Wolfgang Moróc

Wolfgang Moróc z Beketfalvy (po maďarsky Farkas Mórocz; * 1575, Beketfalva (dnešné Holice), Slovensko – † 1648, miesto neznáme, pochovaný v kostole sv. Petra a Pavla v Holiciach, Slovensko) bol uhorský šľachtic. Bol synom Antona Moróca z Beketfalvy (1545 – 1594) a Anny Bessenyey z Galanty (1511 – 1571).

Wolfgang Moróc
uhorský šľachtic
Wolfgang Moróc
Narodenie1575
Holice, Slovensko
Úmrtie1648
Národnosťuhorská
RodičiaAnton Moróc z Beketfalvy
Anna Bessenyey z Galanty

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa do rodiny majetnej nižšej šľachty Morócovcov (maď. Mórocz) zo Žitného ostrova, ktorú svojou cieľavedomosťou a šikovnosťou postupne začlenil medzi elitu vtedajšieho Uhorska. Wolfgang (maď. Farkas) bol počas svojej bohatej kariéry podžupanom Prešporskej stolice, radcom Uhorskej komory, krajinský podsudca a uhorský podpalatín. Patrónom Wolfganga až do svojej smrti v roku 1645 bol Mikuláš Esterházi.

Kariéra Wolfganga Moróca[1]
  • 1600 >: pôsobenia na dvoroch Esterháziovcov a Ilešháziovcov
  • 1604 – 1616: slúžny (judex nobilium) Bratislavskej stolice
  • 1607 – 1619: viackrát menovaný do funkcie kráľovho splnomocnenca (homo regius)
  • 1609 – 1636: viackrát menovaný do funkcie palatínovho splnomocnenca (homo palatinalis)
  • 1616 – 1619 >: hospodársky správca (provisor, prefectus) na panstve Devín
  • 1622: kráľovský komisár v Győri
  • 1622 – 1639: podžupan (vicecomes) Bratislavskej stolice
  • 1622 – 1646: osobná účasť na štyroch krajinských snemoch v Šoproni a Prešporku
  • 1629 – 1639: krajinský podsudca (viceiudex curiae regiae)
  • 1640 – 1648: radca Uhorskej komory (Camara Hungarica consiliarius)
  • 1646 –1647: podpalatín (vicepalatinus regni Hungariae)
Najbližšia rodina Wolfganga Moróca[1]
  • Žofia Kálmárová (* odhadom medzi 1552 a 1612 † ?), manželka Wolfganga
  • Szilva Katarína (* odhadom medzi 1545 a 1605, † 1644), manželka Wolfganga, dcéra Michala Szilvu († 1654), kráľovského hlavného tridsiatnika v Prešporku (Bratislave) a Zuzany Schmuggerovej
  • Štefan (* cca 1610, † 1683), syn Wolfganga, podžupan Bratislavskej stolice, zástupca krajinského sudcu a prísediaci kráľovskej súdnej tabule, manželky: I. Alžbeta Vitály z Dolnej Sásy (de Alszász), II. barónka Zuzana Amade z Vrakúňa (de Wárkony) († po 1663), dcéra baróna Leonarda Amadeho († 1647), uhorského podpalatína a Uršuly Götzelovej, III. Kristína Kerekes zo Svätého Jura (de Szentgyörgy), dcéra Andreja Kerekesa († 1668) kráľovského protonotára a radcu Uhorskej komory a Anny Hederváryovej
  • František (* cca 1620, † po 1671), syn Wolfganga, jezuita, pedagóg
  • Zuzana (* cca 1605 – 1610, † 1630), dcéra Wolfganga, pochovaná v kostole v Holiciach (Egyházasgelle), manžel: Ján Törös († 1652), palatín arcibiskupských predialistov, tajomník kardinála Petra Pázmáňa (svadbu mali 15. februára 1626 v Šamoríne)
  • Katarína (doložená 1657, † po 1685), dcéra Wolfganga, mníška v kláštore klarisiek v Prešporku (Bratislave)

Majetkové pomeryUpraviť

Wolfgang Moróc začínal len s malým majetkom v Beketfalve a v blízkej osade Bodófalva, ktorý zdedil po otcovi. Jeho prvým významnejším ziskom bol dom v Rači, ktorý mu darovali devínski Keglevičovci. Wolfgang postupne skupoval a bral do zálohu majetky na Žitnom ostrove, v okolí jeho rodového sídla. Išlo o menšie majetkové podiely, šľachtické statky a panstvá, napr. Vojka (1623), Grinava (1624), Sárosfalva/Blatná na Ostrove (1630, 1639), Kis Lucse/Malá Lúč (1631), Tökés (1635), vinice vo Vajnoroch (1636). V roku 1632 získal od Pálfiovcov do zálohu aj zvyšné majetky v Beketfalve, včetne troch ďalších osád v susedstve. Tým si vybudoval solídny majetkový komplex v centre Žitného ostrova, ktorý právne upevnil donáciou od panovníka Ferdinanda II. Radikálna zmena jeho majetkovej držby však nastala, keď mu Pálfiovci dali do zálohu dedinu Igram (1643), neskôr dokonca časti svojho hradného panstva Svätý Jur (1634, 1644). Tieto finančne náročné majetkové transakcie si mohol dovoliť po zisku postov podžupana a najmä krajinského podsudcu. Priaznivú majetkovú situáciu rodu od polovice 17. storočia zaznamenali aj dobové taxálne súpisy šľachty, ktoré Morócovcov zaznamenali medzi majetnými šľachticmi (nobiles bene possessionati).[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b c FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku. Theatrum historiae (Pardubice: Univerzita Pardubice), 2011, čís. 9, s. 201 – 223. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 2571-0621.

LiteratúraUpraviť