Záujmová samospráva

Záujmová samospráva je typ samosprávy, ktorá nepredstavuje vnútorne ucelený a usporiadaný systém či inštitút. V širšom zmysle zahŕňa všetky subjekty, ktoré vznikajú na základe združovacieho práva za účelom plnenia spoločného cieľa a ktoré majú vnútornú samosprávu. V užšom zmysle (správne právo) ide o záujmovú samosprávu spojenú s výkonom verejnej správy, t. j. o súčasť systému verejnej správy.[1] Na Slovensku[pozn. 1] ju reprezentujú najmä samosprávne stavovské organizácie (t. j. komory regulovaných povolaní známe aj ako profesijné komory) a hospodárske združenia.[2]

Profesijné komoryUpraviť

Profesijné komory sú právnické osoby, verejnoprávne korporácie, ktoré vznikajú ex lege za účelom združovania fyzických osôb vykonávajúcich povolanie, resp. činnosť vo verejnom záujme. Nepatria medzi ne združenia fyzických a právnických osôb založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. (záujmové združenia), keďže v tomto prípade ide o právnické osoby súkromného práva, ktoré nemôžu vykonávať funkcie štátnych orgánov (t.j. vrchnostenskú verejnú správu).[2]

Činnosť tejto samosprávy má povahu vrchnostenskej verejnej správy na zodpovednosť samosprávnej organizácie a správy vnútorných záležitostí. Predmetom ich výkonu je napr. rozhodovanie o povolení vykonávať dané povolanie, zrušenie či pozastavenie licencie pre výkon povolania, dohľad nad zákonnosťou a etickosťou výkonu povolania, vydávanie vnútorných predpisov, vedenie disciplinárnych konaní atď. Rozlišuje sa pri tom výkon vrchnostenskej verejnej správy a výkon správy vnútorných záležitostí. Právomoci organizácií jednotlivých samospráv (komôr) upravuje zákon, ktorými sú zriadené. Pre výkon povolania spojeného s činnosťou v komore je spravidla požadované členstvo v komore, neplatí to však vo všetkých prípadoch (napr. Slovenská komora zubných technikov).[2]

Medzi súčasné slovenské stavovské organizácie záujmovej samosprávy patrí napr.[2]

Niektoré komory môžu zakladať zakladať regionálne komory, ktoré sú ich súčasťou. Túto právomoc však musia mať zverenú zákonom.[2]

Hospodárske združeniaUpraviť

Do podmnožiny hospodárskych združení patria priemyselné, obchodné, poľnohospodárske, priemyselnícke, remeselnícke či živnostenské komory. Narozdiel od profesijných komôr, nikdy nemajú povinné členstvo. Ide o neštátne verejnoprávne a samosprávne inštitúcie, ktoré majú uplatňovať spoločenské záujmy svojich členov. Nevykonávajú vrchnostenskú správu, no poskytujú najmä poradenské služby, podporujú výskum a presadzujú spoločné záujmy členov. Ich členmi sú fyzické a právnické osoby.

Medzi súčasné slovenské hospodárske združenia patrí napr.[2]

Neúzemná samospráva sa uplatňuje aj v školstve, pozri školská samospráva a akademická samospráva, ako i v organizácii Slovenskej akadémie vied.

PoznámkyUpraviť

  1. Ale aj v iných krajinách ako napr. Česko.

ReferencieUpraviť

  1. Podoby regionálneho a miestneho rozvoja. Košice : Ekonomická fakulta TU KE, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-553-0117-4. S. 137.
  2. a b c d e f KOŠIČIAROVÁ, Soňa. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a doplnené vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2017. 40 s. ISBN 978-80-7380-684-2. S. 47,142 – 146.