Wikipédia

Zoznam elektrární na Slovensku

zoznamový článok projektov Wikimedia

Zoznam predstavuje súhrn významných elektrární na území Slovenska.

Atómová elektráreň Mochovce

Výroba elektrickej energie upraviť

 
 
Najvýkonnejšie elektrárne na Slovensku
 
Produkcia elektrickej energie na Slovensku podľa zdroja 2019

Viac ako polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne, 12,8 % tepelné a 13,6 % pochádza z iných zdrojov (paroplynové, fotovoltické (solárne), veterné).[1] Hlavným výrobcom elektrickej energie je akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje 2 jadrové, 2 uhoľné, 35 vodných a 2 fotovoltické elektrárne.[2] Z hľadiska primárnych energetických zdrojov pochádzalo v roku 2014 najviac energie z jadrového paliva (50 %), nasledovala voda (15 %), obnoviteľné zdroje (15 %, z toho slnečná energia 7 %, biomasa, bioplyn a voda /malé vodné elektrárne/ po 2 % a iné zdroje), uhlie 12 %, zemný plyn 7 % a iné zdroje 3 %.[3] V slovenských elektrárňach pochádza z jadra 71,3 %, z vody 19,3 % a z uhlia a biomasy 9,4 % energie.[4]

Z celkového objemu spotreby na Slovensku v roku 2014 vo výške 28 355 GWh dodali Slovenské elektrárne (SE) 22 105 GWh, zvyšnú časť dodali iní výrobcovia a 1 101 GWh spotreby tvoril dovoz zo zahraničia. Inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby v roku 2022:[5]

Typ Inštalovaný výkon

(MW)

Podiel v percentách
Jadrová elektráreň 2002,88 48,33 %
Tepelná elektráreň 486 11,7 %
Vodná elektráreň 1653,02 39,89 %
Fotovoltika 1,9 <0,1 %
Spolu 4143.8 100 %

Po dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach v roku 2023 a 2025 bude inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby približne nasledovný:

Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentách
Jadrová elektráreň 3002,88 58,38 %
Tepelná elektráreň 486 9,45 %
Vodná elektráreň 1653,02 32,14 %
Fotovoltika 1,9 <0,1 %
Spolu 5143.8 100 %

V roku 2016 bola spotreba elektrickej energie na Slovensku 30 103 GWh. Z toho 49,1 % dodali jadrové elektrárne. 17,7 % elektrárne na fosílne palivá. Z vodných elektrární bolo dodaných 16,1 % , z obnoviteľných 8,1% a ostatné zdroje dodali 0,3%. Importovaných bolo 2 651 GWh čo predstavuje 8,8%. Inštalovaný výkon elektrární na Slovensku bol v roku 2016 nasledovný:[6]

Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentách
Vodné elektrárne 2537 32,3 %
Tepelné elektrárne 2476 31,5 %
Jadrové elektrárne 1940 24,7 %
Fotovoltika 530 6,8 %
Biomasa 224 2,9 %
Bioplyn 105 1,3 %
Vietor 3 0,1 %
Ostatné 33 0,4 %
Spolu 7848 100 %

V roku 2021 minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zverejnil cieľ vyrábať do roku 2030 25 % energie z obnoviteľných zdrojov.[7] Po prepojení nových vedení medzi Slovenskom a Maďarskom v apríli 2021 bol zrušený tzv. „stop stav“ pre inštaláciu nových zdrojov elektrickej energie. Uvoľnených bolo 1 837 megawattov výroby. Budú rozdelené nasledovne: Stredoslovenská distribučná 587 MW, Východoslovenská distribučná 279 MW, Západoslovenská distribučná 478 MW a SEPS 493 MW. V pôsobnosti každej distribučnej spoločnosti by sa tak mohli postaviť veterné a fotovoltické elektrárne s výkonom 50 MW. Kapacita sa v prípade záujmu dá navýšiť do limitu 407 MW na celú elektrizačnú sústavu.[7]

