Zoznam panovníkov Uhorska
Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá. Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896 prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca Štefan I., z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža Nitrianska), ktorý sa z popudu pápeža roku 1000/1001 stal prvým uhorským kráľom. V roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). Dynastia Arpádovcov vládla v Uhorsku od roku 895 až do roku 1301. Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie. Jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov. Do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne, hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie. Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou. Uhorské kráľovstvo existovalo až do roku 1918, keď sa Karol IV. vzdal účasti na štátnych záležitostiach, ale nerezignoval.[1][2][3]
Uhorské kniežatá
upraviť- Poznámka: Všetky uhorské kniežatá a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno hovoriť o Uhorskom kniežatstve.
Dynastia Arpádovcov (895 – 1000/1001)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Arpád | 895 – 907 | ||||
2. | Tarhoš | 907 – po 922 | ||||
3. | Zoltán | po 922 – 947 | ||||
4. | Fajs | 947 – 955 | ||||
5. | Takšoň | 955 – 972 | ||||
6. | Gejza | 972 – 997 | ||||
7. | Vajk | 997 – 1000 |
Uhorskí králi
upraviťDynastia Arpádovcov (1000/01 – 1301)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Štefan I. Svätý | 25. december 1000 Stoličný Belehrad alebo Ostrihom |
1000/1001 – 1038 | |||
2. | Peter Orseolo | 1038 Stoličný Belehrad |
1038 – 1041 | nedynastický vládca | ||
3. | Samuel Aba | 22. apríl 1044 Csanád alebo Stoličný Belehrad |
1041 – 1044 | nedynastický vládca | ||
4. | Peter Orseolo | 1044 – 1046 | nedynastický vládca | |||
5. | Ondrej I. | 1046 Stoličný Belehrad |
1046 – 1060 | |||
6. | Belo I. | 6. december 1060 Stoličný Belehrad |
1060 – 1063 | |||
7. | Šalamún | 1063 Stoličný Belehrad |
1063 – 1074 | |||
8. | Gejza I. | 1075 Stoličný Belehrad |
1074 – 1077 | |||
9. | Ladislav I. Svätý | 1081 Stoličný Belehrad |
1077 – 1095 | |||
10. | Koloman Učený | 1095 Stoličný Belehrad |
1095 – 1116 | |||
11. | Štefan II. | 1116 Stoličný Belehrad |
1116 – 1131 | |||
12. | Belo II. Slepý | 28. apríl 1131 Stoličný Belehrad |
1131 – 1141 | |||
13. | Gejza II. | 16. február 1141 Stoličný Belehrad |
1141 – 1162 | |||
14. | Štefan III. | 1162 Stoličný Belehrad |
1162 – 1172 | |||
15. | Ladislav II. | 15. júl 1162 | 1162 – 1163 | protikráľ | ||
16. | Štefan IV. | 27. január 1163 | 1163 – 1163 | protikráľ | ||
17. | Belo III. | 13. január 1173 Stoličný Belehrad |
1172 – 1196 | |||
18. | Imrich | 16. máj 1182 Ostrihom 1194 Stoličný Belehrad |
1196 – 1204 | |||
19. | Ladislav III. | 26. august 1204 Stoličný Belehrad |
1204 – 1205 | |||
20. | Ondrej II. | 29. máj 1205 Stoličný Belehrad |
1205 – 1235 | |||
21. | Belo IV. | 25. september 1235 Stoličný Belehrad |
1235 – 1270 | |||
22. | Štefan V. | 17. máj 1270 Stoličný Belehrad |
1262 – 1270 | |||
23. | Ladislav IV. Kumánsky | 3. september 1272 Stoličný Belehrad |
1272 – 1290 | |||
24. | Ondrej III. Benátsky | 23. júl 1290 Stoličný Belehrad |
1290 – 1301 |
Dynastia Přemyslovcov (1301 – 1305)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
25. | Ladislav V.
