Otvoriť hlavné menu

Znak Uhorska je doložený od 12. storočia,[1] pričom jeho podoba sa neustále menila. Podoba používaná od 17. storočia (v hrubých rysoch už od 16. storočia) je čiastočne podobná so súčasným štátnym znakom Maďarska.

Vývoj do 16. storočiaUpraviť

cca 11901196 – Kráľ Belo III. (11721196) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z Byzantskej ríše, kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.[2] Motív dvojkríža však vo vtedajšom Uhorsku nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice 11. storočia.[3] Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho Nitrianska dostal ešte v časoch Veľkej Moravy počas misie bratov Cyrila a Metoda z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.[4] Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom Arpádovcov, ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.[5] Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa Gejzu z obdobia okolo roku 970. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral Štefan I. zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.
koniec 12. storočia1235 – Erb s červenými a striebornými pruhmi vznikol v období krátko po zavedení erbu s dvojitým krížom. V najstarších pamiatkach, hlavne vo veľkých pečatiach, sú v pruhoch zobrazené aj k sebe bežiace levy. Erb s levmi po prvých raz použil Imrich, syn Bela III., ešte ako správca Chorvátska a Dalmácie. Podobný erb používal aj Imrichov brat Ondrej, dalmátsky a chorvátsky vojvoda, pričom s týmto erbom dal raziť aj svoje vojvodské mince. V zlatej bule Ondreja II. z roku 1222 sú v pruhoch zobrazené proti sebe bežiace levy, ktoré sa však z panovníckej symboliky už čoskoro vytratili, pretože na drobných minciach či pečatiach boli tieto znamenia nečitateľné.[6]
12351270 – Erb so strieborným dvojkrížom na červenom štíte sa opäť používal za vlády Bela IV. (12351270), syna Ondreja II. Už od vpádu Mongolov do Uhorska v rokoch 12411242 boli mnohým mestám na území dnešného Slovenska udeľované erby s motívom dvojkríža.
12701272 – Erb z obdobia vlády Štefana V. (12701272).
12721290 – Erb z obdobia vlády Ladislava IV. Kumánskeho (12721290).
12901301 – Erb z obdobia vlády Ondreja III. (12901301), posledného z dynastie Arpádovcov.
13011305 – Po vymretí Arpádovcov sa v uhorskom erbe pod dvojkrížom prvýkrát objavuje trojvršie. Dvojramenný kríž je v tomto erbe vztýčený na prostrednom oblúku trojvršia, ktoré sa niekedy interpretuje aj ako koruna. Erb zaviedol Václav III., syn českého kráľa Václava II., ktorý pri korunovácii za uhorského kráľa prijal meno Ladislav V. (13011305). V Uhorsku však začal rýchlo strácať podporu šľachty v prospech Karola I. Róberta z Anjou a nakoniec zostal obkľúčený v Budíne. V roku 1304 ho otec musel vojensky hájiť a Václav III. za otcovej výdatnej armádnej pomoci odišiel aj s uhorskou korunou a rukojemníkmi do Čiech. Dňa 10. októbra 1305 ešte použil titul uhorského kráľa, na listine v Bruntále, ale potom sa titulu vzdal a spoločne s uhorskými korunovačnými klenotmi ho odovzdal bratrancovi Otovi Bavorskému, ktorý sa v preoblečení vybral do Uhorska.[7]
13051307 – Následník odstupujúceho Ladislava V., Oto Bavorský (13051307), používal podobný erb, ale s výrazne skrátenou dolnou časťou drieku kríža. Ani Oto však ako uhorský kráľ neuspel a dostal sa do zajatia, pričom sa svojich nárokov na uhorský trón čoskoro vzdal. Je možné, že Václav III. a Oto zvolili motív dvojkríža z dôvodu, že faktický vplyv mali len na prevažnej časti územia dnešného Slovenska a Burgenlandu.[8]
1301/1307/13081342 – Erb kráľa Karola I. Róberta z Anjou. Po vymretí Arpádovcov dosadá na trón dynastia Anjouovcov. Aby zdôraznili svoju moc a porovnanie s predchádzajúcim kráľovským rodom, vytvorili kombináciu vtedajšieho znaku Uhorska a rodu Anjouovcov.[9]
1301/1307/13081342 – Variant erbu kráľa Karola I. Róberta.
13211342 – Potom, čo v roku 1321 zomrel Matúš Čák Trenčiansky a kráľ Karol I. Róbert sa zmocnil jeho majetkov, resp. území v časti Horného Uhorska, objavil sa v erbe Uhorského kráľovstva motív dvojkríža.
polovica 14. storočia – Variant erbu kráľa Ľudovíta I. (13421382) z obdobia, kedy ešte nebol aj poľským kráľom.
1357 – Erb kráľa Ľudovíta I. z roku 1357.
1364 – Erb kráľa Ľudovíta I. z roku 1364.
1370 – Erb kráľa Ľudovíta I. od roku 1370, kedy sa stal aj poľským kráľom.
13851386 – Erb Karola III., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Karol II.).
13871437 – Jeden z erbov z obdobia vlády Žigmunda Luxemburského v Katedrále svätého Martina v Bratislave.
13871437 – Jeden z erbov z čias Žigmunda Luxemburského na Žigmundovej bráne na Bratislavskom hrade.
14371439 – Jeden z variantov erbu kráľa Albrechta II., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Albrecht I.).[10]
14401444 – Jeden z variantov erbu kráľa Vladislava III., ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Vladislav I.).[10]
14441457 – Jeden z variantov erbu kráľa Ladislava Pohrobka Habsburského, ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Ladislav V.).[10]
14581490 – Veľký znak kráľa Mateja Korvína.[10]
14901516 – Erb kráľa Vladislava II.
15161526 – Jeden z variantov väčšieho erbu kráľa Ľudovíta II. Obrázok je nepresný, pretože zlatá koruna pod dvojkrížom pribudla až neskôr.
15161526 – Jeden z variantov erbu kráľa Ľudovíta II. Obrázok je nepresný, pretože zlatá koruna pod dvojkrížom pribudla až neskôr.
15161526 – Jeden z variantov erbu kráľa Ľudovíta II.

