Otvoriť hlavné menu

Toto je zoznam hláv štátu (kráľov, grófov, caudillov, prezidentov a podobne) na území Španielska od 5. storočia.

Obsah

Obdobie rokov 409 – 711Upraviť

Vandalskí králiUpraviť

Vandali vtrhli roku 409 do Hispánie (územie Rímskej ríše), dočasne sa tu usadili, ale roku 429 sa presunuli do severnej Afriky:

Svébski králi na severozápade Pyrenejského polostrova (v Galícii)Upraviť

Pozri: Zoznam svébskych kráľov v Galícii.

Roku 410 Hermerich podpísal s Rímom foedus, podľa ktorého bolo Germánom Svébom umožnené usadiť sa na Pyrenejskom polostrove. Roku 585 Svébov dobyli susední Vizigóti.

Vizigótski králiUpraviť

Pozri: Zoznam kráľov Vizigótov od roku 410.

Vlastná expanzia Vizigótov do Hispánie z Galie sa začala v druhej polovici 5. storočia za Euricha a za dvadsať rokov ovládli skoro celý Pyrenejský polostrov (okrem severozápadu, kde bola Svébska ríša).

Po roku 507 sa museli z Galie stiahnuť len na územie Hispánie. V 40. a 50. rokoch 6. storočia ovládla juhovýchodné pobrežie Hispánie Byzantská ríša (554). V druhej polovici 6. storočia sa Vizigótom podarilo dobyť Svébsku ríšu a v 20. rokoch 7. storočia aj byzantskú enklávu na pobreží Hispánie, čím ovládali celý polostrov vrátane dnešného Portugalska.

Roku 711 vizigótska ríša zanikla pod útokmi moslimov z juhu. Len na úplnom severe Španielska, v neskoršej Astúrii, sa udržali drobné panstvá na čele s vizigótskymi šľachticmi, zárodok budúcich kresťanských kráľovstiev v stredoveku.

Byzantské územia na juhuUpraviť

Pozri:Zoznam vládcov Byzantskej ríše od roku 554

Od roku 554 do 20. rokov 7. storočia (na ostrovoch aj neskôr) ovládala pobrežné územia na juhu Byzantská ríša.

Obdobie rokov 711 – 1516Upraviť

Vládcovia v Al-AndalusaUpraviť

Pozri:Zoznam vládcov v Al-Andalusa

Al-Andalusa je označenie pre moslimské územie na Pyrenejskom polostrove v rokoch 7111492 (najmä od roku 756 Córdobský emirát, neskôr Córdobský kalifát). Roku 1492 boli moslimovia zo Španielska definitívne vytlačení (koniec tzv. reconquisty).

Králi AstúrieUpraviť

Pozri: Zoznam kráľov Astúrie

Astúrske kráľovstvo (v podstate prvotný základ dnešného Španielska) vzniklo, keď sa Vizigótovi Pelayovi podarilo v rokoch 718-722 dobyť maličké územie v dnešných astúrských horách od moslimov. Toto územie sa postupne rozrastalo, až sa v 10. storočí (po dočasnom rozdelení) pretvorilo na Leónske kráľovstvo. Astúrski králi sa považovali za nástupcov vizigótskych kráľov v Hispánii.

Králi LeónuUpraviť

Pozri: Zoznam kráľov Leónu

Leónske kráľovstvo vzniklo rozdelením Astúrie medzi troch synov Alfonza III. (866-910). García vládol v Leóne, Ordoño II. v Galícii a Fruela v Astúrii.

Králi GalícieUpraviť

Pozri: Zoznam kráľov Galície

V Galícii chvíľu vládli formálne králi „oddelenej“ Galície, ktorá však patrila pod Leónske kráľovstvo, neskôr aj integrálne. Neskôr sa vyskytli pokusy obnoviť samostatné galícijské kráľovstvo.

Králi a grófi KastílskaUpraviť

Pozri: Zoznam panovníkov Kastílie

Kastílske grófstvo vzniklo v 9. storočí ako vazalské grófstvo Leónskeho kráľovstva, od ktorého získalo nezávislosť roku 930.

Králi Pamplony/NavarryUpraviť

Pozri Zoznam kráľov Navarry

Pamplonské (od 11. storočia nazývané Navarrské) kráľovstvo vzniklo okolo roku 824. Roku 1512 bolo južné Navarrské kráľovstvo pripojené k Španielsku, zatiaľčo severné ešte existovalo do roku 1607/1620, kedy bolo pripojené k Francúzsku.

Králi a grófi AragónskaUpraviť

Pozri: Zoznam panovníkov Aragónska

Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva, od roku 1035 samostatné kráľovstvo. Roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko (presnejšie Barcelonské grófstvo), odvtedy sa niekedy rozlišujú Krajiny aragónskej koruny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). Od roku 1516, nástupom Karola I. po Ferdinandovi Aragónskom (1506-1516), bolo oficiálne spojené s Kastíliou (de-facto vznik Španielska, pozri dole).

Grófi Barcelony (Katalánsko)Upraviť

Pozri: Zoznam barcelonských grófov

Katalánsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci „reconquisty“ ako Barcelonské grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. Od roku 985 to bolo samostatné grófstvo, od roku 1162 súčasť Aragónska (stále pod názvom Barcelonské grófstvo).

