Wiching alebo Viching[1] (* ? – † po roku 900/912, zrejme 12. septembra) bol švábsky duchovný, v rokoch 880 – 881 a 885 – 891/892/893 nitriansky a v rokoch 898 – 899 pasovský biskup, poradca Svätopluka I., jediný známy sufragán arcibiskupa Metoda. Ako vedúci latinského kléru Veľkej Moravy mal časté spory s arcibiskupom Metodom.[2]

Wiching
biskup pasovský
Štát pôsobeniaVeľká Morava
Funkcie a tituly
Biskup pasovský
898 – 899
Predchodca Engelmar Richard Nástupca
Biskup nitriansky
880 – 881;
885 – 891/892/893
Predchodca nová diecéza
neznámy biskup
neznámy biskup
Bystrík
Nástupca
Biografické údaje
Narodenie?
Úmrtiezrejme 12. septembra 900/912
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRád svätého Benedikta
Biskup
Konsekrácia880
SvätiteľŠtefan V.
107. rímsky biskup
Odkazy

Wiching bol pôvodne benediktínsky mních zo Švábska. Po forchheimskom mieri (874) sa spriatelil so Svätoplukom I. (sú zapísaní ako osoby, ktoré uzavreli bratstvo v príslušnej knihe kláštora na ostrove Reichenau). Z rokov 874 až 879 je známe, že Wiching spolu s Jánom z Benátok (vodcovia latinského kléru na Veľkej Morave), ohovárali Metoda pred Svätoplukom a vyprovokovali početné spory.

Koncom roka 879 latinskí kňazi na Veľkej Morave presvedčili Svätopluka, aby vymenoval Wichinga za (historicky) prvého biskupa Veľkej Moravy a v roku 880 sa Wiching zúčastnil delegácie k pápežovi do Ríma. V Ríme ho v roku 880 pápež odskúšal a vysvätil za nitrianskeho biskupa. Hoci sa zvyšok delegácie vrátil do Ríma, Wiching ešte zostal v Ríme a napísal Svätoplukovi sfalšovaný list údajne od pápeža, podľa ktorého má Svätopluk zosadiť Metoda. V roku 881 sa Metod dozvedel od pápeža, že taký list nikdy nenapísal[3] a v dôsledku tejto informácie Metod zosadil Wichinga z biskupského stolca a poveril ho misiou „na území, ktoré Svätopluk len nedávno pripojil k svojej ríši,“ čo mohlo byť jedine Vislansko (dnes južné Poľsko). Wiching sa opätovne snažil vrátiť (napr. 882), ale Metodovi žiaci mu v tom bránili.[chýba zdroj]

V roku 885 Wiching krátko pred Metodovou smrťou opustil Vislansko a so Svätoplukovým súhlasom išiel do Ríma, kde falošne informoval nového pápeža Štefana V. o Metodovom pôsobení a pápež bulou Quia te zelo fidei zakázal sloviensku liturgiu (v domácom jazyku sa mohlo iba kázať a vykladať biblické texty).[4] Na jeseň 885 rímsky pápež Štefan V. vymenoval Wichinga (opäť) za biskupa nitrianskeho a asi aj cirkevného správcu (nie však arcibiskupa a pápežského legáta) Veľkej Moravy. Wiching potom zabránil Gorazdovi ujať sa nástupníctva po Metodovi a dal vyhnať Metodových žiakov.

V roku 891 vznikol jeden z ďalších konfliktov medzi Svätoplukom a Arnulfom Korutánskym. V tomto roku alebo v roku 892 – zrejme pre tento konflikt – Wiching opustil Nitru a stal sa sluhom Arnulfa Korutánskeho, ktorý ho v roku 892 vymenoval za svojho kancelára. Wiching bol aj súčasťou delegácie poslanej k Svätoplukovi, aby rokovala o mieri.

Roku 896 prevzal Wiching popri kancelárstve aj vedenie opátstva Mondsee. Od septembra 898 do roku 899 bol Wiching pasovským biskupom.

Po Arnulfovej smrti a páde Veľkej Moravy sa Wiching stiahol z verejného života.

ReferencieUpraviť

  1. Wiching. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s.
  2. WICHING. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 365.
  3. MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 550, 711-714.
  4. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska. Zväzok 1 : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 101.

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Nová diecéza 1. biskup nitriansky
880 – 893?
Nástupca
Bystrík