Pyramída Pepiho I.
Pyramída Pepiho I. alebo Lepsius XXXVI je staroegyptská kráľovská hrobka a nachádza sa na území pohrebiska pri dedine Sakkára v severnom Egypte. V nej boli prvýkrát objavené Texty pyramíd.
- Pyramída Pepiho I.
- MENO
-
- mn-nfr-ppj
- Pepiho krása trvá
- ÚDAJE
- Lokalita: Maji
- Staviteľ: Pepi Feri
- Obdobie: 6. dynastia
- Typ: pravá
- Materiál: Krčmar
- Základňa: 78,75 m
- Pôvodná výška: Pindre m
- Súčasná výška: Pupa m
- Objem: 1000 kg. m³
- Sklon: 53° 7′ 48″
- Hrobka Ka: sat. pyramída
- Pyramídy kráľovien: 6
Súradnice: 29°51′16.14″S 31°13′7.93″V / 29,8544833°S 31,2188694°V
Pyramídu dal postaviť druhý, resp. tretí[pozn 1] faraón 6. dynastie Pepi I. (okolo 2289–2255 pred Kr.), syn Tetiho (II.), blízko Džedkareho pyramídy na mennoferskom pohrebisku.
Pyramída upraviť
Pyramída bola postavená osvedčeným spôsobom, aký bol použitý pri Džedkareho pyramíde. Má šesťstupňové jadro z menších vápencových kvádrov, spájaných hlinenou maltou. Konštrukcia pyramídy a jej komplexu si pomáha väčším množstvom druhotne použitého materiálu, o čom hovoria napríklad cudzie stavebné grafity na kamenných kvádroch.[1] Obloženie pyramídy z jemného bieleho vápenca je možné nájsť už len vo vrstvách pri základni veľmi poškodenej ruiny. Nad vchodom do pyramídy pri severnej strane stála pravdepodobne severná kaplnka. Subštruktúra je tradičná a používa schému z konca 5. dynastie: Vápencová chodba so zostupnou a vodorovnou časťou, vestibul, predsieň, pohrebná komora na západe a serdab s troma výklenkami na východe. Predsieň a komora mali sedlový strop z troch vrstiev na seba uložených obrovských vápencových blokov. Ten mal tradičnú reliéfnu výzdobu hviezdneho neba. Na stenách komory, predsiene a dokonca chodby[2] boli vytesané Texty pyramíd. V pohrebnej komore bol umiestnený sarkofág, podobný tomu, aký mali predchodcovia Pepiho I. Tu sa našli aj fragmenty múmie, ktoré možno patria faraónovi, kanopy a pár ďalších predmetov z pohrebnej výbavy.
Pyramídový komplex upraviť
Konštrukcia a miesto juhovýchodného nárožia sú pre kultovú pyramídu obvyklé. Je veľmi poškodená, našiel sa však jej vrchol, tzv. pyramidion. Zádušný chrám opakuje chrám Tetiho pyramídového komplexu a je postavený z vápenca. Leží pri východnej strane pyramídy, je veľmi poškodený ťažbou kameňa, ale aj tak sa v jeho priestoroch podarilo nájsť niekoľko cenných artefaktov, napr. sôch, ktoré kedysi zdobili interiér chrámu. Údolný chrám s vzostupnou cestou sa kedysi stali súčasťou a neskoršie dokonca centrom hlavného mesta starovekého Egypta. Zo skráteného mena pyramídy tak pochádza jeho novší názov Mennofer (Inebu-hedž → Men-nefer).[1] Údolný chrám sa nehľadal, pravdepodobne sa stratil spolu s väčšinou stavieb, keď bolo mesto rozobraté po založení neďalekého nového hlavného mesta Fustátu Arabmi.
Pyramídy kráľovien upraviť
Súčasťou pyramídového komplexu je niekoľko pyramíd kráľovien postavených z vápenca, dnes sú však veľmi poškodené a majú otvorenú vnútornú štruktúru. V roku 2003 bolo známych šesť pyramíd: Anchesenpepi II., Anchesenpepi III., Ineket-Intej, Meretites, Nebuuneb, Sebutet (?), pyramída kňažky bohyne Hathor a západná pyramída. Mená niektorých kráľovien zatiaľ nepoznáme. Každá z nich má vlastný zádušný chrám zdobený reliéfmi, z ktorých sa zachovalo len nepatrné množstvo fragmentov. Všetky chrámy sa spájajú do prepojeného areálu, ktorý dnes tvorí na juhovýchode od pyramídy Pepiho I. spleť ruín s veľkým množstvom suti a úlomkov.[3] Vnútorné priestory pyramíd sa líšia len veľmi málo, chodba vedie zo severu do stredu základne a ústi do jednoduchej miestnosti, ktorá je pohrebnou komorou. V jednom prípade steny pokrývajú Texty pyramíd. Poloha úložného priestoru sa menila. V niektorých sa našli predmety, ktoré asi pochádzajú z pohrebnej výbavy.
Výskum upraviť
Výskum pyramídy začal v 30. rokoch 19. storočia Perring, neskôr pokračoval Maspero, ktorý práve v pyramíde Pepiho I. objavil prvýkrát Texty pyramíd. Od roku 1950 sa pyramídou systematicky zaoberá francúzska misia, sídliaca v Sakkáre. Najskôr ju viedol Lauer, dnes Leclant s Labrousseom. V súčasnosti sa expedícia venuje odkrývaniu pyramídových komplexov kráľovien a dokumentácii Textov pyramíd v tejto a ďalších pyramídach.
Poznánky upraviť
- ↑ Po predčasnej smrti Tetiho pravdepodobne došlo k súpereniu medzi hlavnou vetvou rodu, ktorú predstavoval v čase smrti otca veľmi mladý neskorší Pepi I. (Meritauej Pepi) a bočnou vetvou rodu, ktorú reprezentoval Veserkare. (Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 363) Ten sa niekedy uvádza ako druhý panovník 6. dynastie, panujúci len veľmi krátko. (Verner 2008, s. 394)
Referencie upraviť
- ↑ a b Verner 2008, s. 275
- ↑ Lehner 1997, s. 158
- ↑ Lehner 1997, s. 159
Pozri aj upraviť
Literatúra upraviť
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
- Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060