Achaltekinský kôň

Achaltekinský kôň (Achal-Teke) je veľmi skromné, odolné a vytrvalé púštne plemeno plnokrvného koňa staré najmenej 3000 rokov. Pochádza z Turkménska (Ázia).

Achaltekinský kôň

Dejiny plemena upraviť

Tento kôň pochádza z púštnych oáz Turkménska. Niekedy sa tvrdí, že je dokonca starším plemenom ako arabský plnokrvník. Po roku 1921 sa chov sústredil na severné svahy Kopetdagu v okolí Ašchabadu. V minulosti sa vraj tento kôň vychovával v jamách, kde na neho všetci, okrem jeho pána, hádzali kamene a len jeho pán sa o neho staral a kŕmil ho, tým vychovávali kone verné len svojmu jazdcovi. Tak sa kone naučili dôverovať len jednému človeku a báť sa všetkých ostatných. To mohlo mať za následok niekedy problematickú povahu tohto plemena.

Roku 1935 absolvovali achaltekinské kone jazdu z Ašchabadu do Moskvy 4 128 km (960 km púšťou) za 84 dní. Dnes sa chová v Rusku Turkménsku, Kazachstane, Uzbekistane a Kirgizsku. Achaltekinec Absent s jazdcom Filatovom zvíťazil v drezúre na OH v Ríme (1960), svetový rekord v skoku do diaľky (8,78 m) drží achaltekinec Perepel.

Opis upraviť

Je to štíhly kôň vysoký asi 154 cm (kobyly 152 cm), obvod hrudi meria 167 cm, predkolenia 18,9 cm. Má nápadne vysoko nasadený krk. Je veľmi odolný voči teplu a vytrvalý. Máva dlhý chrbát aj krk, plochší hrudný kôš, menej klenuté rebrá, veľmi tenkú kožu a jemnú srsť. Sfarbenie má kovový odlesk a môže byť hnedé, ryšavé, plavé alebo palomino, malo by mať zlatavý nádych, vyskytujú sa bieluši, vraníci aj cremella. Jeho cval je unikátny medzi ostatnými plemenami, je plynulý, bez otrasov a húpaní.[1] Farba očí sa vyskytuje hnedá, ojedinele aj modrá.

Chov a využitie upraviť

Využitie achaltekinca je široké - od dostihov cez vytrvalostné jazdenie až po parkúry a drezúru. Je to kôň, ktorý potrebuje svojho jazdca a nie je vhodný do jazdiarne, čo je možno príčinou toho, že mnohá literatúra o ňom tvrdí, že je neovládateľný.

Najkvalitnejšie jedince pochádzajú z chovov v Turkmenistane, kde sú kŕmené stravou bohatou na bielkoviny, napr. lucernou, alebo hrudkami ovčieho tuku.

Referencie upraviť

  1. KHOLOVÁ, Helena; HOŠEK, Jan. Koně. Praha : Aventinum, 1996. ISBN 80-85277-36-0. Kapitola Achaltekinský kůň, s. 100.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Achaltekinský kůň na českej Wikipédii.