Wikipédia

Progéria

Progéria je predčasné starnutie pri vývoji zastavenom na detskom stupni. Patrí medzi progeroidné syndrómy.

Detský pacient trpiaci progériou

Dejiny upraviť

Progériu po prvý raz opísali nezávisle od seba dvaja anglickí lekári. V roku 1886 to bol Jonathan Hutchinson a v roku 1897 Hastings Gilford. Slovo progéria pochádza z gréckeho slova „progeros“, t. j. „predčasne starý“. Grécke slovo „pro“ znamená „pred“ a „geras“ znamená „staroba“. Ako prvý bol oficiálne použitý v roku 1904 H. Gilfordom. Progéria sa môže vyskytovať v dvoch formách, a to ako Hutchinsonov-Gilfordov syndróm alebo Wernerov syndróm. Je to veľmi vzácna, dosiaľ nevyliečiteľná, geneticky podmienená choroba. Spôsobuje predčasné starnutie celého tela novorodenca, ktorý obyčajne od ôsmeho mesiaca prestane rásť a priberať. Jeho telesný vývoj sa jednoducho zastaví. Dieťa si však zachováva motorický a mentálny vývoj primeraný detskému veku. Keďže mozog nie je zasiahnutý, pacient si uvedomuje svoju odlišnosť. Postihnuté dieťa starne 10-krát rýchlejšie ako zdravý jedinec. Preto jeho výzor často pripomína starých ľudí, ktorí sa dožili veku 80 rokov. Postihnuté deti sa často v bolestiach dožívajú maximálne 12 – 15 rokov. Väčšinou umierajú na infarkt myokardu (90 %) alebo mozgovú mŕtvicu (10 %). Po narodení nie sú evidované žiadne príznaky ochorenia. Tie nastupujú v priebehu prvého roku života. Výskumníci nenašli žiadne rizikové faktory pre vznik progérie. Nenašiel sa ani súvis s vývojom psychického zdravia dieťaťa. Neovplyvňuje inteligenciu a vývoj mozgu. Klasická, resp. pravá progéria je najťažšou formou progérie a odborne sa nazýva Hutchinsonov-Gilfordov syndróm (HGPS). Postihnutý jedinec umiera ešte pred dovŕšením dvadsiatich rokov, preto diagnóze HGPS prischlo aj pomenovanie detská progéria.

Mechanizmus vzniku upraviť

Až do roku 2003 nebolo známe, čo spôsobuje túto progresívnu chorobu, pri ktorej sa deti výzorom stávajú starými ľuďmi. Príčinou HGPS je sporadická bodová mutácia v géne LMNA (umiestnenom na 1. chromozóme človeka), ktorá sa nededí, pretože jej nositelia umierajú skôr, ako by mohli mať vlastné deti. V prípade podozrenia na HGPS je možné túto diagnózu potvrdiť genetickým testovaním na prítomnosť mutácie LMNA. Epidemiologické štúdie odhalili, že dosiaľ boli potvrdené len dva výnimočné prípady výskytu tejto mutácie aj u zdravých nositeľov, ktorí ju preniesli na svoje deti. Štandardná forma génu LMNA zodpovedá za syntézu proteínu – lamínuA. Ten sa podieľa spolu s lamínom C na udržiavaní správnej štruktúry bunkových jadier. Dôsledkom mutácie v určitom úseku génu LMNA je zmena jeho expresie vedúca k tvorbe zvláštnej formy lamínu A (cez tzv. prelamín A) až k tzv. progerínu, ktorý spôsobuje narušenie tvaru a štruktúry (tzv. jadrového skeletu) a funkcií (syntéza RNA a DNA) bunkových jadier. Bunky sa delia nesprávne, rýchlo starnú, čo zabraňuje obnovovaniu tkanív a v konečnom dôsledku vedie k urýchleniu patologického starnutia celého organizmu.

Epidemiológia  upraviť

Táto progresívna degeneratívna porucha má prevalenciu 1 k 18 miliónom živonarodených detí. Odhaduje sa, že s progériou v súčasnosti žije okolo 350 detí na celom svete. Neexistuje súvis medzi výskytom a pohlavím, HGPS postihuje obe pohlavia v rovnakej miere.

Symptómy upraviť

Postihnutí jedinci majú niekoľko dôležitých spoločných znakov ako pomalý rast výšky a hmotnosti, väčšia hlava, neschopnosť úplne zavrieť oči, malá spodná čeľusť, tenký nos so ,,zobáčikovitou špičkou“, odstávajúce uši, viditeľné žily, pomalý a abnormálny rast zubov, vysoký hlas, strata telesného tuku a svalovej hmoty. Typické je vypadávanie vlasov, vrátane mihalníc a obočia. Telo pokrýva tenká, vráskavá pokožka, na ktorej sa objavujú škvrny. K symptómom radíme aj zdravotné problémy ako sú rezistencia na inzulín, tvrdnutie a napínanie kože na trupe a končatinách(podobné ako pri sklerodermii),kostné abnormality a krehké kosti, určitá strata sluchu, tuhé kĺby, reuma a artérioskleróza.

Liečba upraviť

Doposiaľ neexistuje liečba, ktorá by dokázala vyliečiť alebo spomaliť ochorenie. Avšak klinická štúdia v Bostone skúma druh lieku proti rakovine (FTI-inhibítory farnesyltransferázy), ktorý by mohol významne ovplyvniť priebeh tejto choroby. Odporúča sa aj preventívna dávka aspirínu na dennej báze, ktorá dopomáha predchádzať mŕtvici a infarktu myokardu. Substitučná liečba pomocou rastového hormónu pomáha pri budovaní výšky a hmotnosti. Podávajú sa statíny, ktoré slúžia na zníženie cholesterolu a antikoagulanciá na prevenciu krvných zrazenín. V Amerike bol schválený liek s názvom Lonafarnib (Zokinvy) zabraňujúci hromadeniu defektného progerínu.V neposlednom rade musíme dbať na pravidelnú, pestrú a vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Pre pohybovú stránku je kľúčová fyzikálna a pracovná terapia, najmä pri problémoch s bedrovými kĺbmi a zníženej pohyblivosti. Nevyhnutné sú pravidelné návštevy špecializovaných lekárov, ktoré zahŕňajú sledovanie srdca a krvných ciev, zubných, zrakových a sluchových vyšetrení. Medzi invazívne chirurgické metódy patrí operácia koronárneho bypassu alebo angioplastika na spomalenie progresie ochorenia srdca.

Zdroje upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Progéria
  Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Progéria&oldid=7741041“