Zoznam kráľov Messénie

zoznamový článok projektov Wikimedia

Staroveká Messénia bola krajina na juhozápade Peloponézu, severne od nej sa nachádzala Arkádia a Élis a východne Lakónia. V mykénskom období bola husto osídlená. Hlavným mestom krajiny bol Pylos.[1] Podľa gréckych mýtov pomenovanie krajiny bolo odvodené od mena manželky prvého messénskeho kráľa Polykaóna.[2]

Messénia

Nasledujúci zoznam uvádza mená mýtických kráľov Messénie, vládnucich v mestách Andania alebo Pylos.

Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) Meno kráľa poznámky
13. stor. pred Kr. Polykaón prvý messénsky kráľ[2]
13. stor. pred Kr. Periéres syn Aiola [3]
13. stor. pred Kr. Afareus syn Periéra[4]
13. stor. pred Kr. Néleus syn boha Poseidóna[5]
12. stor. pred Kr. Nestor syn Nélea[6] [7]
12. stor. pred Kr. Periklymenos syn Nélea[8][9]


Messénia sa približne na konci 12. stor. pred Kr. rozdelila na tri kráľovstvá. Tabuľka uvádza mená kráľov jednotlivých kráľovstiev a ich následníkov.

1., Penthilos, Bóros a Andropompos Penthilos bol syn Periklymena, Bóros Penthila a Andropompos Bóra[10]
2., Antilochos a Paión Antilochos bol syn Nestora[6] a Paión syn Antilocha[10]
3., Peisistratos I. a Peisistratos II. Peisistratos I. bol syn Nestora[6] a Peisistratos II. syn Peisistrata I.[10]


Melanthos, syn Andropompa, kráľ v messénskom Pyle po útoku Dórov na Peloponéz utiekol do Atén.[11]

11. stor. pred Kr. Melanthos syn Andropompa[12][13]


Keď Dóri vedení Heraklovcami porazili na Peloponéze aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Synom Aristodéma, Eurysthenovi a Proklovi pridelili Lakóniu, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[14]

Aristomena oslobodzujú zo zajatia, autor:Franz Caucig (1755–1828)

Nasledujúca tabuľka uvádza mená kráľov Messénie z rodu Heraklovcov

11. stor. pred Kr. Kresfontes syn Heraklovca Aristomacha[15][16]
11. stor. pred Kr. Polyfontes pochádzal z rodu Heraklovcov.[17]
11. stor. pred Kr. Aipytos syn Kresfonta[18]
10. stor. pred Kr. Glaukos syn Aipyta.[19]
10. stor. pred Kr. Isthmios syn Glauka.[20]
10-9. st. pred Kr. Dótadas syn Isthmia[20]
9. stor. pred Kr. Sybotas syn Dótada[20]
9. stor. pred Kr. Fintas syn Sybota[21]
8. stor. pred Kr. Antiochos a Androkles synovia Finta[22]
8. stor. pred Kr. Antiochos syn Finta[22]
8. stor. pred Kr. Eufaes syn Antiocha[23]
8. stor. pred Kr. Aristodémos pochádzal z rodu Aipytovcov[24]


Na konci 8. storočia napadli Messéniu Sparťania. Táto tzv. prvá messénska vojna trvala dvadsať rokov. Posledné zúfalé boje proti Sparťanom viedol so svojim ľudom messénsky kráľ Aristodémos, ktorý sa nakoniec musel stiahnuť do pevnosti Ithomé. Nešťastný kráľ na radu veštcov obetoval aj svoju dcéru a keď ani to nepomohlo, spáchal nad jej hrobom samovraždu. Ľud Messénie upadol potom do otroctva.[25]

Okolo roku 645 pred Kr. vznikla z povstania zotročených druhá messénska vojna, trvala 17 rokov, Messénčanov viedol kráľ Aristomenes. Sparťania po ťažkých bojoch zvíťazili a Aristomenos s hŕstkou verných ušiel z obkľúčenia a neskôr zomrel ako emigrant na Rode. Tretia messénska vojna vypukla v roku 464 pred Kr., trvala desať rokov a skončila sa opäť víťazstvom Sparťanov. Messénčanom priniesol slobodu až tébsky vojvodca Epameinóndas v roku 370 pred Kr. a založil im hlavné mesto Messénu.[25]

Referencie a bibliografia

upraviť
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 155.
  2. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,1,1.
  3. Apollodoros, Kronika, 1,7,2.
  4. Apollodoros, Kronika, 1,9,5.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 311.
  6. a b c Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
  7. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 315-316.
  8. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 371.
  9. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,68,6.
  10. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,8.
  11. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,8.
  12. Eusebios, Kronika 2,185.[1]
  13. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 253.
  14. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
  15. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.
  16. Hyginus, Fabulae 137.
  17. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
  18. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,6.
  19. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,9.
  20. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,10.
  21. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,1.
  22. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,4.
  23. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,8.
  24. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,9,8.
  25. a b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 150.