Západné Prusko (nem. Westpreußen; poľ. Prusy Zachodnie) bola medzi rokmi 1773-1824 a 1878-1922 jedna z oficiálnych provincií Pruska. Hlavné mesto bolo Gdansk (nemecký názov: Danzig). Najväčšou riekou v oblasti je rieka Visla. Pre väčšinu územia západného Pruska sa skôr používal názov Kráľovské Prusko.

Západné Prusko (červenou) na mape Nemeckého cisárstva v rámci Pruského kráľovstva (modrou).

História upraviť

V roku 1309 sa územie Rádu nemeckých rytierov rozšírilo o Východné Pomoransko čiže oblasť neskoršieho západného Pruska.

V roku 1410 dosiahlo Poľsko významné víťazstvo nad rádovými vojskami v bitke pri Grunwalde. Ďalšia porážka čakala slabnúci rád v trinásťročnej vojne s pruskými mestami a Poľskom (v rokoch 1454-1466). Po nej bol uzavretý tzv. druhý torunský mier, podľa ktorého ustanovení pripadli Poľsku tzv. kráľovské Prusko (v podstate neskoršie Západné Prusko), s Marienburgom (Malbork), ktorý bol doteraz sídelným mestom veľmajstra rádu, Gdanskom, Toruňom a Elblagom.

Po smrti Augusta III. v Poľsku dochádza k boju o moc, ktorý ho vnútorne oslaboval a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa stal nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk Stanisław August Poniatowski. Poľská spoločnosť ho však prijala veľmi chladne a nový kráľ sa musel boriť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty. V tom istom roku obsadil pod zámienkou vytvorenia zdravotného kordónu proti epidémii pruský kráľ Fridrich II. Veľký časť poľského územia na severe - tzv. „kráľovské Prusko“. Po ich obsadení sa Fridrich II. Veľký prestal titulovať kráľ v Prusku, ale začal používať titul pruský kráľ.

V období od 3. decembra 1829 do 1. apríla 1878 boli provincie Západné a Východné Prusko zlúčené ako Provincia Prusko s hlavným mestom Kráľovec (nem. Königsberg, dnešný Kaliningrad).

V roku 1919, po prvej svetovej vojne, pripadla väčšina západného Pruska Poľsku, Gdansk s okolím sa stal samostatným štátom (Slobodné mesto Gdansk) pod patronátom Spoločnosti národov, zvyšok územia bol rozdelený medzi provinciu Východné Prusko a novovytvorenú provinciu Hraničná marka Poznansko-Západné Prusko. Poľská časť, ďalej označovaná ako tzv. poľský koridor bola v rámci Poľska spojená s malým územím, pôvodne patriacim k provincii Východné Prusko, do novovytvoreného pomoranského vojvodstva. 1. októbra 1938 bola provincia Hraničná marka Poznansko-Západné Prusko zrušená a jej západopruská časť bola pripojená k provincii Pomoransko. Po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1. septembra 1939 boli celá poľská časť Západného Pruska a mesto Gdansk s okolím Nemeckom obsadené, a časťou západného Pruska, ktorá sa po prvej svetovej vojne stala súčasťou nemeckého Východného Pruska, začlenené 26. októbra 1939 do novovytvorenej ríšskej župy Gdansk-Západné Prusko. Po skončení vojny potom celé územie aj s Gdanskom pripadlo Poľsku.

Literatúra upraviť

  • Řezník, Miloš. Královské Prusko na počátku novověku. Historický obzor, 2000, 11 (5/6), s 98-106. ISSN 1210-6097.

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Západní Prusko na českej Wikipédii.