Zazen

Zazen (jap. 坐禅 alebo 座禅, doslova „rozjímanie v sede“, rep. šikantaza = „iba sedenie“) je kontemplatívna technika, najdôležitejšia prax zenového budhizmu, ale používaná aj v kresťanstve formou zen-kontemplácie. Najčastejšou pozíciou je tzv. lotosový kvet, teda pozícia so skríženými nohami cez seba, ruky položené v lone, palce sú prepojené.

Sawaki Kódó v Zazene

Mladý majster Hsuan Hua v plnom lotose

Zazen v Evrópsom centre Rinzai

Technika zazenu

Usadnutie

Zvyčajne sa sedí v tzv. zendó (meditačná hala), v skupinách oproti bielej stene. Sedí sa na meditačných podložkách „futon“ a poduškách „zafu“, resp. „zabuton“. Pred usadením sa na miesto, sa praktikant svojmu miestu ukloní (gašó), čím vyjadruje vďačnosť za možnosť sedieť zazen na tomto mieste. Zazen začína trojitým cinknutím (shijosho) na malý zvonček a ukončí buď dvojitým cinknutím (prestávka), alebo jedným cinknutím (koniec), jap. hozensho. Prestávka sa využíva buď na oddych, alebo meditačnú chôdzu (kinhin), alebo prechádzku v tichu, (zvyčajne v priestoroch kláštora v rade zas sebou).

Pozícia

Sedí sa na skrížených nohách, ideálne v pozícii plný lotos, alebo v polovičnom lotose, štvrťlotose, poprípade v prípade problémov s kolenami aj na stoličke. Nohy sú skrížené tak, že sa kolená pevne opierajú o zem. Bedrá sú vytlačené dopredu. Brucho je uvoľnené. Váha je na kolenách. Trup je vyrovnaný a vztýčený, hlava vytiahnutá do neba. Nos a pupok sú vo zvislici (nepatrné naklonenie dopredu). Brada sa pritiahne ku krku.

Jazyk je položený na hornom podnebí tesne za zubami. Ľavá ruka je položená v pravej dlani, dlaňami nahor tak, že prsty sa prekrývajú a palce sú spojené do vodorovnej línie. Ruky sú opreté malíčkovými hranami o brucho asi päť centimetrov pod pupkom. Lakte sú mierne od tela.

Pohľad je cca pod stupňovým uhlom (teda asi meter) pred seba, pozerá sa do „šírky“ (ako pohľad z vrcholu hory dolu do údolia).

Svaly sú uvoľnené, okrem tých ktoré udržujú pozíciu.

Dýchanie

Dýcha sa nosom. Nádych je kľudný a prirodzený. Bránica klesá a brucho sa nadúva. Nádych vypĺňa celú hlavu. Pri nádychu telo akoby trochu povolilo a jemne pokleslo.

Výdych je pokojný, tichý a hlboký. Silný a zároveň jemný, časom sa prirodzene predlžuje. S výdychom sa telo opäť nepatrne napriamuje, akoby hlava ťahala telo nahor.

Frekvencia dýchania sa spomaľuje. Na konci výdych na nepatrný okamih zastane (vedomie sa na zlomok sekundy zastaví), až potom sa začne nádych (na jeho konci pohyb opäť zastaviť).

Šesť dhárm zazenu

1. Nespomínať: Nezaoberať sa myšlienkami z minulosti.
2. Nevytvárať: Nezaoberať sa budúcnosťou.
3. Nepremýšľať: Nemeditovať na nijakú tému, ani duchovnú.
4. Nemeditovať: Nevytvárať meditáciu rozvíjanú myslením, t. j. nepokúšať sa povzniesť myseľ do stavu jasnosti, prázdnoty...
5. Neanalyzovať: Nehodnotiť myseľ či je správna, nesprávna.
6. Nechať myseľ takú aká je, v prirodzenom stave: zámer meditovať, niečo kontrolovať.

Najčastejšie chyby

Zazen je neustále hľadanie rovnováhy medzi stavom prílišného napätia a prílišného uvoľnenia.

• Ak je telo napäté aj duch je napätý.
• Myšlienky sa roja, oči mrkajú a palce vystupujú hore ako strieška.
• Ramená sú vytiahnuté hore a paže zvierajú hrudník.
• Dych je plytký a rýchly.

Citáty

„	Zazen je ťažký, ja viem. Ale ak ho praktikujeme každý deň, je veľmi efektívny v rozšírení uvedomovania si a rozvoji intuície. Zazen nielen uvoľňuje veľkú energiu, je to pozícia prebudenia. Počas zazenu by ste nemali chcieť niečo dosiahnuť. Bez toho, že by sme sa na niečo zameriavali, sme pozorní k polohe, dýchaniu a stavu mysle	“
– Taisen Dešimaru

„	Pri Zazene sa výdych stáva jemný, hlboký, bránica klesá, tlačí smerom dolu na vnútorné orgány, zľahka rozširuje oblasť pod pupkom.	“
– Taisen Dešimaru