Lukacan1

Otroctvo v Inkskej ríši

Otroctvo v Inskej ríši nebolo praktikované v rovnakom slovazmysle v akom ho vnímame dnes. Avšak od prostých občanov požadovali aby podporovali vodcovstvo, či už vlastnými produktami alebo zapájaním sa v rôznych projektoch ktoré spadali pod kráľovský dom. V Inkskom svete kráľovskému domu bola vzdávaná pocta. Takýto tributárny systém však nebol výmyslom Inkskej dynastie, ale bol odrazom kmeňov a skupín ľudí ktoré na tomto území žili predtým.

Vznik

Dôkazy z archeologických vykopávok rovnako ako aj história dobytia Južnej Ameriky Európanmi , poukazujú na domorodý systém zajactva a otrokárstva ako na prominentný systém v rôznych domorodých spoločenských odvetviach. Veľkoleposť náčelníkov, kráľov, rituálna a politická potreba pre ľudskú obetu ale aj povaha výmenných vzťahov boli posilnené práve zajatcami ktorí mohli byť získaný rôznymi spôsobmi, na druhej strane všetky tieto odvetvia vďaka ktorým boli ľudia využitý ako zajatci alebo otroci dobre poslúžili ako ospravedľnenie pre samotnú prítomnosť zajatectva. Z kultúrneho hladiska, zajatec , alebo inak aj "pet" , nebola dôležitá rola len z hľadiska politickej reprezentácie , avšak rovnako aj z hľadiska viery , pretože pre veľa domorodých ľudí je vzťah medzi človekom a božstvom kľúčový. Zvieratá alebo aj zvierací zajatci sú spoločenský limitovaní a ich domestikácia okrem iného vzniká aj kvôli zabíjaniu príbuzných daného zvieraťa počas výprav. Toto zabíjanie v sebe obsahuje povinnosť prevziať na seba úlohu mŕtveho príbuzného a teda, staranie sa o zviera alebo zadováženie potravy. Práve tento akt , alebo aj vzťah, medzi zvieraťom a človekom je často využívaný ako príklad vzťahu medzi domorodým obyvateľstvom a jeho otrokom či viacerími otrokmi. Rovnako, domorodé formy boja a manželstva , ktoré su v domorodom ponímaní často analogicky prepájané s výmenou alebo celkovo prúdením osôb medzi rôznymi skupinami, dávajú výrazne do popredia povinnosť a zároveň servilný status prijímateľov nad darcami. V tomto slovazmysle sú to napríklad takzvaní „wife-takers“ a „wife-givers“ , kde práve akt manželstva môže zvýšiť servilný status „wife-takers“ nad „wife-givers“. Inými slovami predkladať ženu ako dar alebo ponuku k manželstvu , výtvára dlh na strane rodiny ktorá ženu prijíma, a práve cez tento dôležitý spoločenský fakt bolí mnohé formy vzdávania poctu pochopené. Vzdávanie holdu alebo pocty , bolo akýmsi prostriedkom zabezpečenia toho aby napríklad dobyté územia zostali lojálne k ich novému vodcovstvu. Inkovia videli vzdávanie holdu ako jednu z najdôležitejších súčastí ich systému, bol to pre nich tak dôležitý akt že nikto nebol úkratený zo svojich požiadavok, na druhej strane na to aby ukázali dominanciu medzi svojou ríšou a dobytími územiami , požadovali aby bolo možné ľudí rozlíšiť jedným z príkladov je že každému členovi kmeňa Huancavelicas vytrhli predných 6 zubov a požadovalo sa od nich aby si zachovali svoje tradičné oblečenie a postupy. Takéto pravidlá umožnili Inkom monitorovať členov štátu, dokonca zanedbanie nosenia tradičného oblečenia sa mohlo trestať mučením alebo smrťou.

Inkský systém a Španieľský systém

Stojí za zmienku porovnať tento tributárny systém so systémom ktorý priniesli Európania do Južnej Ameriky. V inkskej ríši ľudia ktorý boli zajatý počas vojny mohli byť neskôr zaradený do normálneho života pomocou viacerých spôsobov , môžeme povedať že toto zapojenie mohlo byť prevedené napríklad včlenením zajatca do rituálnych sviatostí panovníkovi alebo knažstvu , čo mohlo zahŕňať dočasnú prácu. Avšak kľúčové bolo to že ani v jednom prípade sa nedala práca vymeniť alebo vykúpiť za peniaze , pretože povinnosť ktorá tejto osobe prislúšala vychádzala z kvázi príbuzenských vzťahov alebo sa jednalo o poctu (tribute) , nie povinnosť ktorá by bola udelená zákonom. V neskorších časoch , presnejšie v časoch keď Španieľský systém takzvaný encomienda začínal zaplavovať Južnú Ameriku , sa práve tento systém znažil adaptovať a vytvoriť kompromis s domorodým systémo ktorý prevládal najmä v Inkskej ríši. Avšak navzrody tomu že bol tento systém prispôsobený systému ktorý prevládal v Andách , takisto sa v Južnej Amerike nachádzali regióny kde sa tento systém nepodarilo prijať pretože sa úplne líšil od ich existujúceho sociálneho systému. Z komodifikáci zajatcov počas vojnových výprav sa však časom stal štandard pomocou ktorého boli produkovaný domorodí zajatci pre kolonizujúci národ.

Práca

V Inkskej ríši okrem ich silného hierarchického systému kde v najspodnejšej vrtsve boli bežní ľudia, môžeme hovoriť o hlavných dvoch odvetviach a to spoločná práca a yanakuna. Spoločná práca zahŕňala typické pozície pre toto obdobie a síce lov a zbieranie plodín. Na druhej strane Yanakuna (sluha) boli úplne vyčlenení zo spoločenských prací a jediné o čo sa starali bola práca pre daného cacique (kráľ alebo náčeľník ). Podstatné je podotknúť že yanakuna neboli nútení pracovať ako otroci , bola to práca ako každá iná (niektorí napríklad túto pracú zdedili po svojich predkoch). Yanakuna neboli členmi žiadnej ayllu (rodinné spoločenstvo) pohybovali sa zväčša sami narodiel od mitmaqkuna (väčšie pracovné skupiny). Ako príklad môže poslúžiť mitmaqkuna postavili Machu Picchu , kde Yanakuna sa starali o Inkov ktorí tu žili. Občas sa mohlo stať že Yanakuna dostal vysoké postavenie vo vládnej skupine.