92, 131-132.
- ↑ STEINER, Rudolf. Výchova a vyučování na základě poznání člověka. 1. vyd. Praha : Asociace waldorfských škol ČR, 2020. ISBN 978-80-907148-3-0. S. 25-27.