Wisconsin (štát)

štát USA

Wisconsin je severo-centrálny štát USA. Má rozlohu 169 790 km² a takmer 5 711 767 obyvateľov. K Únii sa pripojil v poradí ako 30. štát 29. mája 1848. Wisconsin je ohraničený západnou časťou jazera Lake Superior a vyššie položeným polostrovom štátu Michigan na severe, jazerom Lake Michigan na východe, štátom Illinois na juhu, štátom Minnesota na západe a štátom Iowa na juhozápade.

State of Wisconsin
Flag of Wisconsin.svg Seal of Wisconsin.svg
Vlajka Pečať
Map of USA highlighting Wisconsin.png
Ostatné štáty USA
Prezývka štátuJazvečí štát (Bager State); America's Dairyland
Hlavné mestoMadison
Najväčšie mestoMilwaukee
GuvernérTony Evers (D)
Rozloha
Poradie23. miesto
Celková169 639 km²
Súš? km²
Voda? km²
% vody17 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie20. miesto
Obyvateľov5 711 767 [1]
Rok sčítania2011
Hustota obyvateľov
Poradie23. miesto
Hustota40,6 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie30. v poradí
Dátum29. máj 1848
Geografické údaje
Zemepisná šírka86°46' až 92°53' s.š.
Zemepisná dĺžka42°37' až 47°05' z.d.
Šírka420 km
Dĺžka500 km
Nadmorská výška
Najvyššia595 m n. m.
Stredná320 m n. m.
Najnižšia186 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaCST -6/-5
ISO 3166-2US-WI

DejinyUpraviť

Oblasť známa ako Wisconsin bola pred viac ako 12 000 rokmi pokrytá obrovskými ľadovcami. Prehistorická migrácia ľudí bola počas tohto posledného obdobia ľadovcov výrazne ovplyvnená. Archeológovia nazývajú prvých ľudí, ktorí obývali túto oblasť ako Paleo-indiánov. Rané kultúry sa formovali, ako napríklad národy Hopewell a Woodland či civilizácia nazývaná Mississippian. Stavali obrovské kopce, ktoré sa aj dnes dajú nájsť po celom Wisconsine.

Do konca 18. storočia žili v oblasti rôzne domorodé kmene pôvodných Američanov ako Chippewa, Menominee, Oneida, Potawatomi a Ho-Chunk. Prvý európsky prieskumník, ktorý sa dostal do Wisconsinu bol francúz Jean Nicolet (1598 - 1642). Z kanadského mesta Quebec sa cez jazero Lake Michigan v roku 1634 doplavil k brehom, kde žili domorodci z kmeňa Ho-Chunk. Bývali v klenutých útulkoch zvaných vigvamy, ktoré boli vyrobené z drevených stĺpov a pokryté boli kôrou a trávou. Za potravu lovili jelene a byvoly, pestovali fazuľu a kukuricu, ale najmä mali kožušiny z bobrov. Nicolet začal s domorodcami obchodovať s kožušinami, ktoré potom predával do Kanady a Európy. Založil tu prvé mesto pri rieke River Fox, ktoré nazval „La Baie des Puants“ (z franc. „páchnuca zátoka“), čo je súčasné mesto Green Bay. Kožušiny a nová oblasť prilákali do Wisconsinu ďalších francúzskych obchodníkov (Pierre Radisson, Nicholas Perrot) a misionárov ako boli Louis Jolliet a Jacques Marquette (1637 – 1675), ktorý je pôvodca geografického pomenovania Wisconsin. Keď sa Marquette plavil niekoľko míľ cez močiare a dubové planiny, prišiel k neznámej rieke, ktorú pomenoval Meskousing (súčasná rieka River Wisconsin). Tento názov pochádzal z jazyka Algonquin, starého dialektu miestnych domorodcov, ktorý Marquette ovládal a v preklade znamená niečo ako „rieka od červenej skaly“. V roku 1869 už bola oblasť formálne pod Francúzskom a názov Meskousing sa zmenil na Ouisconsin, až napokon v roku 1763 sa opäť menil z Ouisconsin na Wisconsin, v čase keď bola oblasť ovládaná Angličanmi. Tento názov sa neskôr legalizoval v roku 1845. Veľká Británia, ktorá vyšla ako víťaz z francúzskej a indiánskej vojny držala oblasť pod kontrolou dvadsať rokov (1763-1783). Formálne však boli Briti úplne vytlačení až v roku 1812. V roku 1783 sa Wisconsin po americkej revolúcii stáva súčasťou Spojených štátov.

V 19. storočí začal upadať obchod s kožušinami ale v roku 1822 vo veľkej miere začala rásť ťažba olova na juhozápade, čo malo za následok obrovský nárast prisťahovalcov z okolitých oblastí a štátov. Noví prisťahovalci sa usadili v oblasti mesta Milwaukee. Americká armáda začala stavať mosty, chodníky a cesty po celom regióne. Nepriateľstvo medzi domorodými Američanmi a novými agresívnymi osadníkmi vyvrcholilo vojnou známou pod menom Black Hawk (1832). Vzbura domorodcov bola brutálne rozdrvená a zanechala vážne následky. V roku 1836 bol Wisconsin vyhlásený za teritórium a územní zákonodarcovia zvolili za hlavné mesto Madison. Do roku 1840 počet obyvateľov na území stúpol nad 130 000, ale ľudia, ktorí sa obávali vyšších daní od vlády štyrikrát odmietli návrhy na štátnosť. Napokon po sľuboch vlády o lepšej budúcej prosperite dosiahol štátnosť v roku 1848. Ústava štátu zabezpečovala ochranu zadlžených poľnohospodárov, obmedzovala zakladanie bánk a udeľovala liberálne volebné právo. Tieto opatrenia lákali aj prisťahovalcov z Európy, najmä z Nemecka, Írska a Škandinávie. Prílev prisťahovalcov z Európy spôsobil nárast populácie na 300 000. Okrem pracovnej sily priniesli Európania do Wisconsinu aj vzdelanosť. Predovšetkým časť nemeckých prisťahovalcov prispela k intelektuálnemu rozvoju štátu, keď tu začala zakladať školy. Poľnohospodárstvo postupne rástlo, obzvlášť napredovala výroba mlieka a mliečnych výrobkov ako syr a maslo. Počas Americkej občianskej vojny (1861-1865) zostal Wisconsin členom Únie a zachovával si svoju industrializáciu. Stavali sa železnice ako komunikačné prostriedky, ktoré úzko spojili Wisconsin s východom krajiny. Aj keď sa tu v tejto vojne nevybojovali žiadne významné väčšie bitky, štát Wisconsin vyslal približne 90 000 vojakov, aby bojovali za sever. Po vojne pokračoval dynamický rast hospodárstva aj populácie.

Na začiatku 20. storočia prevládalo vo Wisconsine popri liberálnym politickým názorom aj sociálne myslenie a niekoľko zákonov ktoré prijal slúžili ako vzory pre národné sociálne zabezpečenie (reformný zákon o starobnom dôchodku a zákon o kompenzácií v nezamestnanosti). Počas druhej svetovej vojny prosperoval lodný priemysel a pokračovala urbanizácia a rýchly priemyselný rast. Dokonca aj pri celonárodnom hospodárskom prepade z konca 80. rokov minulého storočia sa štátny wisconsinský výrobný sektor ukázal ako odolný.

ReferencieUpraviť

https://www.britannica.com/place/Wisconsin https://www.ducksters.com/geography/us_states/wisconsin_history.php https://www.infoplease.com/encyclopedia/places/north-america/us/wisconsin-state-united-states/history

Iné projektyUpraviť