Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu
Zoznam konštatinopolských patriarchov (alebo carihradských patriarchov) obsahuje zoznam ranokresťanských biskupov na biskupskom stolci v starovekom gréckom meste Byzantion a zoznam biskupov, arcibiskupov a patriarchov na biskupskom/patriarchálnom stolci v hlavnom meste Byzantskej (a neskôr Osmanskej) ríše, Konštantínopole (dnešný Istanbul).
Titul ekumenický patriarcha použil oficiálne prvýkrát Ján IV. Neustét.[1] Minimálne od roku 1054 (Veľká východná schizma) má zmysel o týchto osobách hovoriť aj ako o pravoslávnych (ortodoxných) ekumenických patriarchoch. Údaje a existencia najstarších predstaviteľov tohoto zoznamu býva spochybňovaná.
Biskupstvo v Byzantione vzniklo najneskôr v 2. storočí. Hierarchicky spadalo pod metropolu v tráckej Heraklii. Po vzniku Konštantínopola sa biskupstvo vďaka rastúcemu vplyvu mesta osamostatnilo a stalo metropolitným biskupstvom (arcibiskupstvom). Už na prvom konštatinopolskom koncile sa zvýraznilo výnimočné postavenie konštatinopolského stolca, a od 4. ekumenického koncilu v Chalcedóne definitívne konštatinopolskému arcibiskupstvu náležal titul patriarchát a druhé miesto v čestnej cirkevnej hierarchii za rímskym biskupstvom.[1]
Do zániku Byzantskej ríše v roku 1453 (dobytie Konštantínopola Turkami) boli konštantínopolskí patriarchovia v mocenskej sfére byzantských (východorímskych) panovníkov. V priebehu rokov 1204 – 1261 sídlili ortodoxní ekumenickí patriarchovia v Nicejskom exile, pretože hlavné mesto Konštantínopol a európske územia Byzantskej ríše boli po 4. križiackej výprave okupované katolíckymi dobyvateľmi. V Konštantínopole bolo ustanovené Latinské cisárstvo a vytvorený latinský (katolícky) konštatinopolský patriarchát. V roku 1261 dobyli získali Gréci (tzv. Nicejské cisárstvo) späť Konštantínopol a bolo obnovené Byzantské cisárstvo. Do mesta sa vrátili aj konštatinopolskí patriarchovia.
Patriarchovia v područí Osmanskej ríše (1453 – 1922)
upraviťPo dobytí Konštantínopola a zániku Byzantskej ríše (1453) sa ortodoxní konštatinopolskí patriarchovia stali subjektom Osmanskej ríše až do jej zániku v roku 1922.
Od roku 1453 je prepis do slovenčiny robený podľa novogréčtiny
Patriarchovia po zániku Osmanskej ríše (1922 – súčasnosť)
upraviťPo zániku Osmanskej ríše sa Turecko stalo sekulárnym štátom a upustilo od svojich náboženských a imperialistických dobyvateľských cieľov. Konštatinopolský ekumenický patriarchát dodnes sídli v tureckom meste Istanbul (kedysi Konštantínopol) a je od štátu samostatnou právnickou osobou.
Poradie | Meno | Obdobie v úrade | Poznámky | Referencie |
---|---|---|---|---|
260. | Meletios IV. Metaxakis | 1921 – 1923 | ||
261. | Grigorios VII. | 1923 – 1924 | ||
262. | Konstantinos VI. | 1924 – 1925 | ||
263. | Vasilios III. | 1925 – 1929 | ||
264. | Fotios II. | 1929 – 1935 | ||
265. | Veniamin | 1936 – 1946 | ||
266. | Maximos V. | 1946 – 1948 | ||
267. | Athinagoras I. | 1948 – 1972 | Spolu s pápežom Pavlom VI. 7. decembra 1965 zrušili vzájomnú exkomunikáciu pravoslávnej a katolíckej cirkvi z roku 1054. | |
268. | Dimitrios I. | 1972 – 1991 | ||
269. | Bartolomej I. | 1991 – súčasnosť |
Referencie
upraviť- ↑ a b c Konštantínopolský patriarchát. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 268.
- ↑ KIMINAS, Demetrius. The Ecumenical Patriarchate. San Bernadino, CA : Borgo Press, 2009. ISBN 978-1-4344-5876-6. S. 30 – 51.