Zámok Hof
Zámok Schloss Hof (nem. Schloss Hof) je rakúsky zámok nachádzajúci sa na Moravskom poli v osade Schloßhof mestečka Engelhartstetten v okrese Gänserndorf (rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko). Je umiestnený nad riekou Morava, neďaleko hraníc so Slovenskom.
Zámok Schloss Hof (Schloss Hof) | |
zámok | |
Pohľad na zámok (2018)
| |
Štát | Rakúsko |
---|---|
Región | Okres Gänserndorf, Dolné Rakúsko |
Súradnice | 48°12′51″S 16°55′56″V / 48,21417°S 16,93222°V |
Pre verejnosť | prístupné |
Najľahší výstup | autom, bicyklom, pešo |
Wikimedia Commons: Schloss Hof | |
Webová stránka: Stránku zámku | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Areál zámku Schloss Hof sa rozprestiera na ploche vyše 70 ha. Okrem samotného zámku sa v jeho areáli nachádzajú aj hospodárske budovy, pasienky, stajne a poľnohospodárska úžitková plocha. Zámok patrí k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe.[1]
Dejiny
upraviťV 12. a 13. storočí sa zámok uvádza ako pevnosť Hof a patril k zámku Eckartsau. Až do roku 1507 platilo privilégium, ktoré ochraňovalo brod cez rieku Morava patriaci do majetku šľachtického rodu Pollheimovcov. V polovici 16. storočia sa majiteľom tejto usadlosti stal Eustachius Pranckh von Rickersdorf. Jeho syn Friedrich von Pranckh postavil v roku 1620 hrad z dôvodu povodňových škôd.
V roku 1725 získal hrad a trhovisko Hof savojský princ Eugen. Hrad na jeho pokyn výrazne prestaval jeho architekt Johann Lukas von Hildebrandt, ktorý ho rozšíril a pozmenil, čím z neho spravil letný zámok.
Po princovi Eugenovi zdedila zámok jeho neter Anna Viktória Savojská. Ďalším majiteľom sa stal Jozef Fridrich Sasko-Hildburghausenský. Od neho zámok získala v roku 1755 rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia, ktorá ho darovala svojmu manželovi. Okolo roku 1770 sa panovníčka rozhodla, že k zámku pristavia ešte jedno poschodie, kam ubytovala svoje služobníctvo.[2] Počas týchto stavebných prác získal zámok dnešnú podobu, pretože cisársky dvorský architekt Franz Anton Hillebrandt vyzdobil fasádu a tiež aj interiéry zámku bohatým klasicistickým dekorom.[2] V apríli roku 1766 sa v kaplnke zámku Schloss Hof vydávala arcivojvodkyňa Mária Kristína, dcéra Márie Terézie.
Za vlády cisára Františka Jozefa I. sa zámok využíval pre potreby armády ako sklad a výcvikové miesto.[2] Nábytok zo zámku bol uložený na rôznych miestach vo Viedni.
Po páde Rakúsko-uhorskej monarchie zostal zámok naďalej pod správou armády. Počas druhej svetovej vojny zámok okupovala armáda nemeckého Wehrmachtu, neskôr (v roku 1945) ho obsadila a bola tu umiestnená Červená armáda, ktorá tu bola desať rokov.[2]
Napriek tomu, že po roku 1955 prebiehali rôzne snahy o renováciu a obnovu zámku, chýbali finančné prostriedky na vykonanie a realizovanie týchto zámerov. V roku 1986 bola vykonaná renovácia (počas príprav na dolnorakúsku výstavu). Vďaka tejto renovácii sa mnohé predmety, ktoré boli medzičasom umiestnené či už na rôznych miestach v Rakúsku, alebo aj v zahraničí, vrátilo naspäť do zámku. Výrazný zlom nastal v roku 2002, kedy bola založená osobitná spoločnosť, ktorá mala za cieľ revitalizovať toto kultúrne dedičstvo.[2] Ďalšia rozsiahla renovácia teda prebehla v roku 2006. V roku 2007 došlo k revitalizácii Oranžérie nachádzajúcej sa na dvore zámku. V nasledujúcich niekoľkých rokoch pokračovala obnova a renovácia zámku a aj záhrady.