Jadrové elektrárne upraviť

Najväčšia časť vyrobenej elektrickej energie na Slovensku v roku 2016, 14 774 GWh, pochádza z atómových elektrární.[6] V prevádzke sú elektrárne v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 2 × 506 MW a Mochovciach s inštalovaným výkonom 2 × 470 MW. V rokoch 2006 a 2008 bola ukončená prevádzka 1. a 2. bloku (Bohunice V-1) s inštalovaným výkonom 2 × 440 MW, čo bolo jednou z príčin potreby dovozu elektrickej energie. Jadrová elektráreň Bohunice A1 s výkonom 150 MW bola v prevádzke v rokoch 1972-1979, kedy bola po havárii odstavená. V strednodobom horizonte sa pripravuje výstavba nových blokov, ktoré by nahradili súčasnú prevádzku a ktorých výkon môže dosiahnuť až 2400 MW.

Od júla 1998 sú v plnej prevádzke aj 2 bloky mochovskej elektrárne s inštalovaným výkonom po 470 MW. Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2025.

Názov Miesto Poloha Typ Kapacita (MWe) Prevádzka Poznámka
Jaslovské Bohunice[8] Jaslovské Bohunice 48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728 KS 150 110 1972–1977 odstavenie po nehode
48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V / 48.4916; 17.6728 VVER 440 1980–2006
48°29′34″S 17°40′37″V / 48,4927°S 17,6769°V / 48.4927; 17.6769 VVER 440 1981–2008
48°29′49″S 17°41′30″V / 48,4970°S 17,6918°V / 48.4970; 17.6918 VVER 505 1985-
48°29′49″S 17°41′35″V / 48,4969°S 17,6931°V / 48.4969; 17.6931 VVER 505 1985-
Mochovce[9] Mochovce 48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578 VVER 470 1998-
48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V / 48.2591; 18.4578 VVER 470 2000-
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER 471 2023-
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V / 48.2618; 18.4573 VVER 471 vo výstavbe predpokladané dokončenie v r. 2025

Tepelné elektrárne upraviť

Tepelné elektrárne dodali v roku 2016 do siete 5 319 GWh elektrickej energie.[6] Pod správou Slovenských elektrární je z toho dvojica tepelných elektrární, Elektráreň Nováky a Elektrárne Vojany. Elektráreň Nováky mala v 2 blokoch inštalovaný výkon 266 MW a okrem hnedého uhlia z baní v Novákoch a Handlovej spaľovala aj biomasu.[10] Elektrárne Vojany tvorili dve energetické výrobne, Vojany I s inštalovaným výkonom 2 x 110 MW ktorá spaľovala čierne uhlie a drevnú štiepku,[11] Vojany II s rovnakým výkonom ktorá spaľovala zemný plyn a predstavovala tzv. regulačnú elektráreň.[12]

Elektráreň Nováky ukončila svoju prevádzku 20. decembra 2023 a Elektrárne Vojany 26. marca 2024.

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Jednotky Palivo
Elektráreň Nováky[13] Nováky 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334 266 2 hnedé uhlie, vykurovací olej, biomasa
Elektrárne Vojany[14] Vojany 48°33′13″S 21°58′41″V / 48,5536°S 21,9781°V / 48.5536; 21.9781 220 2 čierne uhlie, vykurovací olej, zemný plyn, biomasa

Vodné elektrárne upraviť

 
Komplex PVE Čierny Váh

Sústava vodných elektrární v roku 2016 vyrobila 4 844 GWh elektrickej energie, čo predstavuje viac ako 16 % celkovej výroby.[6] Najvýkonnejšie elektrárne sú PVE Čierny Váh (735 MW) a Vodné dielo Gabčíkovo (720 MW), pričom nezastupiteľnú úlohu zohráva Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami a inštalovaným výkonom 1 515 MW.[15] Okrem sústavy veľkých vodných diel sa buduje sieť malých vodných elektrární, ktoré využívajú najmä menšie vodné toky. Z veľkých priehrad sa ako záložný zdroj mochovskej elektrárne plánuje výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom do 600 MW. Hydroenergetický potenciál Slovenska je využívaný na úrovni 57,5 %.

