Zoznam panovníkov Uhorska

zoznamový článok projektov Wikimedia

Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá. Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896 prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca Štefan I. , z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža Nitrianska), ktorý sa z popudu pápeža roku 1000/1001 stal prvým uhorským kráľom. V roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). Dynastia Arpádovcov vládla v Uhorsku od roku 895 až do roku 1301. Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie. Jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov. Do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne, hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie. Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou. Uhorské kráľovstvo existovalo až do roku 1918, keď sa Karol IV. vzdal účasti na štátnych záležitostiach, ale nerezignoval.[1][2][3]

Veľký znak Uhorska. Uprostred tzv. malý znak, ktorý držia dvaja strážni anjeli v bielom odeve. Nad štítom je svätoštefanská koruna.

Uhorské kniežatáUpraviť

Poznámka: Všetky uhorské kniežatá a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno hovoriť o Uhorskom kniežatstve.

Dynastia Arpádovcov (895 – 1000/1001)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Arpádovci.


[4][5][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
1. Arpád   895 – 907
2. Tarhoš

907 – po 922
3. Žolt   po 922 – 947
4. Fajs   947 – 955
5. Takšoň   955 – 972
6. Gejza   972 – 997
7. Vajk

(Štefan I. Svätý)

  997 – 1000

Uhorskí králiUpraviť

Dynastia Arpádovcov (1000/01 – 1301)Upraviť

[7][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
1. Štefan I. Svätý   25. december 1000
Stoličný Belehrad alebo Ostrihom
1000/1001 – 1038
2. Peter Orseolo   nedynastický vládca 1038
Stoličný Belehrad
1038 – 1041
3. Samuel Aba   nedynastický vládca 22. apríl 1044
Csanád alebo Stoličný Belehrad
1041 – 1044
4. Peter Orseolo   nedynastický vládca 1044 – 1046
5. Ondrej I.   1046
Stoličný Belehrad
1046 – 1060
6. Belo I.   6. december 1060
Stoličný Belehrad
1060 – 1063
7. Šalamún   1063
Stoličný Belehrad
1063 – 1074
8. Gejza I.   1075
Stoličný Belehrad
1074 – 1077
9. Ladislav I. Svätý   1081
Stoličný Belehrad
1077 – 1095
10. Koloman Učený   1095
Stoličný Belehrad
1095 – 1116
11. Štefan II.   1116
Stoličný Belehrad
1116 – 1131
12. Belo II. Slepý   28. apríl 1131
Stoličný Belehrad
1131 – 1141
13. Gejza II.   16. február 1141
Stoličný Belehrad
1141 – 1162
14. Štefan III.   1162
Stoličný Belehrad
1162 – 1172

(V Bratislave a okolí)
1162 – 1163

15. Ladislav II.   15. júl 1162 1162 – 1163 protikráľ
16. Štefan IV.   27. január 1163 1163 – 1163 protikráľ
17. Belo III.   13. január 1173
Stoličný Belehrad
1172 – 1196
18. Imrich   16. máj 1182
Ostrihom
1194
Stoličný Belehrad
1196 – 1204
19. Ladislav III.   26. august 1204
Stoličný Belehrad
1204 – 1205
20. Ondrej II.   29. máj 1205
Stoličný Belehrad
1205 – 1235
21. Belo IV.   25. september 1235
Stoličný Belehrad
1235 – 1270
22. Štefan V.   17. máj 1270
Stoličný Belehrad
1262 – 1270

(východná časť Uhorska)
1270 – 1272

23. Ladislav IV. Kumánsky   3. september 1272
Stoličný Belehrad
1272 – 1290
24. Ondrej III. Benátsky   23. júl 1290
Stoličný Belehrad
1290 – 1301

Dynastia Přemyslovcov (1301 – 1305)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Přemyslovci.

[10][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
25. Ladislav V.

(český kráľ ako Václav III.)

27. august 1301
Stoličný Belehrad
1301 – 1305

Dynastia Wittelsbachovcov (1305 – 1307)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Wittelsbachovci.

