Júnagi (torpédoborec)

Júnagi (jap. 夕凪) bol deviaty a posledný torpédoborec triedy Kamikaze imperiálneho loďstva za druhej svetovej vojny. Po dokončení niesol len označenie „17. torpédoborec“ (jap. 第十七号駆逐艦 Dai-džúnana-gó kučikukan). Dňa 1. augusta 1928 bol spolu s ostatnými sesterskými jednotkami premenovaný a dostal meno Júnagi. Na počiatku vojny sprevádzal japonské invázne jednotky v južnom a juhozápadnom Pacifiku.

Júnagi
夕凪
Základná charakteristika
Štát	Japonsko
Druh	torpédoborec
Začiatok výstavby	17. september 1923
Dátum spustenia na vodu	23. apríl 1924
Dátum prevzatia námorníctvom	24. máj 1925
Dátum potopenia (vyradenia)	25. august 1944, potopený americkou ponorkou
Dĺžka	102,6 m
Šírka	9,1 m
Ponor	2,9 m
Štandardný výtlak	1 422,5 ton
Bojový výtlak	1 747,6 ton
Posádka	148
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj	4x 120 mm/45 model 1914 (4xI)
Pomocná výzbroj	2x 7,7mm/94 guľomety (2xI) a 6x 533mm torpédomety (3xII) pre torpéda typu 6 + 20 mín
Pohon a pohyb
Pohon	4 parné kotle Ro-gó Kanpon šiki, 2 zostavy parných turbín Kanpon, 2 lodné šrauby 38 500 hp (28 316,7 kW)
Palivo	420 ton topného oleja
Maximálna rýchlosť	36,88 uzlov
Maximálny dosah	3 600 námorných míľ (14 u.)

Zúčastnil sa bojov v Pacifiku, ale bol už považovaný za zastaraný. Aj napriek tomu sa zúčastnil mnohých operácií.

Popis

Júnagi patril k druhej sérii torpédoborcov triedy Kamikaze, ktorá bola stavaná v prvej polovici dvadsiatych rokov 20. storočia pre cisárske námorníctvo na základe plánu rozvoja loďstva 8-8.

Hlavnou výzbrojou Júnagi boli tri dvojhlavňové 533mm torpédomety pre torpéda typu 6. Všetky torpédomety sa nachádzali v osi plavidla. Dva sa nachádzali na korme za zadným komínom a jeden pred mostíkom. Na počiatku druhej svetovej vojny bol jeden z torpédometov odstránený.

Hlavnú hlavňovú výzbroj Ariake predstavovali spočiatku štyri 120mm kanóny model 1914 s dĺžkou hlavne 45 kalibrov. Kanóny boli chránené polouzavretým ochranným štítom. Jeden kanón sa nachádzal na vyvýšenej prove pred predným torpédometom, druhý sa nachádzal na nadstavbe medzi komínmi a bol na počiatku vojny nahradený protilietadlovými kanónmi a zostávajúce dva kanóny sa nachádzali na nadstavbe v zadnej časti za torpédometmi.

Služba

Pred vojnou

Stavba bola zahájená 17. septembra 1923 v lodeniciach námorného arzenálu Sasebo, 23. apríla 1924 bol 17. torpédoborec spustený na vodu a 24. mája 1925 prijatý do služby.

Fotografia z 5. septembra 1936 prezrádza, že v tom čase bol Júnagi zaradený do 28. divízie torpédoborcov.

Druhá svetová vojna

Na začiatku vojny bol Júnagi, v 29. divízií, ktorá vtedy patrila pod 6. eskadru torpédoborcov) 4. loďstva

Tesne pred vypuknutím vojny vyplával spolu so zvyškom 6. eskadry 29. novembra 1941 z Truku a 3. decembra doplával na japonské mandátne územie Kwajalein. Dňa 8. decembra vyrazil z Kwajaleinu, aby poskytol krytie inváznym jednotkám, ktoré sa mali zmocniť britskej kolónie Gilbertove ostrovy. Po ich obsadení sa 23. decembra zúčastnil druhého (a tentokrát už úspešného) pokusu o obsadenie Američanmi bráneného atolu Wake.

Dňa 31. decembra vyplával z Kwajaleinu ako eskorta konvoju na Truk, kam dorazil 3. januára 1942. Potom plnil hliadkovacie a eskortné úlohy na Truku. Zúčastnil sa sprievodu inváznych síl určených k obsadeniu Rabaulu 23. januára. Po obsadení Rabaul znova plnil hliadkové a eskortné povinnosti z tejto novej základne.

Zúčastnil sa bitky pri ostrove Savo, niekoľkých tokijských expresov, eskortných misií a delostreleckých prepadov počas bojov o Šalamúnove ostrovy. V priebehu bitky vo Filipínskom mori sprevádzal Ozawove lietadlové lode a svoj koniec našiel 25. augusta 1944, keď ho pri severnom pobreží Luzonu torpédovala ponorka USS Picuda.

Dňa 6. októbra 1944 bol Júnagi vyškrtnutý zo zoznamu lodí japonského cisárskeho námorníctva.

Literatúra

• 図解 日本の駆逐艦 (Mechanism of Japanese Destroyers). [s.l.] : 光人社, 1999. (図解・軍艦シリーズ; sv. 4.)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Júnagi (1924) na českej Wikipédii.