Hlinená tabuľka
Na starovekom Blízkom východe sa hlinené tabuľky používali ako písacie médium, najmä na písanie klinovým písmom, počas celej doby bronzovej a aj v dobe železnej.
Klinopisné znaky sa odtláčali na mokrú hlinenú tabuľku pomocou pera často vyrobeného z trstiny (trstinové pero). Po napísaní sa mnohé tabuľky vysušili na slnku alebo na vzduchu a zostali krehké. Neskôr sa tieto nevypálené hlinené tabuľky mohli namočiť do vody a recyklovať na nové čisté tabuľky. Iné tabuľky sa po napísaní buď zámerne vypálili v horúcich peciach, alebo sa neúmyselne vypálili pri náhodnom vyhorení budov alebo počas konfliktu, čím sa stali tvrdými a odolnými. Zbierky týchto hlinených dokumentov tvorili prvé archívy. Boli základom prvých knižníc. Na Blízkom východe sa našli desaťtisíce písaných tabuliek vrátane mnohých fragmentov.[1]
Zachované dokumenty v podobe tabuliek z minojskej/mykénskej kultúry sú najmä tie, ktoré sa používali na vedenie účtovníctva. Tabuľky slúžiace ako štítky s odtlačkom boku prúteného koša na zadnej strane a tabuľky zobrazujúce ročné súhrny naznačujú prepracovaný účtovný systém. V tejto kultúrnej oblasti sa tabuľky nikdy zámerne nevypaľovali, pretože hlina sa každoročne recyklovala. Niektoré tabuľky však boli „vypálené" v dôsledku nekontrolovaných požiarov v budovách, kde boli uložené. Zvyšok, zostali tabuľky z nevypálenej hliny a sú preto veľmi krehké. Z tohto dôvodu niektoré inštitúcie skúmajú možnosť ich vypálenia v súčasnosti, aby pomohli ich zachovaniu.[2]
Použitie hlinených tabuliek upraviť
Text na hlinených tabuľkách mal podobu mýtov, bájok, esejí, hymnov, prísloví, epickej poézie, obchodných záznamov, zákonov, rastlín a zvierat.[3] To, čo tieto hlinené tabuľky umožňovali, bolo, aby si jednotlivci zaznamenávali, kto a čo je významné. Príkladom týchto veľkých príbehov bol Epos o Gilgamešovi. Tento príbeh rozprával o veľkej potope, ktorá zničila Sumer. Lieky a recepty, ktoré by boli vtedy neznáme, boli dostupné vďaka hlineným tabuľkám. Niektoré z receptov boli guláš, ktorý sa pripravoval z kozy, cesnaku, cibule a kyslého mlieka.
Koncom 3. tisícročia pred Kr. (2200 - 2000 pred Kr.) sa prvýkrát pokúsili aj o „krátky príbeh", keď nezávislí pisári vstúpili do filozofickej arény s príbehmi, ako napr: „Debata medzi vtákom a rybou" a ďalšie témy.
Komunikácia upraviť
Komunikácia sa zrýchlila, pretože teraz existoval spôsob, ako si posielať správy rovnako ako pošta. Dôležité a súkromné hlinené tabuľky boli potiahnuté ďalšou vrstvou hliny, aby ich nikto iný neprečítal. Tento spôsob komunikácie sa používal viac ako 3 000 rokov v pätnástich rôznych jazykoch[3]. Sumeri, Babylončania a Eblaiti mali svoje vlastné knižnice hlinených tabuliek.
Proto- písmo upraviť
Tabuľky z Tărtărie, podunajskej civilizácie, môžu byť ešte staršie, pretože boli datované nepriamou metódou (kosti nájdené v blízkosti tabuľky boli datované uhlíkovou metódou) do obdobia pred 4000 rokmi pred Kr. a možno pochádzajú až z obdobia 5500 rokov pred Kr., ale ich interpretácia zostáva sporná, pretože tabuľky boli vypálené v peci a vlastnosti uhlíka sa zmenili.[4]
Referencie upraviť
- ↑ Guisepi, Robert Anthony; F. Roy Willis (2003). Ancient Sumeria. International World History Project. Robert A. Guisepi. Archivované 17. 12. 2017.
- ↑ Thickett, David; Odlyha, Marianne; Ling, Denise (2002). An Improved Firing Treatment for Cuneiform Tablets. Studies in Conservation. 47 (1): 1–11. doi:10.2307/1506830. JSTOR 1506830.
- ↑ a b Cuneiform – Sumerian tablets and the world's oldest writing. factanddetails.com.
- ↑ Ioana Crişan; Marco Merlini. Signs on Tartaria Tablets found in the Romanian folkloric art. Prehistory Knowledge. The Global Prehistory Consortium, Euro Innovanet. Prevzaté 5. 11. 2010.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlinená tabuľka
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Clay tablet na anglickej Wikipédii.