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Poznámka
Čierny Váh[16] Čierny Váh 49°00′32″S 19°54′44″V / 49,0088°S 19,9122°V / 49.0088; 19.9122 735 prečerpávacia
Gabčíkovo[17] Gabčíkovo 47°52′48″S 17°32′19″V / 47,8801°S 17,5385°V / 47.8801; 17.5385 720
Liptovská Mara[18] Vlachy 49°05′53″S 19°29′05″V / 49,0981°S 19,4847°V / 49.0981; 19.4847 198 prečerpávacia
Mikšová[19] Mikšová 49°11′34″S 18°30′30″V / 49,1929°S 18,5083°V / 49.1929; 18.5083 94
Žilina[20] Žilina 49°12′55″S 18°46′39″V / 49,2153°S 18,7776°V / 49.2153; 18.7776 72
Nosice[21] Nosice 49°07′39″S 18°21′51″V / 49,1274°S 18,3642°V / 49.1274; 18.3642 68
Ružín Ružín[22] 48°51′40″S 21°05′27″V / 48,8612°S 21,0908°V / 48.8612; 21.0908 60 prečerpávacia
Považská Bystrica[23] Považská Bystrica 49°07′59″S 18°27′13″V / 49,1331°S 18,4537°V / 49.1331; 18.4537 55
Kráľová[24] Kráľová nad Váhom 48°11′26″S 17°49′45″V / 48,1905°S 17,8292°V / 48.1905; 17.8292 45
Madunice[25] Madunice 48°29′18″S 17°47′38″V / 48,4884°S 17,7939°V / 48.4884; 17.7939 43
Lipovec[26] Lipovec 49°07′55″S 18°54′41″V / 49,1320°S 18,9113°V / 49.1320; 18.9113 38
Sučany[27] Sučany 49°06′25″S 18°59′30″V / 49,1069°S 18,9917°V / 49.1069; 18.9917 38
Hričov[28] Horný Hričov 49°15′27″S 18°40′54″V / 49,2574°S 18,6817°V / 49.2574; 18.6817 32
Nové Mesto nad Váhom[29] Nové Mesto n/V. 48°46′21″S 17°51′05″V / 48,7725°S 17,8513°V / 48.7725; 17.8513 26
Horná Streda[30] Horná Streda 48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.8551 26
Kostolná[31] Kostolná-Záriečie 48°39′38″S 17°51′18″V / 48,6605°S 17,8551°V / 48.6605; 17.8551 26
Krpeľany[32] Krpeľany 49°07′42″S 19°05′45″V / 49,1282°S 19,0957°V / 49.1282; 19.0957 25
Čunovo[33] Čunovo 48°01′48″S 17°13′31″V / 48,0299°S 17,2254°V / 48.0299; 17.2254 24
Dobšiná[34] Dobšiná 48°51′20″S 20°23′02″V / 48,8555°S 20,3838°V / 48.8555; 20.3838 24 prečerpávacia
Orava[35] Tvrdošín 49°22′32″S 19°33′26″V / 49,3756°S 19,5571°V / 49.3756; 19.5571 22

Iné elektrárne upraviť

Na území Slovenska sa nachádza množstvo ďalších elektrární, predovšetkým veterných, fotovoltických a paroplynových. Z dôvodu neekonomickej prevádzky paroplynových zdrojov sú tieto (v Malženiciach a v Bratislave) dočasne zakonzervované, podiel iných na výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a predstavuje rádovo desatiny percent. Významnejšími producentmi sú teplárne a podnikové elektrárne, ktoré neraz pokrývajú veľkú časť svojej spotreby. Tieto zdroje môžu v prípadne potreby významným spôsobom prispieť k stabilizácii prenosovej sústavy v danom regióne.

