Zbojné

Zbojné je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce, ktorá vznikla roku 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Zbojného.

Zbojné
obec
Gréckokatolícka Cerkva
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Medzilaborce
Región	Zemplín
Nadmorská výška	265 m n. m.
Súradnice	49°08′24″S 21°59′46″V
Rozloha	18,16 km² (1 816 ha)
Obyvateľstvo	159 (31. 12. 2023)
Hustota	8,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1463
Starosta	Viera Timcová (SME RODINA)
PSČ	067 13 (pošta Rokytov pri Humennom)
ŠÚJ	521060
EČV (do r. 2022)	ML
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Zbojné č. 5, 067 13 p. Rokytov pri Humennom
E-mailová adresa	obec.zbojne@post.sk
Telefón	739 41 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Zbojné
Webová stránka: zbojne.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Dom smútku

Polohopis

Obec Zbojné sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, leží v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny a v doline rieky Výrava. V severnej časti sú Nízke Beskydy „Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty“ a v západnej časti Laborecká vrchovina v nadmorskej výške nad 265 metrov 22 km juhovýchodne od Medzilaboriec. Do roku 1918 obe obce administratívne patrili do Zemplínskej stolice.

Obec sa skladá z časti Nižné Zbojné, Vyšné Zbojné a Polesie ( Hájenka) .

Cez obec preteká rieka Výrava s prítokmi potokov Hlboký, Černinský a Volový.

Vodné plochy

Severne od obce Zbojné je v doline Výravy priehradne jazero, ktoré bolo povodne po 2. svetovej vojne postavene ako vodná elektráreň. Po letných burkách v 60. – tych rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce.

V roku 1968 došlo k odstráneniu elektrárne , opravy hrádze , ubytovne a reštaurácie...

Symboly obce

Erb

V modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky.

Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu.

Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.

Dejiny

Nižné Zbojné

Predpokladá sa, že obec Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Táto časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O obci je prvý písomný doklad z roku 1479.

Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v obci Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov.

Vyšné Zbojné

Obec Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený chrám a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov.

K 31. 12. 2015 v obci žilo 175 obyvateľov.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, chrámu a školy a mlyn.

Náboženstvo

Zoznam farárov v obci Nižné Zbojné:

• Bovankovič Joannes 1799 – 1801 (P) Nižné Zbojné
• Lipčej Joannes 1802 – 1804 (P) Nižné Zbojné
• Savkulič Joannes 1804 – 1823 (P) Nižné Zbojné
• Jurista Michael 1823 – 1837 (P) Nižné Zbojné
• Červeňak Andreas 1837 – 1848 (P) Nižné Zbojné
• Rojkovič Antonius 1849 – 1857 (P) Nižné Zbojné
• Bačinsky Augustinus 1857 – 1859 (P) Nižné Zbojné
• Hodermarsky Chrysantus 1859 – 1869 (P) Nižné Zbojné
• Žatkovič Joannes 1869 – 1877 (P) Nižné Zbojné
• Brinsky Antonius 1878 (P) Nižné Zbojné
• Kiš Georgius 1878 – 1883 (P) Nižné Zbojné
• Tóth Victor 1883 – 1887 (P) Nižné Zbojné
• Kutka Stephanus 1888 – 1892 (P) Nižné Zbojné
• Stavrovsky Paulus 1892 – 1896 (P) Nižné Zbojné
• Turkiňak Joannes 1899 – 1902 (P) Nižné Zbojné
• Marťak Alexius 1915 – 1918 (P) Nižné Zbojné
• Rokicky Stephanus 1918 – 1934 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
• Komper Paulus 1934 – 1948 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
• Komper Paulus 1968 – ? (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov

V súčasnej dobe patrí obec Zbojné pod GKFÚ Rokytov.

Obyvateľstvo

V Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnej rečovej skupiny tohto jazyka " pijďaci " ZRS -pidu po drazi a

východná rečová skupina " pujďaci" VRS - Pujdu po puty, slovenský - pôjdem po ceste.

Kultúra a zaujímavosti

Severne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň. Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofálny stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom.

Stavby

Nedokončená priehrada na rieke Výrava.

Pamiatky

V súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858.

Medzi najstaršie usadlosti obce bol dom číslo 3 ako zvyšok kúrie . K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škoda, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť veľký murovaný poschodový lovecký zámoček ( jagdschloss ) prezývaný kaštieľ, ktorý bol napájaný na vodovod zo studne na hrebeni nad zámočkom pri vojenskom cintoríne. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým u nás videným automobilom cez Zbojné po Krivuliach.

Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo na oboch stranách 8 000 vojakov.

Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padlí ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne, veľká časť bola prevezená do Osadného.

Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri drevená poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. Blízko chaty sú dve lúky od Zbojného Spálená a od Svetlíc Jozefova, kde pochovaný nemecký vojak prvý padlý u nás v 1. svetovej vojne, preto sa lúka volá "Josef Wiese ".

S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy Škodových lesov s veľkou ovocnou záhradou a rybníkom. Posledný majiteľ Emil Škoda je pochovaný v Medzilaborciach.

Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády - zemlianka.

Na základe rozhodnutia zástupcu veliteľa Armádneho veliteľstva plk. gšt. Rudolfa Pilfouska bola 11. rota daná k dispozícii 2. divízii na úpravu cesty v pohraničí, 12. rota bola daná k dispozícii 1. divízii. Okrem toho bola 10. rota uvoľnená na stavbu cesty v úseku Jabloň – Vyšné Zbojné – Výrava. Časť logistiky bola umiestená vo Vyšnom Zbojnom ako napr. poľne kúpeľne, pracovňa, to bola účinná a efektívna likvidácia škodcov pomocou horúcej suchej pary .

Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne.

Kulinárske špeciality

V lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky.

Vianočná hríbová polievka.

Každá rodina má svoju špecialitu.

Doprava

autobusová

Školstvo

Zrušená základná škola, teraz je tam Dom smútku.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbojné

Externé odkazy

• Oficiálny web