Zlatý rakúskej meny
Zlatý rakúskej meny (nem. Gulden österreichischer Währung, hovorovo Silbergulden, Gulden; skr. Gulden ö. W.; maď. osztrák-értékű forint; po slovensky hovorovo aj strieborný zlatý, strieborný zlatník, strieborná zlatka, zlatka, zlatník, gulden) bola mena rakúskej monarchie (resp. od roku 1867 Rakúsko-Uhorska) v rokoch 1857 až 1892. Od roku 1858 to bola povinne jediná mena rakúskej monarchie. V slovenčine sa najmä minca označovala ako zlatník, kým papierové peniaze sa označovali najmä ako zlatka.
V roku 1858 nahradila meny konvenčná minca a viedenská mena a v roku 1892 ju nahradila rakúsko-uhorská koruna. Výmenný pomer bol: 100 zlatých konvenčnej meny = 105 zlatých rakúskej meny.
Zmenou oproti predošlej mene bolo okrem nového mena to, že základom novej meny bola tzv. colná libra s hmotnosťou 500 gramov, a že zlatý sa už nedelil na 60 grajciarov ale na sto grajciarov, čiže v rakúskej monarchii bola zavedená desiatková sústava meny.
Externé odkazy
upraviť- Kyjac: Slovenskú korunu nahradí euro, 1. časť, in: Biatec (NBS) 7/2008
- Zlatý in: Ottův slovník naučný Archivované 2008-02-26 na Wayback Machine
- Gülden in: Meyers Konversationslexikon, 4. vydanie
- OENB
- OENB
- Geldwesen in: Österreich-Lexikon
- Cisárske patenty na zavedenie zlatého rakúskej meny v Ríšskej zbierke zákonov (Rakúska národná knižnica):
- 169. Kaiserliches Patent vom 19. September 1857, womit für den ganzen Umfang des Kaisertumes Oesterreich, Bestimmungen zur Regelung des Münzwesens aus Anlaß des im Reichs-Gesetz-Blatte, XXIII. Stück, Nr. 101, Jahr 1857, kundgemachten Münzvertrages ddo. Wien 24. Jänner 1857 erlassen werden. In: Reichsgesetzblatt für das Kaisertum Oesterreich. Jahrgang 1857. XXXIII. Stück.
- 63. Kaiserliches Patent vom 27. April 1858, wodurch die Verhältnisse des Münzverkehres und die Anwendung der neuen österreichischen Währung auf die Rechtsverhältnisse geregelt werden.