Rumunské kniežatstvo je obvyklé označenie rumunského štátu od roku 1859 (alebo od 1861/1862) do roku 1881. Oficiálne sa nazýval (24. január 1859 – 11. december 1861) Zjednotené kniežatstvá Moldavska a Valašska, 11. december 1861 – 1. júl 1866 Zjednotené rumunské kniežatstvá alebo polooficiálne Rumunsko, 1866 – 1881 Rumunsko.

Vlajka Zjednotených kniežatstiev Moldavska a Valašska (1862 – 1866).

Do roku 1859 (ale aj neskôr) sa zodpovedajúce územie zvyklo označovať ako Podunajské kniežatstvá, po prvej svetovej vojne zas ako staré rumunské kráľovstvo.

Na čele Rumunského kniežatstva stálo knieža (1859 – 1866 Alexandru Ioan Cuza, 1866 – 1881 Karol I.). Vzniklo de facto zvolením Alexandra Cuzu sa spoločného vládcu Moldavska aj Valašska v roku 1859 resp. zmenou názvu štátu na Zjednotené rumunské kniežatstvá v roku 1861 resp. prvým zasadaním spoločného parlamentu oboch týchto kniežatstiev v roku 1862. Spočiatku bolo voľnou súčasťou Osmanskej ríše, 10. mája 1877 od nej vyhlásilo nezávislosť, 13. júla 1878 bola táto nezávislosť uznaná.

V roku 1881 ho vystriedalo Rumunské kráľovstvo.