Vyššie uvedený vývoj nie je úplný, uvedené sú len základné uhorské znaky.

Od 16. storočiaUpraviť

Od 16. storočia malo Uhorsko znak v podobe prepoleného štítu obsahujúceho kombináciu tzv. nového znaku a tzv. starého znaku; štít má na vrchu korunu, na ktorej vrchole je šikmý kríž:

  • tzv. starý znak je sedemkrát červeno-strieborne delený štít. Ide pôvodne pravdepodobne o znak južného pohraničného vojvodstva (Chorvátsko), podľa rôznych legiend však ide o znak Arpádovcov alebo predstavuje uhorské rieky Dunaj, Tisu, Sávu a Drávu a podobne. Keďže sa tieto rieky nachádzajú v dolnej časti Uhorska, začal byť tento znak chápaný ako symbol Dolného Uhorska. Oficiálne nikdy nebol za znak Dolného Uhorska prijatý, a to aj preto, že administratívne či geograficky sa Uhorské kráľovstvo nikdy na Horné či Dolné Uhorsko nedelilo.
  • tzv. nový znak (svojím pôvodom je v skutočnosti starší), ktorý je dnes v obmenenej podobe aj znakom Slovenska, sa skladá zo zeleného trojvršia so zlatou korunou, z ktorej vystupuje strieborný dvojkríž. Od 17. storočia je trojvršie interpretáciou uhorských pohorí Tatry, Matry a Fatry. V súčasnej podobe (okrem korunky) sa používa od 15. storočia.
15261540 – Erb kráľa (protikráľa) Jána I. Obrázok je nepresný, pretože zlatá koruna pod dvojkrížom pribudla až neskôr.
15401551/15561570 – Erb kráľa (protikráľa) Jána II. Žigmunda Zápoľského. Obrázok je nepresný, pretože zlatá koruna pod dvojkrížom pribudla až neskôr.
Nový a starý znak v jednom znaku sa vyskytovali už od 14. storočia, ale v (dnešnej) podobe prepoleného štítu a korunou až po roku 1526, kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom. Konečná verzia tohto znaku, používaného od 16. storočia, sa dosiahla až v období vlády kráľa Mateja II. Habsburského (16081619). Táto verzia je čiastočne podobná aj súčasnému štátnemu znaku Maďarska.
18481849 – Počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849 Maďari dočasne používali tzv. Košutov znak (podľa Ľudovíta Košuta). Je to vyššie opísaný starý malý uhorský znak bez hornej koruny.
18481849 a 18671869 – Znak Uhorska používaný počas uhorskej revolúcie a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
18691874
18741896
18961915
19151918