(český kráľ ako Václav III.) |
27. august 1301 Stoličný Belehrad |
1301 – 1305 |
Dynastia Wittelsbachovcov (1305 – 1307)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
26. | Oto I. Dolnobavorský
(dolnobarvorský vojvoda ako Oto III. Bavorský) |
6. december 1305 Stoličný Belehrad |
1305 – 1307 |
Dynastia Anjouovcov (1308 – 1395)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
27. | Karol I. Róbert | 1301 Ostrihom 15. jún 1309 Budín 27. august 1310 Stoličný Belehrad |
1301 – 1342 | |||
28. | Ľudovít I. Veľký | 21. júl 1342 Stoličný Belehrad |
1342 – 1382 | |||
29. | Mária z Anjou | 17. september 1382 Stoličný Belehrad |
1382 – 1385 | (Počas jej neplnoletosti vládla matka Alžbeta Kotromanićová ako regentka) | ||
30. | Karol II. Malý
(neapolský kráľ ako Karol III.) |
31. december 1385 Stoličný Belehrad |
1385 – 1386 | |||
31. | Mária z Anjou | 1386 – 1395 | (vládla v rokoch 1387 – 1395 spolu so Žigmundom Luxemburským) |
Dynastia Luxemburgovcov (1387 – 1437)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
32. | Žigmund Luxemburský | 31. marec 1387 Stoličný Belehrad |
1387 – 1437 |
Dynastia Habsburgovcov (1437 – 1457)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
33. | Albrecht Habsburský
(rakúsky vojvoda ako Albrecht V. a rímsky kráľ ako Albrecht II.) |
1. január 1438 Stoličný Belehrad |
1437 – 1439 | (Po jeho smrti vládla manželka Alžbeta Luxemburská ako regentka neplnoletého Ladislava Pohrobka) | ||
34. | Ladislav V. Pohrobok
(rakúsky arcivojvoda, český kráľ ako Ladislav I.) |
15. máj 1440 Stoličný Belehrad |
1440/1453 – 1457 | (Počas jeho neplnoletosti vládla jeho matka Alžbeta Luxemburská a Fridrich III. ako regent, neskôr sa stal regentom gubernátor Ján Huňady od roku 1446 do roku 1453) |
Dynastia Jagelovcov (1440 – 1444)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
35. | Vladislav I. Jagelovský
(poľský kráľ ako Vladislav III. Varnenčík) |
17. júl 1440 Stoličný Belehrad |
1440 – 1444 |
Dynastia Huňadyovcov (1458 – 1490)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
36. | Matej I. Korvín | 29. marec 1464 Stoličný Belehrad |
1458 – 1490 |
Dynastia Jagelovcov (1490 – 1526)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
37. | Vladislav II. Jagelovský | 18. september 1490 Stoličný Belehrad |
1490 – 1516 | |||
38. | Ľudovít II. Jagelovský | 4. jún 1508 Stoličný Belehrad |
1516 – 1526 |
Dynastia Zápoľskovcov (1526 – 1570)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
|
---|---|---|---|---|---|---|
39. | Ján I. Zápoľský | 11. november 1526 Stoličný Belehrad |
1526 – 1540 (východná časť Uhorska) | protikráľ | ||
40. | Ján II. Žigmund Zápoľský | nekorunovaný | 1540 – 1541 | protikráľ
(bol zvolený za uhorského kráľa) |
Dynastia Habsburgovcov (1526 – 1780)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
41. | Ferdinand I. Habsburský | 3. november 1526 Stoličný Belehrad |
1526 – 1564 | protikráľ | ||
42. | Maximilián I. Habsburský |
8. september 1563 Bratislava |
1564 – 1576 | |||
43. | Rudolf I. Habsburský
(rakúsky arcivojvoda ako Rudolf V., český a nemecký kráľ a rímskonemecký cisár ako Rudolf II.) |
22. september 1572 Bratislava |
1576 – 1608 | (Štefan Bočkaj v rokoch 1604 – 1606 ako protikráľKráľovského Uhorska a knieža Sedmohradska, vládol na území takmer celého súčasného Slovenska, okrem hlavného mesta Bratislavy) | ||
44. | Matej II. Habsburský
(český kráľ, nemecký kráľ a rímsky cisár ako Matej I.) |
19. november 1608 Bratislava |
1608 – 1619 | |||
45. | Ferdinand II. Habsburský
alebo aj Štajerský |
1. júl 1618 Bratislava |
