Otvoriť hlavné menu

Wilhelm Steinitz (* 17. máj 1836, Praha – † 12. august 1900, New York, New York, USA) bol rakúsky šachista židovského pôvodu, zakladateľ moderného šachu a 1. majster sveta v šachu (1886 - 1894).

Wilhelm Steinitz
rakúsky šachista, 1. majster sveta v šachu
rakúsky šachista, 1. majster sveta v šachu
Narodenie17. máj 1836
Praha, Česko
Úmrtie12. august 1900 (64 rokov)
New York, New York, USA)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Wilhelm Steinitz

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Prahe v rodine chudobného obchodníka. Počas života žil postupne v Čechách, v Rakúsku, v Anglicku, v USA, krátko aj v Rusku.

V roku 1866 porazil v zápase hranom na 8 výhier nemeckého majstra Adolfa Anderssena 8:6(=0) a odvtedy bol považovaný za najsilnejšieho šachistu sveta. Svoje postavenie potvrdil víťazstvami na turnajoch v Londýne 1872 vo Viedni 1873 a výhrami v zápasoch s viacerými silnými hráčmi tej doby. Okrem toho bol ešte 2. v Baden-Badene 1870 a 3. v Paríži 1867.

V roku 1874 sa na niekoľko rokov vytratil zo šachových turnajov a venoval sa publicistickej činnosti. Vo svojich novinových článkoch kritizoval vtedajšie romantické poňatie šachu, ktoré sa vyznačovalo ostrou a útočnou hrou, bez ohľadu na materiálne straty a bezpečnosť. Postupne vypracoval zásady pozičného manévrovania, hry v obrane a útočenia až po dôkladnej príprave. V tom čase však steinitzov „ťažkopádny“ šach nezískal veľkú popularitu a výrazne sa začal presadzovať až koncom 19. storočia.

Na turnaje sa Steinitz vracia v roku 1882. Vo Viedni sa delil o 1. miesto s Poliakom Szymonom Winawerom. Jeho postavenie najlepšieho šachistu sveta sa otriaslo na turnaji v Londýne 1883. Skončil tam druhý, ale za víťazom Johannesom Zukertortom - veľkým prívržencom romantického šachu - zaostal až o 3 body. Steinitz vyzval Zukertorta na zápas a navrhol, aby to bol zápas o titul majstra sveta v šachu.

 
Steinitz v rku 1866

1. zápas o titul majstra sveta sa hral v USA v roku 1886. Podľa pravidiel zápas vyhral ten hráč, ktorý vyhrá 10 partii(remízy sa nepočítali). Ak by však zápas dospel do stavu 8:8, bol by vyhlásený za nerozhodný a hral by sa nový zápas.

Zápas sa začal výhrou Steinitza, ale potom vyhral Zukertort štyri partie za sebou a získal náskok. Výhrou v 11. partii sa však znovu ujal vedenia Steinitz a už ho z rúk nepustil. Ešte po 15. partii viedol Steinitz iba o bod, v závere zápasu však nasadil mohutný finiš a z posledných piatich partii štyri vyhral. Celkovým výsledkom 10:5 (5 partii sa skončilo nerozhodne) sa stal Wilhelm Steinitz 1. majstrom sveta v šachu.

Po prvýkrát Steinitz obhajoval svoj titul v roku 1889 v Havane. Jeho súperom bol ruský veľmajster Michail Čigorin. Hralo sa na 20 partii. Steinitz zvíťazil v pomere 10½:6½(10:6, =1), keď sa znovu presadil výborným finišom.

Na prelome rokov 1890 a 1891 bol Steinitzovým súperom Angličan maďarského pôvodu Isidor Gunsberg. Bol to hráč, ktorý sa už vo svojej hre snažil uplatňovať Steinitzove princípy. Zápas, ktorý sa hral v New Yorku vyhral Steinitz 10½:8½(6:4, =9).

