Zmluva z Troyes
Zmluva z Troyes bola dohoda z roku 1420 medzi francúzskym kráľom Karolom VI. Šialeným, respektíve jeho manželkou Izabelou Bavorskou a burgundským vojvodom Filipom Dobrým a anglickým kráľom Henrichom V., ktorá stanovovala ako dediča francúzskej koruny po smrti Karola VI. Henricha a jeho potomkov, a vylučovala z nastupníctva syna Karola VI., dauphina Karola. Karolova dcéra Katarína Valois sa vydala za Henricha V., čím boli potvrdené dedičné nároky anglického kráľa.
Dva roky po uzatvorení zmluvy Karol VI. i Henrich V. umierajú, Henrichov syn, anglický a francúzsky kráľ Henrich VI. je v dobe otcovej smrti sotva dvojročný a nemôže preto uplatňovať nároky na francúzsky trón. Vlády vo francúzskom kráľovstve sa ujíma Karol VII., syn Karola Šialeného. Bez korunovácie je ale jeho pozícia značne neistá.
Nároky malého Henricha háji jeho regent vojvoda z Bedfordu a oblieha Orléans. Po vystúpení Johanky z Arku v roku 1429 je Orléans oslobodený a 17. júla je Karol korunovaný v katedrále Notre Dame v Reims ako Karol VII., čím upevňuje svoju pozíciu francúzskeho kráľa. Henrich VI. sa síce necháva korunovať v Paríži, ale reuimská korunovácia má väčšiu váhu.
Zmluve predchádzal boj Angličanov o francúzsku korunu známy ako storočná vojna (1337 – 1453). V roku 1340 vzniesol Eduard III. (prastarý otec Henricha V.) nárok na francúzsku korunu ako syn Izabely, dcéry francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Angličania vlastnili vo Francúzsku významné dŕžavy a pred podpísaním zmluvy z Troyes dobyli Normandiu (bitka pri Azincourte, 1415).
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Smlouva z Troyes na českej Wikipédii.