Záujmová samospráva
Záujmová samospráva je typ samosprávy, ktorá nepredstavuje vnútorne ucelený a usporiadaný systém či inštitút. V širšom zmysle zahŕňa všetky subjekty, ktoré vznikajú na základe združovacieho práva za účelom plnenia spoločného cieľa a ktoré majú vnútornú samosprávu. V užšom zmysle (správne právo) ide o záujmovú samosprávu spojenú s výkonom verejnej správy, t. j. o súčasť systému verejnej správy.[1] Na Slovensku[pozn. 1] ju reprezentujú najmä samosprávne stavovské organizácie (t. j. komory regulovaných povolaní známe aj ako profesijné komory) a hospodárske združenia.[2]
Profesijné komory upraviť
Profesijné komory sú právnické osoby, verejnoprávne korporácie, ktoré vznikajú ex lege za účelom združovania fyzických osôb vykonávajúcich povolanie, resp. činnosť vo verejnom záujme. Nepatria medzi ne združenia fyzických a právnických osôb založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. (záujmové združenia), keďže v tomto prípade ide o právnické osoby súkromného práva, ktoré nemôžu vykonávať funkcie štátnych orgánov (t.j. vrchnostenskú verejnú správu).[2]
Činnosť tejto samosprávy má povahu vrchnostenskej verejnej správy na zodpovednosť samosprávnej organizácie a správy vnútorných záležitostí. Predmetom ich výkonu je napr. rozhodovanie o povolení vykonávať dané povolanie, zrušenie či pozastavenie licencie pre výkon povolania, dohľad nad zákonnosťou a etickosťou výkonu povolania, vydávanie vnútorných predpisov, vedenie disciplinárnych konaní atď. Rozlišuje sa pri tom výkon vrchnostenskej verejnej správy a výkon správy vnútorných záležitostí. Právomoci organizácií jednotlivých samospráv (komôr) upravuje zákon, ktorými sú zriadené. Pre výkon povolania spojeného s činnosťou v komore je spravidla požadované členstvo v komore, neplatí to však vo všetkých prípadoch (napr. Slovenská komora zubných technikov).[2]
Medzi súčasné slovenské stavovské organizácie záujmovej samosprávy patrí napr.[2]
- Komora geodetov a kartografov (z. č. 216/1995 Zb.)
- Slovenská komora daňových poradcov (z. č. 78/1992 Zb.)
- Slovenská lekárska komora (z. č. 578/2004 Zb.)
- Slovenská advokátska komora (z. č. č. 132/1990 Zb.)
Niektoré komory môžu zakladať zakladať regionálne komory, ktoré sú ich súčasťou. Túto právomoc však musia mať zverenú zákonom.[2]
Hospodárske združenia upraviť
Do podmnožiny hospodárskych združení patria priemyselné, obchodné, poľnohospodárske, priemyselnícke, remeselnícke či živnostenské komory. Narozdiel od profesijných komôr, nikdy nemajú povinné členstvo. Ide o neštátne verejnoprávne a samosprávne inštitúcie, ktoré majú uplatňovať spoločenské záujmy svojich členov. Nevykonávajú vrchnostenskú správu, no poskytujú najmä poradenské služby, podporujú výskum a presadzujú spoločné záujmy členov. Ich členmi sú fyzické a právnické osoby.
Medzi súčasné slovenské hospodárske združenia patrí napr.[2]
- Slovenská živnostenská komora (z. č. 126/1998 Zb.)
- Slovenská lesnícka komora (z. č. 259/1993 Zb.)
- Slovenská banská komora (z. č. 59/1998 Zb.)
Neúzemná samospráva sa uplatňuje aj v školstve, pozri školská samospráva a akademická samospráva, ako i v organizácii Slovenskej akadémie vied.
Poznámky upraviť
- ↑ Ale aj v iných krajinách ako napr. Česko.
Referencie upraviť
- ↑ Podoby regionálneho a miestneho rozvoja. Košice : Ekonomická fakulta TU KE, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-553-0117-4. S. 137.
- ↑ a b c d e f KOŠIČIAROVÁ, Soňa. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a doplnené vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2017. 40 s. ISBN 978-80-7380-684-2. S. 47,142 – 146.