Brezina (okres Trebišov)
Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, maď. Kolbása)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
| Brezina | |
| obec | |
 Brezina v zime
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 179 m n. m. |
| Súradnice | 48°33′00″S 21°33′11″V / 48,550000°S 21,553056°V |
| Rozloha | 12,96 km² (1 296 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 648 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1300 |
| Starosta | Mária Baloghová[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 076 12 (pošta Kuzmice) |
| ŠÚJ | 528218 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Brezová 151 Brezina 076 12 Kuzmice |
| E-mailová adresa | brezina@oubrezina.sk |
| Telefón | 679 12 32 |
| Fax | 668 59 50 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Brezina | |
| Webová stránka: obecbrezina.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny upraviť
Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Obec patrila od roku 1321 šľachte z Kazimíra. V roku 1427 obyvatelia obce platili daň z 8 port, 1582 10 port. V 17. storočí obyvatelia obce schudobneli, v roku 1610 platili daň z 2,75 a 1635 jednej porty.[5]
Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása. Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr prvej Slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.
Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.
Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[6] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.
Polohopis upraviť
Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zlodejka/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n. m.
Symboly obce upraviť
Podľa Heraldického registra[7] má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.
Erb upraviť
V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.
Vlajka upraviť
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo upraviť
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.
- Vývoj obyvateľstva
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Chrám bol rozšírený v roku 1909. Interiér je zaklenutý českou plackou, svätyňa konchou. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica z druhej polovice 18. storočia.[8] Fasády chrámu sú hladké. Veža má nárožné skosenia, ukončená je korunnou rímsou s vlysom a barokovou helmicou s laternou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z roku 1801. Na konci 19. storočia bola postavená veža. Interiér je zaklenutý plytkou valenou klenbou. Nachádza sa tu kazateľnica v štýle luiséz z doby vzniku kostola, stôl Pána pochádza z roku 1804.[9] Fasády kostola sú členené lizénami. Nad portálom sa nachádza vročenie udávajúce rok výstavby kotola. Veža má nárožné skosenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a vysokou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Petra a Pavla -
Interiér kostola s ikonostasom
Občianska vybavenosť upraviť
V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti. V obci sa nachádzajú napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov štyri kostoly: gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, reformovaný kostol, chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994 a rímskokatolícky kostol z roku 2004.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 76 – 77.
- ↑ Vyhláška A-311/16-II/3-1948 [online]. [Cit. 2010-09-12]. Dostupné online. Archivované 2014-03-10 z originálu.
- ↑ Heraldický register SR VI. – str. 20–21
- ↑ Brezina - Chrám sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Brezina - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezina (okres Trebišov)