Baroková záhrada
upraviťCelková rozloha zámockého areálu je 70 ha. Baroková terasovitá záhrada sa rozprestiera na ploche 15 ha a nachádza sa v nej niekoľko fontán, pavilónov a skulptúr. Kameň pochádzajúci z Kaisersteinbruchu je použitý na niekoľkých miestach – ako kamenné stupne veľkých schodíšť, použil sa aj na sochy a sfingy.
Postupne sa reštaurovali sochy všetkých siedmich terás. Záhrada počas dlhého obdobia značne spustla, a preto bola v posledných rokoch zrekonštruovaná podľa starých plánov, historických nákresov, a tiež vďaka veľkoplošnému archeologickému prieskumu, pri ktorom sa našli základy záhrady, ktoré vybudoval Lukas von Hildebrandt. Plány záhrad, ktoré boli dlhé roky stratené, sa našli v roku 2005 v Tirolsku. V záhonoch sa pestuje čo najviac kvetov, ktoré tam boli vysádzané aj v historických dobách, pričom sa zachováva aj farebné rozhranie kvetov. V lete v záhrade kvitne až 35 tis. kvetín. V roku 2018 bola dokončená rekonštrukcia impozantnej Veľkej kaskády. Táto fontána má mimoriadnu umeleckú hodnotu. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii 6-hektárovej 7. záhradnej terasy, ktorá bola dokončená v roku 2019, je možné obdivovať celú barokovú záhradu v podobe, v akej bola v 18. storočí. K novinkám patrí labyrint, lemovaný 3 km živého plota z javora poľného, a vyhliadková plošina na 7. terase, ktorá ponúka úžasné výhľady na okolité prírodné scenérie.
Popis záhrady
upraviťBaroková záhrada sa skladá zo siedmich terás, ktoré v smere na východ mierne klesajú k rieke Morava.[3] Autor pôvodnej záhrady je známy – návrh sklonu terás pochádza od Lucasa von Hildebrandta a autorstvo záhradných fontán sa pripisuje Dominiqueovi Girardovi (1680 – 1738). Samotné prevedenia návrhov spravil záhradný inšpektor Anton Zinner a poľnohospodársky inžinier Ludwig Seibb.
Záhrada je stvárnená na maľbe zámku Schloss Hof z roku okolo 1760, ktorej autorom je Bernardo Bellotto. Rôzne maľby sa nachádzajú v zbierkach výtvarného umenia Umelecko-historického múzea vo Viedni.
Ďalej sú známe štyri plány záhrad:
- Windpässengerov obraz, ktorý vznikol okolo roku 1727 a nachádza sa v obrazovom archíve Rakúskej národnej knižnice. Vypracoval ho Johann Georg Windpässinger a zobrazuje prvé tri terasy a statok.
- Návrh Albertina z obdobia okolo roku 1775 sa nachádza v grafickej zbierke múzea Albertina vo Viedni. Tento plán zobrazuje všetkých sedem terás. Napriek tomu, že pri druhej a tretej terase nezobrazuje žiadne detaily, má veľký význam pre piatu, šiestu a siedmu terasu.
- Grubrov plán pochádza z obdobia okolo roku 1825 a nachádza sa tiež grafickej zbierke múzea Albertina. Je podobný predchádzajúcemu návrhu, no zobrazuje už redukciu pri nákladnej trojdielnej časti piatej terasy.
- Zinnerov plán bol v roku 2005 objavený v archíve v Innsbrucku a zobrazuje oblasť brodu a tiež pavilóny trojdielnej piatej terasy.
Statok
upraviťKeď v roku 1725 získal hrad savojský princ Eugen, tak súčasťou areálu bolo aj niekoľko poľnohospodárskych úžitkových plôch, stajní, obytných domov a remeselníckych dielní.[1] Tieto časti, rovnako ako aj iné časti zámku, prestaval architekt Johann Lucas von Hildebrandt.[1] V súčasnosti sa idylický statok okrem iného môže popýšiť aj detským ihriskom, vodnými atrakciami, dobrodružným tematickým okruhom a simulátorom jazdy na koči. Na statku žije viac ako 200 zvierat. Navštevnici sa tu môžu zoznámiť so vzácnymi druhmi staro-rakúskych domácich zvierat, napr. s bielym barokovým oslíkom s modrými očami, ale aj exotickejšími zástupcami zvieracej ríše, akými sú napr. ťavy či alpaky. Nájdete tu však aj kone, poníky, kozy, ovce, pávy, moriaky a sysle. Kontaktná mini zoo ponúka príležitosť zvieratá aj podhladkať.