Podľa údajov z marca 2021 by do roka 2026 mali pribudnúť nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. Ide najmä o fotovoltické a bioplynové elektrárne. Štát bude investície podporovať.[36]

Obnoviteľné zdroje energie sú väčšinou pripájané priamo do distribučných sústav. Pripájanie však posudzuje aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy.[37] Od apríla 2021 je pre veterné a fotovoltické elektrárne vyhradených 400 MW pre celú slovenskú elektrizačnú sústavu, uvoľnil sa tak tzv. stop stav, ktorý trval od roku 2013.[37]

Paroplynové elektrárne upraviť

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
Malženice Malženice 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V / 48.6988; 18.5334 430 ZSE v prevádzke
Vojany Vojany 48°27′31″S 17°41′23″V / 48,4585°S 17,6898°V / 48.4585; 17.6898 440 Slovenské elektrárne, a.s.

Veterné elektrárne upraviť

 
Veterná elektráreň v obci Cerová

Prvá veterná elektráreň na Slovensku bola Veterná elektráreň Cerová v okrese Senica. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená 10. októbra 2003. Obsahuje 4 turbíny, každú s inštalovaným výkonom 660 kW. Celkovo tak elektráreň s inštalovaným výkonom 2,6 MW vyrobí približne 4000 MWh energie, prevádzkuje ju spoločnosť Green Energy Slovakia.[38]

Druhým veterným parkom bola jediná veterná turbína na Ostrom Vrchu nad Vrbovcami v okrese Myjava, ktorá bola uvedená do prevádzky krátko po VP Cerová. Treťou veternou elektrárňou bola VP Skalité, ktorá obsahovala 4 turbíny uvedené do prevádzky v roku 2004 a demontované v roku 2008.[39]

Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka
Cerová Cerová 48°34′13″S 17°23′10″V / 48,57036°S 17,38607°V / 48.57036; 17.38607 2,6 Green Energy Slovakia v prevádzke
Ostrý Vrch Ostrý vrch 48°48′10.11″S 17°30′4.41″V / 48,8028083°S 17,5012250°V / 48.8028083; 17.5012250 0,5 Green Energy Slovakia v prevádzke
Skalité Skalité 49°30′25.15″S 18°55′53.43″V / 49,5069861°S 18,9315083°V / 49.5069861; 18.9315083 2 Green Energy Slovakia demontovaná

Fotovoltické elektrárne upraviť

V roku 2011 na Slovensku fungovalo 857 fotovoltických elektrární, spolu mali inštalovaný výkon 492 MW.[40] V októbri 2022 bola najväčšou plánovanou fotovoltickou elektrárňou na Slovensku elektráreň, ktorú plánujú postaviť Železiarne Podbrezová. Ročne by mala vyrobiť 3 750 MWh energie.[41]

Geotermálne elektrárne upraviť

V júni 2021[chýba zdroj] košická spoločnosť PW Energy, a.s. podala na posúdenie svoj projekt prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. Plánovaný inštalovaný výkon dvoch prevádzok v katastrálnych územiach obce Lovča a Horné Opatovce (patriaci pod mesto Žiar nad Hronom) je 12,6 až 13 MWe. V prvej etape projektu by mala elektráreň generovať až 43 GWh elektriny ročne.[42] Výstavba tejto elektrárne mala začať v prvom štvrťroku 2022 a začiatok prevádzky by mal byť o 4 roky neskôr.[43] Elektráreň by mala fungovať v tzv. binárnom cykle, čiže voda z geotermálneho vrtu by sa po využití jej energie mala vrátiť spať pod zemský povrch. Celkové náklady prvej fázy by mali dosiahnuť 108 až 120 miliónov eur.[43] 13. mája 2022 podiel v projekte získala Stredoslovenská energetika Holding. Projekt mal v tom čase byť vo „finálnej fáze“.[44]

Okrem elektrárne v Lovči plánuje spoločnosť PW Energy i druhú geotermálnu elektráreň, a to v obci Ľubotice v okrese Prešov.[42] Parametre tejto elektrárne by mali byť prakticky identické ako u elektrárne v Lovči.

