Eduard Albert
Prof. MUDr. Eduard Albert (* 20. január 1841, Žamberk – † 26. september 1900, Žamberk) bol český chirurg, univerzitný profesor, popularizátor českej poézie, spisovateľ, prekladateľ a básnik.
| Eduard Albert | |
 český chirurg, univerzitný profesor, popularizátor českej poézie, spisovateľ, prekladateľ a básnik | |
| Narodenie | 20. január 1841 Žamberk |
|---|---|
| Úmrtie | 26. september 1900 (59 rokov) Žamberk |
| Príbuzní | František Albert, a Kateřina Zdobnická |
| Manželka | Marie Pietschová (1868) |
| Deti | Olga, Jiří |
| Odkazy | |
| Commons |  Eduard Albert |
Životopis upraviť
Prednosta 1. chirurgickej kliniky vo Viedni sa narodil v Žamberku v rodine hodinára Františka Alberta a Kateřiny Albertovej - Zdobnickej.
Z niekoľkých jeho súrodencov sa stali známymi ešte František Albert (* 1856 – † 1923), lekár a spisovateľ, Tereza Svatová (* 1858 – † 1940), spisovateľka a Kateřina Thomová (* 1861 – † 1952), významná predstaviteľka žambereckého ochotníckeho divadla a zakladateľka Mestského múzea v Žamberku. Spoločne s nimi vyrastal v rodine tiež ich nevlastný brat Václav F. Kumpošt (1846–1874), študent medicíny a zakladateľ časopisu Vesmír.
Albertov najdôvernejší priateľ od detstva bol [oldemar Richard Mazura (1838 – † 1900), neskorší okresný starosta v Žamberku, obchodník, majiteľ vinárne a amatérsky fotograf.
Do národnej školy chodil v Žamberku, gymnázium absolvoval v Rychnově nad Kněžnou a v Hradci Králové. Medicínu študoval na univerzite vo Viedni, kde ho najviac ovplyvnili profesori Karel Rokytanský a Josef Škoda.
Po promócii dňa 22. januára roku 1867 sa stal sekundárom na oddelení primára Lorinsena v nemocnici "Na Vídeňce" a následne elévom na klinike prof. Dumreichera, kde sa stal v roku 1869 asistentom.
V roku 1868 sa tajne oženil s Mariii Pietschovou, ktorá bola dcérou lekára z Králik. S manželkou mali dve deti; dcéru Olgu (ktorá zomrela vo veku 2,5 roku na zápal mozgových blán) a syna Jiřího, ktorý sa dožil dospelosti.
V roku 1872 získal právo prednášať na vysokej škole. O rok neskôr bol menovaný riadnym profesorom chirurgie a prednostom chirurgickej kliniky a operačného ústavu v Innsbrucku. Počas svojho pôsobenia dôsledne presadzoval dodržiavanie zásad antisepsy a vydal niekoľko odborných lekárskych kníh. V roku 1879 vykonával aj funkciu dekana lekárskej fakulty v Innsbrucku.
V roku 1881 sa v Prahe uchádzal o miesto prednostu chirurgickej kliniky pri českej univerzite. Tu však neuspel, prednosť dostal iný kandidát. Po odmietnutí v Prahe sa uchádzal o miesto prednostu chirurgickej kliniky vo Viedni, kde sa vo februári v roku 1881 stal (na základe menovacieho dekrétu podpísaného samotným cisárom Františkom Jozefom I.) prednostom 1. chirurgickej kliniky. Okrem vedenia chirurgickej kliniky vykonával vo Viedni aj veľmi výnosnú súkromnú chirurgickú prax s rozsiahlou klientelou, ktorá mu slúžila ako zdroj značných príjmov. Stal sa veľmi obľúbeným lekárom hlavne vďaka svojim rozsiahlym vedomostiam, skúsenostiam a milému vystupovaniu voči pacientom. Mal pacientov zo všetkých spoločenských vrstiev a z rôznych krajín; patrili k nim napríklad členovia rodiny grófa Taaffa, kniežaťa Windischgrätza, liečil tiež arcivojvodu Albrechta a Františka Ferdinanda, Františka Ladislava Riegra, Karla Kramáře, G. Eima a celý rad ďalších významných osobností. Jeho pacientom bol i cisár František Jozef I.. Ako poslanec ríšskeho snemu podporoval vo Viedni české snahy o osamostatnenie.
Do rodného Žamberku sa profesor Albert vracal stále častejšie a podporoval tu rôzne spolky a záujmové skupiny. Na miestnom cintoríne nechal postaviť kaplnku, ktorú venoval sv. Vojtechovi.
V roku 1889 kúpil v Žamberku rozsiahly pozemok, z ktorého mal prekrásny výhľad na okolité hory. Na tomto pozemku dal postaviť vilu, do ktorej si pozýval hostí, ktorí patrili k významným osobnostiam vtedajšieho kultúrneho i politického života. K jeho priateľom patrili: Tomáš Garrigue Masaryk, Jaroslav Vrchlický, Karel Klostermann, František Ladislav Rieger, Alois Jirásek, Adolf Heyduk a mnohí ďalší.
Nevenoval sa len medicíne: písal básne, spoločne s T. G. Masarykom a Jaroslavom Vrchlickým pátral po stopách "Českých bratří" v Žamberku a blízkom Kunvalde, s pátrom Karlom Chotovským vydal v roku 1889 „Paměti Žamberské“. Bol najskôr zástancom, neskôr však odporcom pravosti "Zelenohorského rukopisu".
Dňa 26. septembra v roku 1900 profesor Eduard Albert vo svojej vile náhle zomiera. Dňa 30. septembra roku 1900 bol pochovaný na žambereckom cintoríne, ale jeho syn Jiří nechal pozostatky po roku previesť do Viedne a pochovať na "Ústrednom cintoríne". Vilu spoločne s pozemkami dedičia predali a v priebehu niekoľkých rokov tu bolo postavené sanatórium pre liečbu tuberkulózy, pomenované na pamiatku Edaurda Alberta Albertinum.
Publikácie upraviť
- E. Albert: Diagnostika chirurgických nemocí (1876)
- E. Albert: Učebnice chirurgie a nauky operační (1877)
- E. Albert, P. K. Chotovský: Paměti Žamberské (1889)
- E. Albert: Památky po Bratřích českých v Žamberce; Časopis muzea Království českého roč. 64 (1890)
- E. Albert: Památky po Bratřích českých v Kunwaldě; Časopis muzea Království českého roč. 65 (1891)
Fotogaléria upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Albert
Externé odkazy upraviť
- Webové stránky http://www.zdravcentra.cz/cps/rde/xchg/zc/xsl/63_1793.html Archivované 2007-10-06 na Wayback Machine
- Find A Grave Archivované 2012-11-04 na Wayback Machine
- Who Named It?, Eduard Albert
- Kokešová, H.: 2004, Eduard Albert. Příspěvky k životopisu a edice korespondence. Edice: Práce z dějin vědy, Scriptorium, Masarykův ústav AV ČR, 336 pp.