[10][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
26. Oto I. Dolnobavorský

(dolnobarvorský vojvoda ako Oto III. Bavorský)

6. december 1305
Stoličný Belehrad
1305 – 1307

Dynastia Anjouovcov (1308 – 1395)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva).


[10][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
27. Karol I. Róbert 1301
Ostrihom
15. jún 1309
Budín
27. august 1310 Stoličný Belehrad
1301 – 1342
28. Ľudovít I. Veľký   21. júl 1342
Stoličný Belehrad
1342 – 1382
29. Mária z Anjou   17. september 1382
Stoličný Belehrad
1382 – 1385 (Počas jej neplnoletosti vládla matka Alžbeta Kotromanićová ako regentka)
30. Karol II. Malý

(neapolský kráľ ako Karol III.)

  31. december 1385
Stoličný Belehrad
1385 – 1386
31. Mária z Anjou   1386 – 1395 (vládla v rokoch 1387 – 1395 spolu so Žigmundom Luxemburským)

Dynastia Luxemburgovcov (1387 – 1437)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Luxemburgovci.


[11][5][8][9][6]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
32. Žigmund Luxemburský 31. marec 1387
Stoličný Belehrad
1387 – 1437

Dynastia Habsburgovcov (1437 – 1457)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Habsburgovci.


[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
33. Albrecht Habsburský

(rakúsky vojvoda ako Albrecht V. a rímsky kráľ ako Albrecht II.)

1. január 1438
Stoličný Belehrad
1437 – 1439 (Po jeho smrti vládla manželka Alžbeta Luxemburská ako regentka neplnoletého Ladislava Pohrobka)
34. Ladislav V. Pohrobok

(rakúsky arcivojvoda, český kráľ ako Ladislav I.)

  15. máj 1440
Stoličný Belehrad
1440/1453 – 1457 (Počas jeho neplnoletosti vládla jeho matka Alžbeta Luxemburská a Fridrich III. ako regent, neskôr sa stal regentom gubernátor Ján Huňady od roku 1446 do roku 1453)

Dynastia Jagelovcov (1440 – 1444)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Jagelovci.


[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
35. Vladislav I. Jagelovský

(poľský kráľ ako Vladislav III. Varnenčík)

17. júla 1440
Stoličný Belehrad
1440 – 1444

Dynastia Huňadyovcov (1458 – 1490)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Huňadyovci.

[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
36. Matej I. Korvín 29. marec 1464
Stoličný Belehrad
1458 – 1490

Dynastia Jagelovcov (1490 – 1526)Upraviť

[11][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
37. Vladislav II. Jagelovský 18. september 1490
Stoličný Belehrad
1490 – 1516
38. Ľudovít II. Jagelovský   4. jún 1508
Stoličný Belehrad
1516 – 1526

Dynastia Zápoľskovcov (1526 – 1570)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Zápoľskovci.

[13][14][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

39. Ján I. Zápoľský 11. november 1526
Stoličný Belehrad
1526 – 1540 (východná časť Uhorska)

1538 – 1540

protikráľ
40. Ján II. Žigmund Zápoľský   nekorunovaný 1540 – 1541 protikráľ

(bol zvolený za uhorského kráľa)

Dynastia Habsburgovcov (1526 – 1780)Upraviť

[13][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
41. Ferdinand I. Habsburský   3. november 1526
Stoličný Belehrad
1526 – 1564

z toho 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska

protikráľ
42. Maximilián I. Habsburský
  8. september 1563
Bratislava
1564 – 1576
43. Rudolf I. Habsburský

(rakúsky arcivojvoda ako Rudolf V., český a nemecký kráľ a rímskonemecký cisár ako Rudolf II.)

  22. september 1572
Bratislava
1576 – 1608 (Štefan Bočkaj v rokoch 1604  – 1606 ako protikráľKráľovského Uhorska a knieža Sedmohradska, vládol na území takmer celého súčasného Slovenska, okrem hlavného mesta Bratislavy)
44. Matej II. Habsburský

(český kráľ, nemecký kráľ a rímsky cisár ako Matej I.)