Králi ValencieUpraviť

Pozri: Zoznam kráľov Valencie

Valencijské kráľovstvo bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1238. Formálne zaniklo až v roku 1700.

Králi MalorkyUpraviť

Pozri: Zoznam kráľov Malorky

Malorské kráľovstvo (na Baleárskych ostrovoch) bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1231. Formálne zaniklo okolo roku 1404.

Obdobie od roku 1516 (jednotné Španielsko)Upraviť

Jednotné Španielsko vznikalo takto:

  • 1469: Ferdinand Aragónsky (dedič aragónskeho trónu) si plánovito berie Izabelu Kastílsku (dedičku kastílskeho trónu)
  • 1474: Izabela Kastílska sa stáva kráľovnou Kastílie a Ferdinand Aragónsky (ako Ferdinand V. Kastílsky) jej kráľovským manželom
  • 1479 (prvý možný rok vzniku Španielska): Ferdinand Aragónsky sa stáva kráľom Aragónska, čím vzniká personálna únia Kastílie a Aragónska, no len dočasná (pozri 1504)
  • 1492: Posledné moslimské územia na polostrove porazené
  • 1504: Izabela zomrela, nastúpila jej dcéra Jana Šialená, čím sa de-iure Kastília a Aragónsko znova oddelili. Ferdinand ale bol regentom, keďže Jana bola šialená (i keď sprvu bol dočasne vypudený šľachticmi a nahradený Janiným manželom Filipom Pekným Habsburským, ktorý však čoskoro nato zomrel (1506)).
  • 1512: Ferdinand dobyl (južné) Navarrské kráľovstvo a pripojil ho k Aragónsku.
  • 1516 (druhý možný rok vzniku Španielska):Aragónsky trón zdedil Karol Habsburský (od roku 1519 rímsko-nemecký cisár), syn Jany Šialenej, ktorý bol zároveň pre šialenosť svojej matky „strážca a spoluvládca“ (no nie jediný vládca) Kastílska
  • 1555 (tretí možný vznik Španielska): Jana Šialená zomrela , čím sa Karol Habsburský stal aj jediným vládcom Kastílska
  • 1580 (štvrtý možný vznik Španielska): Vznikla personálna únia medzi Portugalskom, Aragónskom a Kastíliou, čím vzniklo Španielsko v zmysle obnovenia rímskej „Hispánie“ (odkiaľ pochádza slovo Španielsko) pokrývajúcej celý polostrov (keď sa Portugalsko roku 1640 oddelilo, meno Španielsko pre ostatný polostrov zostalo zachované)
  • 1700 (piaty možný vznik Španielska): Až nástupom Bourbonovcov v tomto roku na trón bol vytvorený centralizovaný štát Španielsko. Dovtedy išlo vždy len o viacero kráľovstiev so spoločným vládcom a tak to dovtedy mali aj v titule španielski králi (Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf). Španieli ako národ sa dokonca spomínajú až v ústave roku 1812.

Kráľovstvo (králi)Upraviť

Habsburgovci (po šp. „Rakúska dynastia“):

Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):

Medzivládie:

Bonaparteovci:

Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):

MedzivládieUpraviť

Prezident (Predseda) Dočasnej revolučnej junty:

  • Pascual Madoz (30. september 1868 - 3. október 1868)
  • Joaquín Aguirre (3. október 1868 - 8. október 1868), od 6. októbra prezident Revolučnej najvyššej junty

Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (od 23. 2. Prezident/predseda výkonnej moci):

KráľovstvoUpraviť

Regent:

Kráľ: Savojská dynastia:

1. republikaUpraviť

Prezidenti (Predsedovia) výkonnej moci:

Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (vojenský vládca):

Kráľovstvo (Králi)Upraviť

Bourbonovci(po šp. "Borbón"ovci):

2. republika (1931-1939)Upraviť

Prezidenti (Predsedovia) vlády Republiky:

Prezidenti (od 23. júla 1936 len v republikánskej zóne)

Prezidenti (Predsedovia) Národnej rady obrany (v republikánskej zóne)

Predseda Národnej junty obrany (v nacionalistickej zóne)

Šéf štátu (caudillo) (v nacionalistickej zóne):

Štát; od 1947 kráľovstvoUpraviť

Šéf štátu (caudillo), od 28.7. 1947 aj doživotný regent:

  • Francisco Franco y Bahamonde: 1. apríl 1939 – 20. november 1975, v roku 1947 bola formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi Juanovi Carlosovi nebolo dovolené nastúpiť na trón; roku 1969 bol ale Juan Carlos určený za Francovho posmrtného nástupcu

Predseda regentskej rady:

Kráľ: Bourbonovci:

PoznámkyUpraviť

1 16 dní po smrti Karola II. vládla dočasná „Junta de Gobierno“ (Vládna rada)
2 Po smrti Ľudovíta bol trón 6 dní prázdny.
3 Vo väčšine Španielska Ferdinandovu abdikáciu neuznali , pretože bola urobená pod tlakom. Najvyššia vládna junta založená 25. septembra 1808, ktorú uznala Británia, Portugalsko a iné vlády naďalej uznávala Ferdinanda ako kráľa.
4 Toto bol brat Napoleona Bonaparte. Nebol všeobecne uznávaný ako kráľ a jeho zákony sa po návrate Bourbonovcov na trón spravidla považovali za neplatné.