XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu

(Presmerované z XX. zjazd KSSZ)

XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa konal v Moskve od 14. do 26. februára 1956. Bol to prvý zjazd KSSZ po smrti sovietskeho diktátora J. V. Stalina.

Známym a prelomovým sa stal predovšetkým vystúpením Nikitu Chruščova, ktorý v posledný pracovný deň, 25. februára, na neverejnom rannom zasadnutí, predniesol prejav Kult osobnosti a jeho dôsledky. V ňom Chruščov poodhalil a odsúdil diktátorské praktiky svojho predchodcu J. V. Stalina. Vyjadril nový uhol pohľadu na nedávnu minulosť krajiny, uvádzajúc početné fakty o zločinoch od druhej polovice 30 -tych rokov do začiatku 50- tych rokov, z ktorých osobne obviňoval Stalin (napríklad vražda populárneho Sergeja Kirova v roku 1934). Správa tiež upozornila na problém nutnosti rehabilitácie straníckych a vojenských sovietskych vodcov, ktorí boli za Stalina perzekuovaní. Zjazd sa tak považuje za bod obratu, ktorým stalinizmus prestal byť oficiálnou politikou KSSZ a zároveň aj celého sovietskeho bloku, hoci opatrná destalinizácia prebiehala v rôznych oblastiach života a rôznych krajinách nerovnakou mierou a Albánsko dokonca nový sovietsky postoj označilo za revizionistický.

Odhalenie nezákonných praktík zo stalinského obdobia vyvolalo spočiatku medzi členmi Politbyra prejavy nesúhlasu a pohoršenie. Tieto praktiky totiž boli držané za diktátorovej vlády v tajnosti a preto sa členom Politbyra aj verejnosti zdali neuveriteľné. Niektoré hlasy žiadali dokonca odvolanie 1. tajomníka KSSZ Chruščova.

Samotný prejav sa napriek snahe o utajenie nakoniec dostal na verejnosť. Napriek utajeniu bola správa distribuovaná do vedeniu straníckych buniek v ZSSR a vo viacerých podnikoch boli do diskusie zapojení aj nestraníci (avšak bez znalosti správy, ktorá bola tajná a zakázaná rozširovať). Prerokovanie správy sa uskutočnilo aj v bunkách Komsomolu a správu dostali aj vedúci predstavitelia spriaznených krajín.[1] Možno bolo zámerom, že správa sa neudržala dlho v tajnosti. Už v júni 1956 sa informácie o práve ocitli na titulke New York Times.[1]

Jednu z jeho kópií sa totiž podarilo ukradnúť poľskému novinárovi židovského pôvodu Viktorovi Grajevskému. Ten si ju náhodou všimol na stole šéfa poľských komunistov E. Ochaba. Bez toho, že by bol odhalený, sa mu ju podarilo odovzdať na izraelské veľvyslanectvo vo Varšave. Potom, čo si ju dôstojník Mosadu odfotografoval, vrátil ju späť. Cez Izrael sa správa dostala do USA a potom do celého sveta.[2][1] Aj pod týmto vplyvom sovietska „zjemnená“ verzia správy bola zverejnená ako uznesenie Predsedníctva ÚV KSSZ z 30. júna 1956 s názvom „O prekonaní kultu osobnosti a jeho dôsledkoch“, ktoré stanovilo rámec pre akceptovateľnú kritiku stalinizmu.[1]

Správa vzbudila veľkú pozornosť po celom svete, jej preklady sa objavili v rôznych jazykoch, vrátane tých, ktoré sa šírili v nekomunistických kruhoch. V Sovietskom zväze bola úplná správa publikovaná až v roku 1989 v časopise Izvestija.

ReferencieUpraviť

  1. a b c d MIKEŠ, Zolo. Kalendárium: Chruščov odhalil kult osobnosti Stalina, prínosom však nebol [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-04-19]. Dostupné online.
  2. Muž, který ukradl Chruščovův projev [online]. Mediacop, s.r.o., [cit. 2010-03-20]. Dostupné online.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku XX. sjezd KSSS na českej Wikipédii.

Externé odkazyUpraviť