Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)
Mária Anna Bavorská (* 23. marec 1551, Mníchov, Nemecko – † 29. apríl 1608, Graz, Rakúsko) bola bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa, manželka arcivojvodu Karola II. Štajerského.
| Mária Anna Bavorská | |
 bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa | |
| Narodenie | 23. marec 1551 Mníchov, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 29. apríl 1608 (57 rokov) Graz, Rakúsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Mária Anna Bavorská |
Životopis upraviť
Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu Albrechta V. a Anny Habsburskej, dcéry cisára Ferdinanda I. Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne katolíckom duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná latinčine a hudbe. Hrala na organ a mala rada duchovnú hudbu.
Mala sa vydať za sedmohradského vojvodu Jána Žigmunda Zápoľskeho, z tohto sobášneho projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku 1571 ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. Vnútornom Rakúsku. Karol bol mladší brat Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slávnosti pripomínalo ešte v roku 1854 jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v Prahe pri príležitosti sobáša cisára Františka Jozefa I. s Alžbetou Bavorskou.
Z manželstva, ktoré trvalo do Karolovej smrti v roku 1590, vzišlo 15 detí.
Politický a kultúrny vplyv upraviť
Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestantskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metódy ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala jezuitom. Jej syn, neskorší cisár Ferdinand II. zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štajerský vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku.
Mala záľubu v okázalej nádhere a rada sa zúčastňovala náboženských procesií a púti. Venovala sa charitatívnej činnosti. Do služieb katolíckej viery dávala i výtvarné umenie a hudbu.
Zomrela v Grazi v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzóleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II.
Deti upraviť
Počas veľmi harmonického manželstva sa narodilo 15 detí, z ktorých sa štyri nedožili dospelosti:
- Ferdinand (* 15. júl 1572 – † 3. august 1572)
- Anna (* 16. august 1573 – † 10. február 1598) ∞ 1592 poľský kráľ Žigmund III. (* 1566 – † 1632)
- Mária Kristína (* 10. november 1574 – † 6. apríl 1621) ∞ 1595 sedmohradský vojvoda Žigmund Báthory (r. 1599)
- Katarína Renáta (* 4. január 1576 – † 29. jún 1595)
- Alžbeta (* 13. marec 1577 – † 29. január 1586)
- Ferdinand, neskorší cisár Ferdinand II. (9. júl 1578 – † 15. február 1637) ∞
- 1600 Mária Anna Bavorská (* 1574 – † 1616)
- 1622 Eleonóra Gonzaga (* 1598 – † 1655)
- Karol (* 17. júl 1579 – † 17. máj 1580)
- Gregoria Maximiliána (* 22. jún 1581 – † 20. september 1597)
- Eleonóra (* 25. september 1582 – † 28. január 1620), mníška
- Maximilián Ernest (* 17. november 1583 – † 18. február 1616)
- Margaréta (* 25. december 1584 – † 3. október 1611) ∞ 1599 španielsky kráľ Filip III. (* 1578 – † 1621)
- Leopold (* 9. október 1586 – † 13. september 1632) ∞ Klaudia Medicejská (* 1604 – † 1648)
- Konštancia (* 24. december 1588 – † 10. júl 1631) ∞ 1605 poľský kráľ Žigmund III. (* 1566 – † 1632)
- Mária Magdaléna (* 7. október 1589 – † 1. november 1631) ∞ 1608 toskánsky veľkovojvoda Cosimo II. Medicejský (* 1590 – † 1621)
- Karol (* 7. august 1590 – † 28. december 1684), veľmajster Rádu nemeckých rytierov
Rodokmeň upraviť
Literatúra upraviť
- Hans und Marga Rall: Die Wittelsbacher – von Otto I. bis Elisabeth I., ISBN 3-85001-485-1.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Anna Bavorská (1551-1608) na českej Wikipédii.