Hornomoravský úval

Hornomoravský úval je geomorfologický celok, nachádzajúci sa na strednej Morave. Predstavuje úrodnú nížinu s intenzívnym poľnohospodárstvom a najvyšším vrcholom je Jelení vrch s výškou 345 m n. m.

Úval je tvorený zníženinou, vyplnenou pliocénnymi sedimentmi a kvartérnymi naplaveninami riek. Osou úvalu je rieka Morava, v severnej časti sa nížina tiahne aj okolo prítokov riek Oskava, Bečva a Haná.

Úval sa tiahne od Libiny na severe po Otrokovice na juhu. Niekedy sa nesprávne uvádza, že začína na severe až u Bludova, čo je omyl. Hranicu s Mohelnickou brázdou tvorí tzv. Třesínsky prah západne od Litovle, ktorým prechádza hranica medzi geomorfologickými provinciami Západné Karpaty a Česká vysočina.

Geomorfologická klasifikácia:

Provincia: Západné Karpaty
- Sústava: Vonkajšie karpatské zníženiny
  - Podsieť: Západné Vonkajšie karpatské zníženiny
    - Celok: Hornomoravský úval
      - Podcelok: Středomoravská niva
      - Podcelok: Uničovská plošina

Najväčšími mestami sú v strede ležiaci Olomouc, Přerov a Prostějov, národopisne je takmer celá oblasť patriaca do regiónu Haná.

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hornomoravský úval na českej Wikipédii.

Panoráma upraviť

Panoráma Hornomoravského úvalu z Krížového vrchu