Austroslavizmus

Austroslavizmus bol politický smer 19. a 20. storočia hlásajúci orientáciu na vyriešenie problémov slovanských národov v Rakúskom cisárstve a neskôr Rakúsko-Uhorsku jedine pod vedením viedenského cisárskeho dvora. Bol rozšírený najmä medzi českými liberálmi v polovici 19. storočia. Ako prvý ho navrhol Karel Havlíček Borovský v roku 1846 ako protinávrh k panslavizmu. Neskôr ho rozvinul do uceleného politického konceptu český politik František Palacký. Austroslavizmus bol tiež čiastočne podporovaný ďalšími slovanskými národmi v Rakúskom cisárstve.

Etnická mapa národov Rakúsko-Uhorska podľa sčítania ľudu z roku 1911 (William R. Shepherd, 1911)

Program

Austroslavizmus predpokladal mierovú spoluprácu menších slovanských národov strednej Európy žijúcich na území Habsburskej monarchie, ktorým by nedominovali po nemecky hovoriace elity. Palacký navrhoval federáciu ôsmich národných krajov s výraznou samosprávou. Po porážke českej revolúcie v Prahe v júni 1848 tento program prestal byť dôležitým. Premena Rakúskeho cisárstva na Rakúsko-Uhorsko v roku 1867 tento program len oslabila, pretože Slovania na rozdiel od Maďarov nezískali toľko túženú samosprávu pri rakúsko-maďarskom vyrovnaní.

Ako politický koncept pretrval austroslavizmus až do pádu Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Táto myšlienka bola niekoľkokrát použitá v neveľmi významných návrhoch federalizácie Rakúsko-Uhorska.

Pozri aj

• Aurel Popovici
• Idea státu rakouského
• Panslavizmus
• Spojené štáty Veľkého Rakúska

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Austroslavismus na českej Wikipédii.