1619 – 1637 | (Gabriel Betlen v rokoch1619 – 1621 ako protikráľ) | ||
46. | Ferdinand III. Habsburský | 8. december 1625 Šopron |
1637 – 1657 | |||
47. | Ferdinand IV. | 16. jún 1647 Bratislava |
(Ferdinanda IV. síce roku 1647 korunovali, zomrel však pred Ferdinandom III. a preto sa nikdy nestal kráľom) | |||
48. | Leopold I. Habsburský | 27. jún 1655 Bratislava |
1657 – 1705 | (Imrich Tököli v rokoch 1682 – 1685 ako protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku) | ||
49. | Jozef I. Habsburský | 9. december 1687 Bratislava |
1705 – 1711 | (František II. Rákoci v rokoch 1705 – 1711 ako protikráľ a „knieža“ Uhorska) | ||
50. | Karol III. Habsburský
(cisár Svätej ríše rímskej ako Karol VI.) |
20. máj 1712 Bratislava |
1711 – 1740 | |||
51. | Mária Terézia | 25. jún 1741 Bratislava |
1740 – 1780 |
Dynastia Habsbursko-lotrinská (1780 – 1918)
upraviťPoradie | Meno | Portrét | Erb | Korunovácia | Obdobie
vlády |
Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
52. | Jozef II. | nekorunovaný | 1780 – 1790 | |||
53. | Leopold II. |
15. november 1790 Bratislava |
1790 – 1792 | |||
54. | František I.
(posledný rímskonemecký cisár ako František II.) |
6. jún 1792 Budín |
1792 – 1835 | |||
55. | Ferdinand V.
(rakúsky cisár ako Ferdinand I.) |
28. september 1830 Bratislava |
1835 – 1848 | |||
56. | František Jozef I. | 8. jún 1867 Budín |
1848 – 1916 | |||
57. | blahoslavený Karol IV.
(rakúsky cisár ako Karol I.) |
30. december 1916 Budapešť |
1916 – 1918 | |||
Formálna obnova Rakúsko-Uhorska cisárskym správcom (regentom) Miklósom Horthym 1. marca 1920. Po dvoch Karolových neúspešných pokusoch o obnovenie monarchie bol v roku 1921 definitívne detronizovaný. | 1920 – 1921 |
Referencie
upraviť- ↑ KUČERA, Matúš. Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-217-8. S. 221.
- ↑ PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
- ↑ Hungary - History In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KRŠÁK, Pavol, et al. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2009. Ďalej len ibidem. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 130.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Maďarsko In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 7.
- ↑ a b c d e f KONTLER, Lazsló. Dějiny Maďarska. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001. (Dějiny států.) Ďalej len Kontler. ISBN 978-80-7106-616-3. Kapitola Panovníci a hlavy státu; ministerští předsedové, s. 519 – 520.
- ↑ Ibidem, str. 131 – 137
- ↑ a b c d e f g h i j k l HONZÁK, František. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-596-3. Kapitola XV. Panovníci a prezidenti, s. 764.
- ↑ a b c d e f g h i j k l Veľká ilustrovaná rodinná encyklopédia : Univerzálny obrazový sprievodca. 50 000 základných faktov o svete. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 80-7118-156-0. S. 416.
- ↑ a b c Ibidem, str. 138 – 139
- ↑ a b c d e Ibidem, str. 140 – 141
- ↑ a b c d e f g Kontler, str. 521 – 523
- ↑ a b Ibidem, str. 220 – 223
- ↑ a b Ibidem, str. 326 – 329
Literatúra
upraviť- KONTLER, László. Dějiny Maďarska. 2. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008. ISBN 978-80-7106-616-3. S. 613.
- PRAŽÁK, Richard. Dějiny Uher a Maďarska v datech. Praha : Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-391-6. S. 536.
- VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3.. vyd. Martin : Matica Slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4.
- HOLČÍK, Štefan. Korunovačné slávnosti, Bratislava 1563–1830. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoznam panovníkov Uhorska