Detský a rodinný svet v Bäckenhofe ponúka atraktívne možnosti zábavy pre najmenších, napr. Zážitkové okruhy s interaktívnymi stanovišťami. Po splnení hravých úloh sa deti môžu tešiť na malú odmenu. V letných mesiacoch je príjemným miestom na zábavu stodola s drevenou dráhou a odrážadlami.
Most ponad Moravu
upraviťMost cez rieku Morava existoval už v období vlády Márie Terézie. V roku 1771 sa prvýkrát postavil oblúkový kamenný most cez rieku. Hlavná konštrukcia mostu bola z dreva. Tento most v roku 1809 zničili plávajúce ľadové kryhy[4] a o niekoľko rokov neskôr, v roku 1813, bol most znovu postavený. V roku 1866 bol počas nemeckých vojen odpálený, opäť nasledovala skorá výstavba, no aj tento v roku 1880 zničili ľadové kryhy. Následne už nebol vybudovaný.
V roku 2011[5] sa začala vďaka cezhraničnej spolupráci bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves s rakúskym mestečkom Engelhartstetten výstavba nového Cyklomostu slobody, ktorý začali stavať presne na miestach starého mostu.[5] Most bol dokončený a otvorený v roku 2012 a spája okolie zámku cyklochodníkom s mestkou časťou Devínska Nová Ves. [5][6]
Cyklistické a turistické trasy
upraviťK zámku vedú viaceré cyklotrasy:
Cyklotrasy nachádzajúce sa v blízkosti zámku:
- EuroVelo 13 - Cesta Železnej opony[9]
- Záhorská cyklomagistrála č. 024 (červená)[10]
- Devínska Nová Ves – Dúbravská Hlavica – Karlova Ves č. 2014 (modrá)[11]
- Mariánska cyklocesta č. 5002 (zelená)[12]
- Carnuntum - Schloss Hof - Bratislava Tour[13]
- SacraVelo 5[14]
Turistické trasy nachádzajúce sa v blízkosti zámku:
Referencie
upraviť- ↑ a b c Vidiecka idyla kedysi a dnes [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-06-19 z originálu.
- ↑ a b c d e Tusculum rurale veľkých kniežat [online]. schlosshof.at, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online. Archivované 2012-06-20 z originálu.
- ↑ Umelecké dielo sformovanej prírody [online]. schlosshof.at, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online. Archivované 2012-06-20 z originálu.
- ↑ Župa vyberá názov pre cyklomost, zaváži aj hlas verejnosti [online]. Bratislavský samosprávny kraj, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
- ↑ a b c BELÁČEK, Milan. Cyklomost [online]. devinskanovaves.sk, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Cyklomost do Rakúska otvoria v auguste [online]. bratislava.sme.sk, 2012-07-13, [cit. 2012-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Kamp-Thaya-March Radroute - Top-Radrouten in Niederösterreich [online]. Niederösterreich, [cit. 2022-08-07]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Marchfeldkanal-Radweg [online]. Römerland Carnuntum-Marchfeld, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ EV - 13 EuroVelo 13 (Cesta železnej opony) [online]. Slovenský cykloklub, [cit. 2022-08-07]. Dostupné online.
- ↑ 024 - Záhorská cyklomagistrála [online]. Slovenský cykloklub, [cit. 2022-08-08]. Dostupné online.
- ↑ 2014 - Devínska Nová Ves - Dúbravská Hlavica - Karlova Ves [online]. Slovenský cykloklub, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online.
- ↑ 5002 - Mariánska cyklocesta (Devínska Nová Ves - Marianka) [online]. Slovenský cykloklub, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Carnuntum-Schloss Hof-Bratislava Tour [online]. Römerland Carnuntum-Marchfeld, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Sacravelo [online]. https://sacravelo.eu/, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online.
- ↑ Niederösterreichischer Landesrundwanderweg [online]. Niederösterreich, [cit. 2022-08-07]. Dostupné online. Archivované 2022-08-07 z originálu. (po nemecky)
- ↑ mariaut.hu, [cit. 2022-08-11]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Hof
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka
- Doprajte si výnimočný výlet. Objavte krásy zámku Schloss Hoff na Moravskom poli - LepšíDeň.sk | august 2019
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hof (zámek) na českej Wikipédii.