Hans-Hermann Hoppe
Hans-Hermann Hoppe (* 2. september 1949, Peine, Nemecko) je nemecko-americký filozof, ekonóm a profesor Nevadskej univerzity v Las Vegas. Je zástancom libertarianizmu a rakúskej ekonomickej školy myslenia.
| Hans-Hermann Hoppe | |
| nemecko-americký filozof a ekonóm | |
 | |
| Narodenie | 2. september 1949 (74 rokov) Peine, Nemecko |
|---|---|
| Alma mater | Michiganská univerzita (1976 - 1978)
Univerzita Johanna Wolfganga Goetheho Frankfurt (1979 - 1981) Sárská univerzita |
| Profesia | ekonóm, filozof, spisovateľ, vysokoškolský učiteľ, akademik |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | hanshoppe.com |
| Commons |  Hans-Hermann Hoppe |
Život a kariéra upraviť
Narodil sa v Peine, Západnom Nemecku. Jeho rodičia pochádzali z východného Nemecka, odkiaľ roku 1946 utiekli pred komunistami, ktorí im vyvlastnili majetok. Navštevoval univerzitu v Saarbrückene a Goetheho univerzitu vo Frankfurte nad Mohanom. Študoval filozofiu, sociológiu, históriu a ekonómiu. V roku 1974 získal Ph.D. z filozofie a v roku 1981 profesúru zo základov ekonómie a sociológie. Do roku 1986 učil na viacerých nemeckých univerzitách, potom odišiel do USA aby študoval pod vedením Murraya Rothbarda.
Od roku 1986 do 2008 bol profesorom ekonómie na University of Nevada v Las Vegas. Je váženým členom Inštitútu Ludwiga von Misesa, libertariánskeho think-tanku, ktorý je vydavateľom veľkej časti jeho prác a v roku 2006 založil The Property and Freedom Society.
Hoppe sa vyjadril, že Murray Rothbard bol jeho "hlavný učiteľ, mentor a majster". Hoppe prišiel do Spojených štátov cez Rothbarda na štipendium od Center for Libertarian Studies. Taktiež povedal, že od roku 1985 až do Rothbardovej smrti v roku 1995 považoval Rothbarda za jeho najbližšieho priateľa.
V súčasnosti Hoppe žije v Turecku so svojou manželkou Gülçin Imre Hoppe.
Názory upraviť
Štát upraviť
Štát je podľa Hoppeho inštitúciou s absolútnym monopolom na rozhodovanie v rámci určitého územia a zdaňovanie obyvateľov daného územia.
Nikto z občanov neuzavrel so štátom zmluvu o tom, že bude po celý život poslušne rešpektovať všetky jeho nariadenia výmenou za ochranu a iné služby. Hoppe tvrdí, že nikto so štipkou zdravého rozumu by do podobného kontraktu nevstúpil. Z toho vyplýva, že štát funguje na princípe organizovaného násilia voči svojim subjektom.
Štátna moc je sudcom v každom spore a to aj v spore medzi samým sebou a iným subjektom. Štát vynucuje pravidlá na ochranu vlastnických práv, avšak sám sa ich nemusí držať a môže vyvlastňovať a znárodňovať.[1]
Hoppe o štáte povedal, že je "Inštitúciou ovládanou gangami vrahov, lupičov a zlodejov, obklopených ochotnými katmi, pätolízačmi, podvodníkmi, klamármi, klaunmi, šarlatánmi, hlupákmi a užitočnými idiotmi - inštitúciou, ktorá pošpiní všetko, čoho sa dotkne.".[2]
Sloboda upraviť
Podľa Hoppeho je spoločnosť slobodná, keď je každý plným vlastníkom svojho fyzického tela, svojho majetku a môže s nimi zaobchádzať podľa svojej vôle a taktiež môže uzatvárať akékoľvek dohody s kým chce až dovtedy, kým neobmedzuje iného jedinca v týchto právach.
Za ideálne spoločenské usporiadanie považuje tzv. Anarchokapitalizmus, avšak Hoppe skôr uprednostňuje podľa neho výstižnejší názov "Private law society".[3]
Náboženstvo upraviť
Hoppe sa považuje za agnostika, avšak kresťanstvo považuje za dôležitú súčasť vývinu západnej civilizácie. Myšlienku, že každý je stvorený na obraz boží vidí ako základ západného individualizmu. Katolicizmus podľa neho zohral dôležitú úlohu v balancovaní moci medzi štátom a cirkvou v období stredoveku. Kritizuje ale protestantské kresťanstvo za to, že je skôr zamestnancom štátu ako jeho limitáciou.[4]
Argumentačná etika upraviť
Vo vydaní libertariánskeho časopisu Liberty zo septembra 1988 sa Hoppe pokúsil vytvoriť a priori a hodnotovo neutrálne odôvodnenie libertariánskej etiky vymyslením novej teórie, ktorú nazval argumentation ethics (argumentačná etika). Hoppe tvrdil, že každý argument, ktorý je v akomkoľvek ohľade v rozpore s libertariánskymi princípmi, je nekonzistentný.
V priebehu hádky o politike (alebo o akejkoľvek inej téme) ľudia preberajú určité normy argumentácie, vrátane zákazu iniciovania násilia. Hoppe na základe tohto poznania tvrdí, že normy upravujúce argumentáciu by mali platiť vo všetkých politických kontextoch. Hoppe sa vyjadril, že zo všetkých politických filozofií iba anarchokapitalizmus skutočne zakazuje iniciovanie agresívneho násilia (Princíp neagresie), preto je akýkoľvek argument v prospech akejkoľvek inej politickej filozofie ako anarchokapitalizmus logicky nekoherentný.[5]
Referencie upraviť
- ↑ World Government Won't Work [online]. LewRockwell, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Statism Is the Cause of the Israel-Hamas War | Mises Institute [online]. mises.org, 2023-10-30, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Idea of a Private Law Society | Mises Institute [online]. mises.org, 2006-07-28, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hans-Hermann Hoppe [online]. LewRockwell, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hans-Hermann Hoppe’s Argumentation Theory of Ethics [online]. mises.web.ox.ac.uk, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy upraviť
- Monštrum demokracie Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine"
- České preklady Archivované 2008-07-27 na Wayback Machine