Larsa
Larsa, Berossom označovaná aj ako Larancha/Laranchon (Λαραγχων) a spájaná s biblickým Ellasarom, bol významný mestský štát starovekého Sumeru, centrum kultu boha slnka Utu. Leží asi 25 km juhovýchodne od Uruku v irackom gubernáte Dhikar, pri východnom brehu kanála Šatt-en-Nil na mieste modernej osady Tell as-Senkereh alebo Sankarah.
História upraviť
Historická Larsa existovala už za vlády Eannatuma z Lagašu (vládol približne 2500 – 2400 pred Kr.), ktorý ju pripojil k svojej ríši.
Mesto sa stalo politickou silou počas obdobia Isin-Larsu. Po páde Tretej urskej dynastie asi 2000 pred Kr. sa Ishbi-Erra, úradník posledného kráľa Tretej dynastie urskej, Ibbi-Sina, presťahoval do Isinu a zriadil vládu, ktorá sa vydávala za nástupcu Tretej dynastie urskej. Išbi-Erra odtiaľ znovu dobyl Ur, ako aj mestá Uruk a Lagaš, ktoré boli podriadené Larse. Nasledujúci vládcovia Isinu vymenovali guvernérov, ktorí vládli nad Larsou; jedným z takýchto guvernérov bol Amorejčan menom Gungunum. Ten sa nakoniec s Isínom rozišiel a v Larse založil nezávislú dynastiu. Aby legitimizoval svoju vládu a zasadil Isinovi ranu, Gungunum dobyl mesto Ur. Keďže oblasť Larsa bola hlavným centrom obchodu cez Perzský záliv, Isin stratil nesmierne výnosnú obchodnú cestu, ako aj mesto s veľkým kultovým významom.
Dvaja Gungunumovi nástupcovia, Abisare (asi 1841 – 1830 pred Kr.) a Sumuel (asi 1830 – 1801 pred Kr.), podnikli kroky na úplné odrezanie Isinu od prístupu ku kanálom. Isin rýchlo stratil politický a hospodársky vplyv.
Larsa sa stala mocnou, ale nikdy nezískala veľké územie. Na svojom vrchole za vlády kráľa Rim-Sina I. (asi 1758 – 1699 pred Kr.) Larsa kontrolovala len asi 10 – 15 ďalších mestských štátov, čo sa ani zďaleka nepribližovalo územiu, ktoré kontrolovali iné dynastie v mezopotámskych dejinách. Napriek tomu možno archeologicky zistiť obrovské stavebné projekty a poľnohospodárske podniky. Po porážke Rim-Sina I. babylonským kráľom Chammurabim sa Larsa stala menej významným miestom, hoci sa predpokladá, že bola sídlom prvej babylonskej dynastie Ľudu mora.[1] O Larse sa vedelo, že bola aktívna počas novobabylonského obdobia na základe stavebných tehál, ako aj niekoľkých klinopisných textov z larsského chrámu Šamaša, ktoré sa našli v Uruku.[2]
Larsa je považovaná za zdroj viacerých tabuliek zahŕňajúcich babylonskú matematiku vrátane tabuľky Plimpton 322, ktorá obsahuje vzory pytagorejských trojíc.
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Larsa
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Larsa na anglickej Wikipédii.