Veľký uhorský znakUpraviť

Neskôr sa rozlišoval tzv. malý uhorský znak (opísaný vyššie) a tzv. veľký uhorský znak, ktorý obsahoval vyššie opísaný malý uhorský znak v strede a bol obklopený dvoma strážnymi anjelmi.

1849 – Veľký znak Uhorska. V strede je zlato lemovaný znak Uhorska (Košutov znak), okolo ktorého sú na stuhe s národnými farbami, menšie znaky jednotlivých krajín Uhorska. Znak zastrešuje ratolesť Vavrínu.[11]
18961915 – Veľký znak Uhorska. Uprostred tzv. malý znak, ktorý držia dvaja strážni anjeli v bielom odeve. Nad štítom je svätoštefanská koruna.[12]
19151918 – Veľký znak Uhorska. Uprostred tzv. malý znak, ktorý držia dvaja strážni anjeli v bielom odeve. Nad štítom je svätoštefanská koruna.[13]

Znak Krajín svätoštefanskej korunyUpraviť

18961915 – Malý znak.
18961915 – Veľký znak.
19151918 – Malý znak.
19151918 – Veľký znak.

Znaky Krajín svätoštefanskej korunyUpraviť

Štátny znak Rakúsko-UhorskaUpraviť

18671915 – Malý štátny znak Rakúsko-Uhorska, používaný už ako znak Rakúskeho cisárstva od roku 1815.
18671915 – Stredný štátny znak Rakúsko-Uhorska.
19151918 – Malý štátny znak Rakúsko-Uhorska.
19151918 – Stredný štátny znak Rakúsko-Uhorska.

ReferencieUpraviť

  1. UHORSKÁ HERALDIKA. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky. 2. rozš. vyd. Praha : Libri, 1997. 459 s. ISBN 80-85983-31-1. S. 428-429.
  2. Lexikón vlajek a znaků zemí světa. 2. preprac. vyd. Praha : Kartografie, 2003. 223 s. ISBN 80-7011-776-1. Kapitola Maďarsko, s. 121.
  3. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Krížový erb Bela III., s. 39.
  4. NOLČ, Jiří. Čeští a slovenští prezidenti : [přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem]. 1. vyd. Brno : CP Books, 2005. 114 s. ISBN 80-251-0545-8. Kapitola Něco o historii našich státních symbolů..., s. 95 – 98.
  5. NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2011-06-03. Dostupné online [cit. 2019-06-07].
  6. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Pruhový erb, s. 45.
  7. kolektiv autorĹŻ. Středověk - české i světové dějiny období středověkého, hrady, šlechta a mnoho dalších zajímavostí z historie - Václav III. [online]. e-stredovek.cz, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  8. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Feudálna anarchia, s. 74.
  9. VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Pruhy a ľalie, s. 75.
  10. a b c d VRTEL, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. 2. opr. vyd. Martin : Matica slovenská, 2003. 296 s. ISBN 80-7090-691-X. Kapitola Štátny znak, s. 115.
  11. Magyarország nagycímere 1849- [online]. magyarcimerek.hu, [cit. 2018-10-01]. Dostupné online.
  12. (1896). "A m. kir. ministerelnök 1895. évi 3755. számu rendelete. Magyarország külön czímerének és a magyar korona országai egyesitett czímerének leirása és rajza.". Magyarországi Rendeletek Tára 30: 671–675. Budapest, Hungary: Magyar Királyi Belügyministerium.
  13. (1915). "A m. kir. minisztériumnak 1915. évi 3970. M.E. számú rendelete az állami közép és kis címer, valamint az állampecsét új leirásáról és rajzairól.". Magyarországi Rendeletek Tára 49: 1719–1723. Budapest, Hungary: Magyar Királyi Belügyminisztérium.