V roku 1892 obhajoval majster sveta svoj titul opäť proti Čigorinovi. Hralo sa v Havane na 10 vyhratých partií. Ak by sa zápas dostal do stavu 9:9, bol by vyhlásený za nerozhodný a hralo by sa "predĺženie" na tri vyhraté partie, čo sa aj takmer stalo.

Zápas bol veľmi dramatický, obaja súperi sa niekoľkokrát vystriedali vo vedení. Po 22. partii viedol Steinitz 9:8(=5). V 23. partii mal Čigorin biele a pustil sa ostro do útoku. Steinitz chybne zakombinoval a stratil figúru. Rozhodujúce postavenie tejto partie zachytáva diagram.

abcdefgh
88
77
66
55
44
33
22
11
abcdefgh
Čigorin - Steinitz, Havana 1892, biely na ťahu.

Biely má rozhodujúcu prevahu. Po správnom ťahu 32. Vxb7 by biely zrejme vyhral a vyrovnal by na 9:9. Čigorin však zahral 32. Sb4?? a po 32. ... Vxh2+ sa vzdal(33. Kg1 Vdg2#). Steinitz vyhral 10. partiu a zápas sa skončil výsledkom 10:8(=5).

V roku 1894 bol súperom majstra sveta Emanuel Lasker. Hralo sa v USA a v Kanade na 10 vyhratých partií. Steinitz, ktorý mal už 58 rokov zápas prehral v pomere 5:10(=4). Podľa pravidiel mal v prípade prehry Steinitz právo na odvetný zápas. Tento zápas sa hral v Moskve na prelome rokov 1896 a 1897. Lasker zápas suverénne vyhral 10:2(=5).

V posledných rokoch života trpel Steinitz vážnymi zdravotnými problémami. Napriek tomu stále štartoval na turnajoch a dosahoval slušné výsledky. V Hastingse 1895 skončil v najsilnejšej konkurencii 5, v Petrohrade 1895/1896 bol 2., v Norimbergu 1896 bol 6., vo Viedni 1898 bol 4 a v Kolíne nad Rýnom 1898 skončil 5. Posledný turnaj absolvoval v Londýne v roku 1899 a po prvýkrát vo svojej kariére nezískal nijakú cenu(skončil 11.).

Wilhelm Steinitz zomrel v New Yorku 12. augusta 1900.

Zrejme svoju najslávnejšiu partiu zohral Steinitz na turnaji v Hastingse v roku 1895.

Steinitz - Bardeleben

  • Hastings 1895
  • Talianska hra, C54
  • 1. e4 e5
  • 2. Jf3 Jc6
  • 3. Sc4 Sc5
  • 4. c3 Jf6
  • 5. d4 exd4
  • 6. cxd4 Sb4+
  • 7. Jc3 d5?!
  • 8. exd5 Jxd5
  • 9. O-O Se6
  • 10. Sg5 Se7
  • 11. Sxd5 Sxd5
  • 12. Jxd5 Dxd5
  • 13. Sxe7 Jxe7
  • 14. Ve1 f6
  • 15. De2 Dd7
  • 16. Vac1?! c6?

Čierny mohol vyrovnať hru ťahom Kf7!.

  • 17. d5!! cxd5
  • 18. Jd4 Kf7
  • 19. Je6 Vhc8
  • 20. Dg4! g6
  • 21. Jg5+ Ke8
  • 22. Vxe7+!! Kf8!

Zdalo by sa, že prehra bieleho je neodvratná. Teraz hrozí 23. ... Vc1+ s matom, aj 23. ... Dxg4. Steinitz to však spočítal dobre.

  • 23. Vf7+! Kg8
  • 24. Vg7+! Kh8
  • 25. Vxh7+! Čierny sa vzdal.

Ešte mohlo nasledovať 25. ... Kg8 26. Vg7+ Kh8 27. Dh4+ Kxg7 28. Dh7+ Kf8 29. Dh8+ Ke7 30. Dg7+ Ke8 31. Dg8+ Ke7 32. Df7+ Kd8 33. Df8+ De8 34. Jf7+ Kd7 35. Dd6#

Iné projektyUpraviť