Referencie upraviť

  1. ↑ Správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny
  2. ↑ Typy elektrární v portfóliu SE
  3. ↑ Podiel zdrojov na výrobe energie[nefunkčný odkaz]
  4. ↑ Primárne zdroje energie, vyrábanej v SE
  5. ↑ Správa SE z roku 2022 (s. 76-79)
  6. ↑ a b c d Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  7. ↑ a b SEPS uviedla do prevádzky nové vedenia s Maďarskom, uvoľnila sa kapacita pre ďalšie elektrárne. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-09-01].
  8. ↑ AEB na stránke Enel
  9. ↑ AEM na stránke Enel
  10. ↑ Elektráreň Nováky
  11. ↑ © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Elektrárne Vojany [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2017-11-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Elektráreň Vojany
  13. ↑ ENO na stránke Enel
  14. ↑ EVO na stránke Enel
  15. ↑ Vážska kaskáda
  16. ↑ PVE Čierny Váh na stránkach Enel
  17. ↑ VD Gabčíkovo na stránkach Enel
  18. ↑ Liptovská Mara na stránkach Enel
  19. ↑ VD Mikšová na stránkach Enel
  20. ↑ VD Žilina na stránkach Vodohospodárskej výstavby
  21. ↑ VD Nosice na stránkach Enel
  22. ↑ PVE Ružín na stránkach Enel
  23. ↑ VD Považská Bystrica na stránkach Enel
  24. ↑ VD Kráľová na stránkach Enel
  25. ↑ VD Madunice na stránkach Enel
  26. ↑ VE Lipovec na stránkach Enel
  27. ↑ VE Sučany na stránkach Enel
  28. ↑ VE Hričov na stránkach Enel
  29. ↑ VE Nové Mesto n/V. na stránkach Enel
  30. ↑ VE Horná Streda na stránkach Enel
  31. ↑ VE Kostolná na stránkach Enel
  32. ↑ VE Krpeľany na stránkach Enel
  33. ↑ VE Čunovo na stránkach Enel
  34. ↑ PVE Dobšiná na stránkach Enel
  35. ↑ VE Orava na stránkach Enel
  36. ↑ Na Slovensku by mali podľa plánu obnovy pribudnúť do roka 2026 nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-25]. ISSN 1339-844X.
  37. ↑ a b Nový šéf SEPS: V tendroch sme našli zhovievavosť a nadštandardné vzťahy s „vyvolenými“. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-10-30].
  38. ↑ Veterná elektráreň [online]. Cerová: Obec Cerová, [cit. 2016-06-05]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu.
  39. ↑ Vietor - green energy slovakia. green energy slovakia. Dostupné online [cit. 2017-07-26]. Archivované 2019-01-22 z originálu.
  40. ↑ Na Slovensku je už takmer 500 MW fotovoltaických elektrární [online]. energie-portal.sk, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
  41. ↑ TASR. V Železiarňach Podbrezová vzniká najväčšia solárna elektráreň na Slovensku. Výrazne podporí zelenú energiu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2022-10-21. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1336-1996.
  42. ↑ a b Geotermálna elektráreň Prešov | PW Energy [online]. 2021-06-28, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online.
  43. ↑ a b Pri Žiari nad Hronom vznikne prvá geotermálna elektráreň na Slovensku, zásobovať môže až 50-tisíc domácností. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-06-28].
  44. ↑ TASR. Do projektu geotermálnej elektrárne na Pohroní vstúpila SSE Holding. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-13. Dostupné online [cit. 2022-05-13].

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List of power stations in Slovakia na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_elektrární_na_Slovensku&oldid=7830618“