  19. november 1608
Bratislava
1608 – 1619
45. Ferdinand II. Habsburský

alebo aj Štajerský

  1. júl 1618
Bratislava
1619 – 1637 (Gabriel Betlen v rokoch1619 – 1621 ako protikráľ)
46. Ferdinand III. Habsburský   8. december 1625
Šopron
1637 – 1657
47. Ferdinand IV.   16. jún 1647
Bratislava
(Ferdinanda IV. síce roku 1647 korunovali, zomrel však pred Ferdinandom III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
48. Leopold I. Habsburský   27. jún 1655
Bratislava
1657 – 1705 (Imrich Tököli v rokoch 1682 – 1685 ako protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku)
49. Jozef I. Habsburský   9. december 1687
Bratislava
1705 – 1711 (František II. Rákoci v rokoch 1705 – 1711 ako protikráľ a „knieža“ Uhorska)
50. Karol III. Habsburský

(cisár Svätej ríše rímskej ako Karol VI.)

  20. máj 1712
Bratislava
1711 – 1740
51. Mária Terézia   25. jún 1741
Bratislava
1740 – 1780

Dynastia Habsbursko-lotrinská (1780 – 1918)Upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Habsbursko-lotrinská dynastia.

[14][5][8][9][12]

Poradie Meno Portrét Erb Korunovácia Obdobie

vlády

Poznámky
52. Jozef II.   nekorunovaný 1780 – 1790
53. Leopold II. Habsurský

  15. november 1790
Bratislava
1790 – 1792
54. František I. Habsburský

(posledný rímskonemecký cisár ako František II.)

  6. jún 1792
Budín
1792 – 1835
55. Ferdinand V. Dobrotivý

(rakúsky cisár ako Ferdinand I.)

  28. september 1830
Bratislava
1835 – 1848
56. František Jozef I.   8. jún 1867
Budín
1848 – 1916
57. blahoslavený Karol IV. Habsburský

(rakúsky cisár ako Karol I. Habsburský)

  30. december 1916
Budapešť
1916 – 1918
Formálna obnova Rakúsko-Uhorska cisárskym správcom (regentom) Miklósom Horthym 1. marca 1920. Po dvoch Karolových neúspešných pokusoch o obnovenie monarchie bol v roku 1921 definitívne detronizovaný. 1920 – 1921

ReferencieUpraviť

  1. KUČERA, Matúš. Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-217-8. S. 221.
  2. PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
  3. Hungary - History In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. KRŠÁK, Pavol, et al. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2009. Ďalej len ibidem. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 130.
  5. a b c d e f g h i j k l m Maďarsko In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 7.
  6. a b c d e f KONTLER, Lazsló. Dějiny Maďarska. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. (Dějiny států.) Ďalej len Kontler. ISBN 978-80-7106-616-3. Kapitola Panovníci a hlavy státu; ministerští předsedové, s. 519 – 520.
  7. Ibidem, str. 131 – 137
  8. a b c d e f g h i j k l HONZÁK, František. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. Kapitola XV. Panovníci a prezidenti, s. 764.
  9. a b c d e f g h i j k l Veľká ilustrovaná rodinná encyklopédia : Univerzálny obrazový sprievodca. 50 000 základných faktov o svete. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 80-7118-156-0. S. 416.
  10. a b c Ibidem, str. 138 – 139
  11. a b c d e Ibidem, str. 140 – 141
  12. a b c d e f g Kontler, str. 521 – 523
  13. a b Ibidem, str. 220 – 223
  14. a b Ibidem, str. 326 – 329

LiteratúraUpraviť

  • KONTLER, László. Dějiny Maďarska. 2. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008. ISBN 978-80-7106-616-3. S. 613.
  • PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
  • VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3.. vyd. Martin : Matica Slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4.
  • HOLČÍK, Štefan. Korunovačné slávnosti, Bratislava 1563–1830. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť