Zoznam je súbor diskrétnych informácií, ktoré sú zhromaždené a uvedené v určitom formáte na užitočné, zábavné alebo iné účely. Zoznam môže byť zapísaný rôznymi spôsobmi, vrátane existencie len v mysli tvorcu zoznamu, ale zoznamy sa často zapisujú na papier alebo sa uchovávajú elektronicky. Zoznamy sú „najčastejšie nástrojom“ a „človek zoznam nečíta, ale len používa: vyhľadáva v ňom príslušné informácie, ale zvyčajne sa ním nepotrebuje zaoberať ako celkom“.[1]

Nákupný zoznam zostavený v roku 1518 Michelangelom pre negramotného sluhu
Zoznam desiatich najlepších univerzitných futbalových tímov z roku 1917, podľa názoru športového odborníka
Laminovaný zoznam setov Depeche Mode

David Wallechinsky, spoluautor knihy The Book of Lists (Kniha zoznamov), opísal príťažlivosť zoznamov tak, že „žijeme v dobe nadmernej stimulácie, najmä pokiaľ ide o informácie, a zoznamy nám pomáhajú organizovať to, čo je inak zdrvujúce“.[2]

Mnohé zoznamy majú praktický účel, napríklad pripomínajú potrebné veci v domácnosti, ale vytvárajú sa aj čisto pre zábavu, napríklad zoznamy „najlepších kapiel“ alebo „najlepších piesní“ určitej éry, ktoré vydávajú rôzne hudobné podniky. Takéto zoznamy môžu byť založené na objektívnych faktoroch, ako je predaj nahrávok a získané ocenenia, alebo môžu byť vytvorené výlučne na základe subjektívneho názoru autora zoznamu,[3] uvádza muzikológ David V. Moskowitz:

V hudobnom priemysle a s ním spojených médiách sa v súčasnosti zostavujú najrôznejšie rebríčky top 100 alebo top 10. Rolling Stone vydáva zoznamy 100 najlepších albumov, piesní, gitaristov a basgitaristov. Časopisy Guitar Player a Bass Player obsahujú podobné zoznamy, ako aj iné typy hudobných časopisov. Tento typ zoznamov „najlepší z“ ... je do určitej miery založený na názore. Samozrejme, každý zoznam „najlepší z“ je založený na určitom type vedeckejšej metódy ako na jednoduchej mienke, ale tá sa v jednotlivých zoznamoch líši. Iné zoznamy „najlepší z“ sú ešte subjektívnejšie a v podstate sa obmedzujú na nevedecký prístup k názoru jednej osoby. Zoznamy tohto druhu sa stále objavujú v mainstreamových médiách, ako napríklad zoznam časopisu Billboard „Top 30 Breakup Songs“.[3]

Postup usporiadania zoznamu hodnotiacich vecí tak, aby lepšie položky na zozname boli pred menej dobrými, sa nazýva zoradenie. Zoznamy vytvorené na účely zoradenia podskupiny neurčitej populácie (napríklad 100 najlepších z tisícov kapiel, ktoré účinkovali v danom žánri) sa takmer vždy uvádzajú ako okrúhle čísla. Štúdie zistili, že zoznam položiek spadajúcich do okrúhleho čísla má značný psychologický vplyv, takže „rozdiel medzi položkami umiestnenými na 10. a 11. mieste sa zdá byť obrovský a významný, aj keď je v skutočnosti úplne minimálny alebo neznámy.“[4] Ten istý zoznam môže rôznym ľuďom slúžiť na rôzne účely. Zoznam aktuálne populárnych piesní môže priemernému človeku poskytnúť návrhy hudby, ktorú by si mohol chcieť vyskúšať, ale pre manažéra nahrávacej spoločnosti by ten istý zoznam naznačoval trendy týkajúce sa druhov umelcov, s ktorými treba podpísať zmluvu, aby sa maximalizovali budúce zisky.

Organizačné princípy

upraviť

Zoznamy môžu byť usporiadané podľa rôznych princípov. Napríklad nákupný zoznam alebo zoznam miest, ktoré treba navštíviť počas dovolenky, môžu byť usporiadané podľa priority (s najdôležitejšími alebo najžiadanejšími položkami na vrchu a najmenej dôležitými alebo najmenej žiadanými položkami na spodku) alebo podľa blízkosti, aby sa nakupujúci alebo dovolenkári riadili zoznamom po najefektívnejšej trase.

Zoznam môže tiež úplne postrádať akýkoľvek organizačný princíp, ak neslúži účelu, na ktorý je takýto princíp potrebný. Neusporiadaný zoznam je taký zoznam, „v ktorom dátové prvky nie sú usporiadané v žiadnom konkrétnom poradí vzhľadom na ich obsah; jediné vzťahy medzi dátovými prvkami pozostávajú zo vzťahov predchodcu a nasledovníka zoznamu.“[5] Napríklad vo svojej knihe Seriously... I'm Kidding, komička Ellen DeGeneresová uvádza zoznam poďakovaní, konštatuje, že mala problém určiť, ako zoznam zoradiť, a nakoniec píše: „Tento zoznam nie je v žiadnom konkrétnom poradí. To, že je niekto na prvom mieste, neznamená, že je najdôležitejší. Neznamená to však ani to, že nie sú najdôležitejší.“[6] O zozname, ktorý je zoradený podľa nejakého princípu, možno povedať, že sleduje poradie alebo postupnosť.

Položky v zozname sú často vymedzené odrážkami alebo číslovaním.

Druhy zoznamov

upraviť

Medzi druhy zoznamov používaných v každodennom živote patria:

  • Nákupný zoznam: zoznam položiek, ktoré má nakupujúci kúpiť, napríklad zoznam potravín, ktoré sa majú kúpiť pri najbližšej návšteve obchodu s potravinami.
  • Zoznam úloh alebo zoznam úloh: zoznam nevyriešených úloh
  • Kontrolný zoznam: druh pracovnej pomôcky používanej pri opakujúcich sa úlohách na zníženie počtu zlyhaní kompenzáciou potenciálnych obmedzení ľudskej pamäte a pozornosti
  • Súpiska: zoznam osôb, ktoré sa majú zúčastniť na určitej úlohe, napríklad zamestnanci spoločnosti alebo, presnejšie, profesionálni športovci, ktorí sa majú zúčastniť na určitom športovom podujatí
  • Zoznam želaní, zoznam tovaru alebo služieb, ktoré si osoba alebo organizácia želá

Existuje aj mnoho vysoko špecializovaných druhov zoznamov. Napríklad obsah je zoznam kapitol alebo iných častí písomného diela, ktorý sa zvyčajne nachádza na začiatku diela, a index je zoznam pojmov alebo termínov, ktoré sa nachádzajú v takomto diele, obvykle na konci diela, a zvyčajne uvádza, kde v diele možno tieto pojmy alebo termíny nájsť. Zoznam skladieb je zoznam piesní na albume a zoznam setov je zoznam piesní, ktoré skupina pravidelne hrá na koncertoch počas turné.[7] Zoznam slov je zoznam lexiky jazyka (spravidla zoradený podľa frekvencie výskytu buď podľa úrovní, alebo ako zoradený zoznam) v rámci určitého textového korpusu, ktorý slúži na získavanie slovnej zásoby.[8]

Mnohí znalci alebo odborníci na určité oblasti zostavujú zoznamy „najlepší z“, ktoré obsahujú veci považované za najlepšie príklady v danej oblasti. Ak sú takéto zoznamy otvorené širokej škále subjektívnych úvah, ako napríklad zoznam najlepších básní, najlepších piesní alebo najlepších športovcov v určitom športe, odborníci s rôznymi názormi môžu viesť dlhé diskusie o tom, ktoré položky patria do zoznamu a v akom poradí.

Zoznamy úloh

upraviť

Zoznam úloh (nazývaný aj zoznam „vecí na splnenie“) je zoznam úloh, ktoré treba splniť, napríklad domáce práce alebo kroky na dokončenie projektu. Je to nástroj na evidenciu, ktorý slúži ako alternatíva alebo doplnok pamäte. Spisovateľka Julie Morgensternová navrhuje „do's and don't“ (čo robiť a čo nie) manažmentu času, ktorý zahŕňa zmapovanie všetkého, čo je dôležité, vytvorením zoznamu úloh.[9] Zoznamy úloh sú tiež manažmentom podnikania, riadenia projektov a vývoja softvéru a môžu zahŕňať viac ako jeden zoznam.

Keď je niektorá z položiek zoznamu úloh splnená, úloha sa odškrtne. Tradičnou metódou je zapisovanie týchto úloh perom alebo ceruzkou na kus papiera, zvyčajne na poznámkový blok alebo nástenku. Zoznamy úloh môžu mať aj podobu papierových alebo softvérových kontrolných zoznamov. V súčasnosti je k dispozícii množstvo digitálnych ekvivalentov vrátane aplikácií na správu osobných informácií (PIM) a väčšiny PDA. Existuje aj niekoľko webových aplikácií na tvorbu zoznamov úloh, z ktorých mnohé sú bezplatné.

Organizácia zoznamu úloh

upraviť

Zoznamy úloh sa často zapisujú do denníka a sú odstupňované. Najjednoduchší viacúrovňový systém zahŕňa všeobecný zoznam úloh (alebo súbor úloh), do ktorého sa zaznamenávajú všetky úlohy, ktoré musí osoba splniť, a denný zoznam úloh, ktorý sa vytvára každý deň presunom úloh zo všeobecného zoznamu úloh. Alternatívou je vytvorenie „zoznamu úloh, ktoré nie je potrebné vykonať“, aby sa predišlo zbytočným úlohám.[9]

Zoznamy úloh sú často prioritizované nasledujúcimi spôsobmi.

  • Denný zoznam vecí, ktoré treba urobiť, očíslovaný v poradí podľa ich dôležitosti a vykonaný v tomto poradí jeden po druhom, ako to umožňuje denný čas, sa pripisuje konzultantke Ivy Lee (1877-1934) ako najvýhodnejšia rada, ktorú dostal Charles M. Schwab (1862-1939), prezident spoločnosti Bethlehem Steel Corporation.[10][11][12]
  • Prvým zástancom prioritizácie „ABC“ bol v roku 1973 Alan Lakein. V jeho systéme boli položky „A“ najdôležitejšie („A-1“ najdôležitejšie v rámci tejto skupiny), „B“ ďalšie najdôležitejšie, „C“ najmenej dôležité.[13]
  • Konkrétna metóda uplatňovania metódy ABC[14] priraďuje „A“ úlohám, ktoré sa majú vykonať do jedného dňa, „B“ do týždňa a „C“ do mesiaca.
  • Na určenie priorít v dennom zozname úloh sa buď zaznamenávajú úlohy v poradí najvyššej priority, alebo sa im po ich zaradení priradí číslo („1“ pre najvyššiu prioritu, „2“ pre druhú najvyššiu prioritu atď.), ktoré udáva, v akom poradí sa majú úlohy vykonať. Druhá metóda je vo všeobecnosti rýchlejšia a umožňuje rýchlejšie zaznamenávanie úloh.[9]
  • Iný spôsob stanovenia priorít povinných úloh (skupina A) spočíva v tom, že najnepríjemnejšia úloha sa uvedie ako prvá. Keď je splnená, zvyšok zoznamu sa zdá byť ľahší. Skupiny B a C môžu využívať rovnakú myšlienku, ale namiesto toho, aby sa prvá úloha (ktorá je najnepríjemnejšia) robila hneď, motivuje sa robiť ostatné úlohy zo zoznamu, aby sa predišlo tej prvej.

Úplne odlišný prístup, ktorý je proti stanovovaniu priorít, predstavil britský autor Mark Forster vo svojej knihe „Do It Tomorrow and Other Secrets of Time Management“. Ten je založený na myšlienke fungovania „uzavretých“ zoznamov úloh namiesto tradičného „otvoreného“ zoznamu úloh. Tvrdí, že tradičné nekonečné zoznamy úloh prakticky zaručujú, že časť vašej práce zostane nedokončená. Tento prístup obhajuje to, aby ste mali všetku prácu hotovú, každý deň, a ak sa vám to nepodarí, pomôže vám to diagnostikovať, kde robíte chybu a čo treba zmeniť.[15]

