Pobrežný El Niño

Pobrežný El Niño, taktiež nazývaný pobrežný fenomén El Niño (pobrežný FEN), je klimatický jav, ktorý spočíva v teplotných anomáliách vôd Tichého oceánu v rovníkovej oblasti pri pobrežiach Južnej Ameriky. Vplýva predovšetkým na podnebie krajín ako Peru, Ekvádor a v niektorých prípadoch aj Čile. Vzhľadom na to, že ide o lokálny jav, ktorý neovplyvňuje klímu na globálnej úrovni, je potrebné ho odlišovať od fenoménu El Niño, ktorý má vo veľkej miere vplyv na celosvetovú klímu a spočíva v teplotných anomáliách v oblastiach centrálneho a rovníkového Tichého oceánu. Z toho dôvodu pobrežný El Niño na rozdiel od globálneho nemá priamy súvis ani s klimatickým cyklom ENSO (El Niño – Južná oscilácia).

Záplavy z marca 2017 v okrese Castilla v regióne Piura (Peru)

Opis

Vážne dopady na podnebie môže mať pobrežný El Niño vtedy, keď dôjde k teplotným výkyvom počas leta na južnej pologuli (teda zimy na severnej), pretože v danej oblasti súčasne od decembra do apríla trvá obdobie dažďov. Zvýšené množstvo zrážok spôsobuje záplavy a zosuvy pôd v Peru (nazývané huaicos), ktoré boli už viackrát príčinou materiálnych škôd aj strát na životoch obyvateľov v týchto regiónoch.

Teplotný nárast a zvýšené množstvo zrážok sú z klimatologického hľadiska sprevádzané zosilnením severných pasátov vejúcich zo Strednej Ameriky a zosilnením teplého Panamského prúdu, v týchto podmienkach nazývaného aj „prúd El Niño“, ktorý prúdi zo severu na juh. Súčasne tiež dochádza k zoslabeniu južných pasátov a studeného Humboldtovho prúdu, čo spôsobuje, že sa klimatické rovníkové oblasti ako termický rovník, tropický dažďový pás, intertropická zóna konvergencie a rovníkové pásmo tíšin neprirodzeným spôsobom posunú viac na juh. Počas leta na južnej pologuli, keď by rovníkové podnebie malo siahať len po územie Ekvádoru, sú tieto klimatické rovníkové oblasti posunuté pobrežným El Niño južnejšie, a tak siahajú až k severným či dokonca centrálnym pobrežiam Peru. Týmto spôsobom sa typicky suché subtropické podnebie peruánskeho pobrežia dočasne mení na vlhké tropické podnebie, na ktoré daná oblasť nie je prispôsobená.

Porovnanie pobrežného a globálneho fenoménu El Niño

Peruánski klimatickí odborníci rozlišujú dva druhy fenoménu El Niño (FEN): známejší El Niño (globálny FEN), ktorý má dopady na celosvetovú klímu, a pobrežný El Niño (pobrežný FEN), ktorého dopady sú lokálne. Kým globálny El Niño je závažný jav, pri ktorom sa teplota Tichého oceánu zvýši v oblasti rovníka až o 2 °C minimálne na obdobie troch mesiacov, pobrežný El Niño obvykle prichádza viac náhle a má kratšie trvanie. Za posledných 150 rokov sa zaznamenali štyri silné globálne FEN, a to v rokoch 1877 – 78, 1982 – 83, 1997 – 98 a 2014 – 16, a tri pobrežné FEN v rokoch 1891, 1925 a najnovšie v roku 2017.

Globálny El Niño na rozdiel od pobrežného má výhodu v tom, že je možné ho predpovedať aj niekoľko mesiacov vopred, a to jednak vďaka cyklom ENSO (El Niño – Južná oscilácia) a vďaka tomu, že je tento jav lepšie preštudovaný, vyskytuje sa na väčšom území a má pomalšiu dynamiku, ktorú spôsobuje rýchlosť rovníkových Kelvinových a Rossbyho vĺn, ktoré pri prechode nad Tichým oceánom oneskorujú jeho interakciu s atmosférou. Pobrežný El Niño je na druhej strane skôr spätý s posunom intertropickej zóny konvergencie na juh od zemského rovníka v dôsledku zmeny pasátov a prítomnosti intenzívneho dažďového pásma v juhoamerickom rovníkovom Tichom oceáne, ako aj s prúdením Panamského prúdu („prúdu El Niño“) k pobrežiam Peru.

Pri oboch javoch dochádza k otepleniu oceánskej hladiny, no zatiaľ čo pri globálnom FEN má zasiahnutá vrstva vody hĺbku 100 metrov, pri pobrežnom FEN ide len o 30-metrovú vrstvu, čo spôsobuje, že pobrežný El Niño je ako fenomén omnoho dynamickejší a k otepleniu hladiny oceána môže prísť v priebehu niekoľkých týždňov.

Pobrežný El Niño v roku 2017

Porovnanie pobrežného FEN z marca 2017 a globálneho FEN z decembra 1997

Táto udalosť bola v danom regióne najhoršou katastrofou od roku 1998. Dažde sa začali na konci januára 2017, najväčší dopad mali koncom marca a trvali až do apríla. V Peru bolo hlásených celkovo 101 obetí, 353 zranených a 19 nezvestných osôb, 141 000 ľudí utrpelo škody na majetku a takmer milión ľudí bolo zasiahnutých vplyvom dažďov. V Ekvádore bolo hlásených 16 obetí. V Peru sa celkovo zvýšilo množstvo zrážok, ktoré sprevádzali mnohé prívalové dažde a búrky s bleskami. Tie spôsobili záplavy, zosuvy pôdy (huaicos), viac zrážok v pralese a sneh s krupobitím na horách. Najviac postihnuté boli pobrežné regióny Tumbes, Piura, Lambayeque, La Libertad, Ancash a Lima. V Ekvádore boli najviac zasiahnuté oblasti El Oro, Loja, Azuay a mesto Guayaquil, kde napadlo päťnásobne väčšie množstvo zrážok ako obvykle.

Dopady pobrežného FEN v roku 2017 pocítili aj v Kolumbii, Bolívii a na severe Čile. Zatiaľ čo v Peru spôsobil tento fenomén dažde, v Čile ovplyvnil teploty, a to v oboch extrémoch. V lete na prelome rokov 2016/2017 sa na severnom pobreží Čile zvýšili teplotné minimá aj teplotné maximá a oblasť zasiahla dlhodobá a intenzívna vlna horúčav. Napríklad počet dní s extrémnymi teplotami bol v Arice 38, v Iquique 46 a v Antofagaste 29, pričom tretina nocí v lete bola v týchto mestách taktiež nadpriemerne horúca.

Teploty morského povrchu na pobrežiach Peru a Čile sa zvyšovali už od decembra 2016 a v januári 2017 boli o 2 až 4 stupne vyššie ako priemerné. Príčinou mohla byť juhopacifická tlaková výš, ktorá bola v tomto čase slabšia a mierne posunutá južne od svojej normálnej pozície. Silné vetry na pobreží a nad morom zoslabli, čo malo dva následky:

1. studená voda ťažšie prenikala z hlbín na hladinu oceána
2. bolo menej oblačnosti

Teplota mora sa zvýšila na celom pobreží kontinentu. Neprirodzene malé množstvá oblačnosti a vysoké teploty v mestách Arica, Iquique a Antofagasta boli spôsobené práve blízkosťou k nadpriemerne teplému morskému prostrediu.