Ernst Moro
Ernst Moro (* 8. december 1874, Laibach, Kraňské vojvodstvo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ľubľana, Slovinsko – † 17. apríl 1951) bol rakúsky lekár a pediater, ktorý ako prvý v západnej medicíne opísal reflex dojčiat, ktorý bol po ňom pomenovaný (Morov reflex).
| Ernst Moro | |
| rakúsky pediater a lekár | |
 | |
| Narodenie | 8. december 1874 Laibach, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. december 1951 (77 rokov) Heidelberg, Nemecko[1] |
| Alma mater | Universität Graz |
| Profesia | pediater, profesor medicíny |
Životopis upraviť
Moro bol najmladší z ôsmich detí[2] a plánoval študovať botaniku. Nakoniec vyštudoval medicínu v Grazi v Rakúsku, kde získal doktorát v roku 1899. V rokoch 1901 až 1902 spolupracoval s Theodorom Escherichom (1857–1911) vo Viedni, ktorý bol objaviteľom baktérie Escherichia coli. Habilitoval sa z pediatrie v Mníchove v roku 1906 a v roku 1911 sa stal profesorom pediatrie na univerzite v Heidelbergu.[3]
Okrem Morovho reflexu sa stal známym aj pre:
- Dokázanie sterility normálneho tenkého čreva
- Zistil, že dojčené deti majú silnejšiu baktericídnu aktivitu v krvi ako deti kŕmené z fľaše
- Prvýkrát opísal syndróm dráždivého hrubého čreva alebo opakujúce sa bolesti brucha ("Nabelkoliken") u detí
- Izolácia baktérie Lactobacillus acidophilus zo žalúdka detí, ktorá je spôsobená prekysnutím mliečnych výrobkov
- Vyvinutý Morov test (perkutánna tuberkulínová reakcia)
- Vymyslel termíny „prvý trimester“ a „biologická jar“
- Vynájdená dojčenská výživa zložená z plnotučného mlieka s pridanými látkami: 3% múky, 5% masla a 5-7% cukru.
- Vynašiel mrkvovú polievku profesora Mora, ktorá dramaticky znížila úmrtnosť detí na hnačku v Nemecku.
- Publikované o jeho neskoršej slávnej „jablkovej diéte“ na vyliečenie symptómov hnačky
V roku 1936 po nástupe nacistov k moci Moro odstúpil zo svojej funkcie na univerzite v Heidelbergu[4] zo zdravotných dôvodov. Skutočným motívom však bolo, že bol ženatý s Grete Moro, rodenou Hönigsvaldovou, židovského pôvodu.[5] Na Mozartstrasse 10 (kde je teraz osadená pamätná tabuľa) založil súkromnú kliniku a v roku 1948 odišiel do dôchodku.[5]
Mrkvová polievka profesora Mora upraviť
V roku 1908 zabila hnačka v Nemecku veľa detí. Profesor Moro, ktorý bol v tom čase vedúci detskej nemocnice v Heidelbergu, experimentom zistil, že jednoduchá mrkvová polievka znížila úmrtnosť bábätiek trpiacich hnačkou takmer o 50 %. Polievka sa pripravila rozdrvením 500 gramov ošúpanej mrkvy v mixéri, pridaním 1 litra vody a následným varením jednu hodinu. Po uvarení sa pridali 3 gramy soli spolu s dostatočným množstvom vody, kým polievkový hrniec neobsahoval celkom 1 liter tekutiny.
Nemecká štúdia publikovaná v roku 2002 načrtáva, že kyslé oligosacharidy tvorené vo vodných extraktoch z mrkvy (mrkvová polievka) môžu viesť k menšej priľnavosti bakteriálnych agens na sliznicovú stenu čreva, a preto predstavujú účinnejšiu liečbu akútnych gastrointestinálne infekcie detí ako perorálna rehydratácia glukózo-elektrolytovým roztokom.
V roku 2009 experimenty ukázali, že mrkvová polievka profesora Mora dokáže liečiť hnačku spôsobenú baktériami odolnými voči antibiotikám.[6]
Jablková diéta upraviť
V roku 1929 Moro oznámil svoju neskoršiu slávnu „jablkovú diétu“ na liečbu hnačkových stavov. Kolega August Heisler upozornil Mora na účinok jabĺk ako starého ľudového lieku na črevný katar. Keď bola celá Eugenien Hall infikovaná enteritídou, všetky deti jedli surovú jablkovú kašu. Neskoršia klinická štúdia potvrdila výsledky štúdie v Eugenien Hall. Podľa Morovho názoru obsah trieslovín v surových strúhaných jablkách spôsobil určité detoxikačné procesy na zmiernenie symptómov dyspepsie, úplavice a chorôb podobných agitácii.
Osobné upraviť
Moro bol ženatý s Margaretou Hönigswaldovou. Jeho syn Peter Moro bol známy londýnsky architekt.[7]
Referencie upraviť
- ↑ GERABEK, Werner E.; HAAGE, Bernhard D.; KEIL, Gundolf; WEGNER, Wolfgang. Enzyklopädie Medizingeschichte. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2011. 1571 s. ISBN 978-3-11097694-6.
- ↑ OEHME, Johannes. Pioniere der Kinderheilkunde. [s.l.] : Hansisches Verlagskontor, 1993. 96 s. ISBN 978-3-87302-076-4.
- ↑ THEWALT, Volker. Universitätsarchiv zeigt Ausstellung über Ernst Moro [online]. uni-heidelberg.de, [cit. 2023-10-09]. Dostupné online.
- ↑ OBLADEN, Michael. Oxford Textbook of the Newborn (A Cultural and Medical History). [s.l.] : Oxford University Press, 2021. 432 s. ISBN 978-0-19-259721-2.
- ↑ a b HÁLEK, Jan. Moro reflex a Ernst Moro [online]. Pediatrie pro praxi, 2019, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online. (česky)
- ↑ MEDIZIN, Springer; ZEITUNG, Ärzte. Karottensuppe nach Moro könnte auch EHEC lahmlegen [online]. aerztezeitung.de, 2011-06-08, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online.
- ↑ The International Who's Who (1996-97). [s.l.] : Europa Publications, 1996. 1726 s. ISBN 978-1-85743-021-9.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernst Moro na anglickej Wikipédii.