Rôzni autori zdôrazňovali možné problémy so zoznamami úloh, ako napríklad:

  • Správa zoznamu môže byť nahradená jeho implementáciou. To môže byť spôsobené prokrastináciou predlžovaním plánovacej činnosti. Podobá sa to analytickej paralýze. Ako pri každej činnosti, aj tu existuje bod klesajúcej návratnosti.
  • Aby systém úloh zostal flexibilný, musí umožniť katastrofu. Spoločnosť musí byť pripravená na katastrofu. Aj keď ide o malú katastrofu, ak si na túto situáciu nikto nenašiel čas, môže metastázovať a potenciálne spôsobiť spoločnosti škody.[16]
  • Aby sa zabránilo uviaznutiu v nehospodárnom modeli, systém úloh by mal zahŕňať aj pravidelné (mesačné, polročné a ročné) plánovanie a vyhodnocovanie systému, aby sa odstránila neefektívnosť a aby sa používateľ uistil, že sa uberá smerom, ktorý si skutočne želá.[17]
  • Ak sa určitý čas pravidelne nevenuje dosahovaniu dlhodobých cieľov, jednotlivec môže uviaznuť v neustálom udržiavaní krátkodobých plánov, napríklad zostať v určitom zamestnaní oveľa dlhšie, ako pôvodne plánoval.[18]

Referencie

upraviť
  1. Lucie Doležalová, "The Potential and Limitations of Studying Lists", in Lucie Doležalová, ed., The Charm of a List: From the Sumerians to Computerised Data Processing (2009).
  2. WEEKS, Linton. 10 Reasons Why We Love Making Lists [online]. February 24, 2009. Dostupné online.
  3. a b David V. Moskowitz, ed., The 100 Greatest Bands of All Time: A Guide to the Legends Who Rocked the World (2015), p. vii.
  4. Why We Love Top 10 Lists. Fast Company, January 13, 2014. Dostupné online.
  5. Nell B. Dale, Chip Weems, Programming and Problem Solving with C++ (2014), p. 664.
  6. Ellen DeGeneres, Seriously... I'm Kidding (2011), p. 8.
  7. The Art of the Set List: Choosing the Right Songs in the Right Order - DIY Musician Blog. DIY Musician Blog, 2013-08-19. Dostupné online [cit. 2018-11-18]. (po anglicky)
  8. NATION, Paul. Vocabulary: Description, Acquisition and Pedagogy. Cambridge : Cambridge University Press, 1997. ISBN 978-0-521-58551-4. Vocabulary size, text coverage, and word lists, s. 6–19.
  9. a b c MORGENSTERN, Julie. Time Management from the Inside Out: The Foolproof System for Taking Control of Your Schedule—and Your Life. 2nd. vyd. New York : Henry Holt/Owl Books, 2004. ISBN 0-8050-7590-9. S. 285.
  10. MACKENZIE, Alec. The Time Trap. 3rd. vyd. [s.l.] : AMACOM - A Division of American Management Association, 1972. Dostupné online. ISBN 081447926X. S. 41–42.
  11. LEBOEUF, Michael. Working Smart. [s.l.] : Warner Books, 1979. Dostupné online. ISBN 0446952737. S. 52–54.
  12. NIGHTINGALE, Earl. Lead the Field. [s.l.] : Nightingale-Conant, 1960. Session 11. Today’s Greatest Adventure.
  13. LAKEIN, Alan. How to Get Control of Your Time and Your Life. New York : P.H. Wyden, 1973. ISBN 0-451-13430-3.
  14. Time Scheduling and Time Management for dyslexic students [online]. . Dostupné online. Archivované 2005-10-26 z originálu. — ABC lists and tips for dyslexic students on how to manage to-do lists
  15. FORSTER, Mark. Do It Tomorrow and Other Secrets of Time Management. [s.l.] : Hodder & Stoughton Religious, 2006-07-20. Dostupné online. ISBN 0-340-90912-9. S. 224.
  16. Horton, Thomas. New York The CEO Paradox (1992)
  17. "Tyranny of the Urgent" essay by Charles Hummel 1967.
  18. 86 Experts Reveal Their Best Time Management Tips [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-03-03 z originálu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List na anglickej Wikipédii.