Zámok Vranov nad Dyjí
Zámok Vranov nad Dyjí je významný barokový zámok vo Vranove nad Dyjí. V roku 2001 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Dejiny upraviť
Nad Vranovom sa týčiaci sa monumentálny barokový zámok bol pôvodne vybudovaný ako jeden z prvkov podyjskej obrannej sústavy pri južnej hranici zeme. Prvý písomný doklad o jeho existencii je už v Kosmovej kronike (k roku 1100). Zo začiatku to bol kráľovský majetok. V 15. storočí ho získal bohatý a mocný rod Lichtenburgovcov, v priebehu 16. storočia sa tu striedali v krátkych intervaloch rôzni majitelia ako napríklad Dietrichsteinovci, Streinovci, Čertorejskí, Meziříčskí z Lomnice ap. Za tridsaťročnej vojny hrad obliehali a poškodili Švédi a skazu potom dovŕšil rozsiahly požiar v roku 1665.
Po čiastočnom zničení hradu v roku 1665 začali vtedajší majitelia Althannovci podľa plánov J. B. Fischera z Erlachu prestavbu na barokový zámok. Architektonickým ťažiskom zámku sa stala Sála predkov o rozmeroch 25 × 15 × 15 m so sochami predkov pánov z Althannu a freskou v kupole od J. M. Rothmayera. Ďalšou významnou súčasťou zámku je baroková zámocká kaplnka Najsvätejšej Trojice z prelomu 17. a 18. storočí. Z najstaršieho obdobia sa dochoval len hradbový múr a tri veže. Ďalšie stavebné úpravy nasledovali ešte v 18. storočí, kedy bolo upravené i zámocké okolie na prírodný park s radom drobných stavieb.
V 19. storočí vlastnili vravské domínium i so zámkom dva spriaznené rody poľského pôvodu: Mniszkovci a Stadnickí, ktorí sa okrem iného zamerali na dovŕšenie úprav krajinárskeho parku budovaného už za Althannovcov v druhej polovici 18. storočia. Za druhej svetovej vojny kúpil zámok ako ríšsky konfiškát nemecký barón Gebhard von der Wense-Mörse. Po jej skončení sa zámok stal štátnym majetkom.
Súčasnosť upraviť
Dnešná návštevnícka inštalácia tejto významnej národnej kultúrnej pamiatky ponúka prehliadku pôvodných barokových interiérov sály predkov a kaplnky a ďalej viac ako 20 miestností naznačujúcich kultúru vranovského bývania z konca 18. a z celého 19. storočia. Zvláštny dôraz je v nich položený na produkciu známej vranovskej továrne na kameninu, ktorá v prvých dvoch tretinách umelecky i technologicky ovplyvňovala výrobu kameniny v českých krajinách i za ich hranicami.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Vranov nad Dyjí
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vranov nad Dyjí (zámek) na českej Wikipédii. Súradnice: 48° 53′ 32.27″ s.š., 15° 48′ 41.19″ v.d.